Jeho kroky tlmil mach, v tejto časti Krámika fosforeskujúci na modro. Krámik .... podsvetie tmavej časti Podlesia. Stánky lemujúce hlavnú ulicu ponúkali široký sortiment tovaru. Od elixírov geniality, rozväzovačov jazykov až po kúzla zlodejov duší.

Kráčal s hlavou sklonenou. Hoci ho tam nebolo duše či tvora, ktorý by ho nepoznal, vždy sa vôkol túlali aj agenti zo Svetlej časti Podlesia. Jeho kroky viedli k mohutnému stanu ukrytom za hustou stenou čierneho bambusu. Ťažkým ovzduším sa vinul zápach spotených tiel a skazených duší. Obchodník náhle periférne zachytil prudký pohyb, rýchlo sa uhol a zrazil k zemi vypaseného žabiaka. Zo zvýjajúceho sa lesklého tela na neho púlili dve obrovské oči so zreničkami úzkymi ako dve pomlčky.

„Naser si Vinco “, pískavo zatiahol vypasený Rodrigo. Vincova noha sa pomaly odlepila od mazľavého tela. „ Čakala ťa už pred dvoma dňami.“ Žabiak sa ťarbavo pozviechal zo zeme a pokúšal sa odpľuť, no sliny mu ostali visieť na deravej vestičke z dračej kože.

„ Takých ako ty by mali vešať na výstrahu,“ pohŕdavo po ňom fľochol Vinco.

„ Ako to?“ Rodrigo kráčajúci pred ním na neho dvíhal neexistujúce obočie.

„ Sprostota je mor Rodrigo,“ ticho znechutene zatiahol Vinco. „ A ty si jeho pôvodca...“ zahundral predtým než ho pohltila temnota čierneho stanu. Z jeho stredu sa šírilo svetlo vychádzajúce z jediného bodu a tým bol koralový trón. Erna hrajúca sa s malými chobotničkami svietila na ružovo. Chobotnica Erna, boss podsvetia, hlava gangu....spravodlivá no smrteľne nebezpečná. „ Už som si myslela, že po teba bude treba poslať ... Vinco.“ Jedno z chápadiel sa mu náhle ocitlo za chrbtom a šikovne mu vytiahla kapsu, ktorú mal schovanú pod plášťom. „ Hmmm,“ .... priadla spokojne Erna.

Vinco stál nepohnute, úlohu splnil do bodky. No nepríjemný pocit sa ho držal ako pásový opar. Erna po ňom šibla ďalším chápadlom. „ Uvoľni sa trochu,“ chápadlo ho pohladilo po tvári. Z kapsy sa vykotúľalo malé vrecúško. Erna si ho šikovne otvorila, chápadlo sa načiahlo do jeho útrob a niečo v ňom ticho zacingalo. „ Výborne .... ako vždy....nesklamal. Našu dohodu si síce dodržal, len si teraz nie som celkom istá, či si mi priniesol všetky mince, ktoré si našiel. Ten poklad mal byť väčší...omnoho väčší. “

Vinco s pohľadom zapichnutým do zeme posiatej malými lastúrami sa začal potiť. Rodrigo si za jeho chrbtom mädlil ruky. Zase ďalší na porážku. Erna sa urazene otočila k svojmu najlepšiemu zlodejovi chrbtom. „ Rodrigo!“

V zápätí sa ozrutný žabiak vyrútil na Vinca s dlhou čepeľou. Zlodej uskočil do strany, no žabiak sa rútil ďalej. Bol to len okamih a krv sa valila z Erniných otvorených tepien ako atrament. Rozlievala sa po dlážke a vzduch napáchol ťažkým puchom olova.

Kým sa Vinco zviechal zo zeme, Rodrigo sa k nemu pomaly blížil. Žabiakova ruka zrazu vystrelila k Vincovi. Ten sa uhol dozadu, a spodným hákom žabiakovi vrazil ostrú lastúru do lebky.

Rodrigo s prekvapeným pohľadom a hlasným žuchnutím dopadol na zem a z dlane sa mu vykotúľalo vrecko s ukradnutými mincami.