,,Upevniť sťažeň a napnúť plachty!” Obloha začala naberať tmavosivý odtieň a zdvihol sa vietor. Kurt ledva udržal kormidlo v rukách. Vlny sa pohrávali s loďou, ako by bola pierko unášané vetrom. Bičovali ju zo všetkých strán a začínali naberať na výške. ,,Kurva!” Zahromžil pre seba, keď boli už vyše paluby. Všetci ho odhovárali od toho, aby plávali týmito vodami, no nedal si povedať. Precenil svoje sily. Snažil sa pred posádkou nedať najavo paniku, ktorá ho vnútorne zožierala. Bol hamižný, to ho teraz bude stáť život a zoberie zo sebou celú posádku. Vyhrnul si rukávy košele, aby sa mu lepšie manévrovalo s kormidlom. Svali na rukách sa mu napínali a čierne vlasy sa mu lepili na tvár kvôli vlhku. Voda potemnela. Keď niekto vykríkol. ,,Pozrite sa, aha tam!” Nikto nič nezbadal, lebo mali plno práce s upevňovaním vecí na palube zatiaľ čo Max vydával rozkazy. Sledoval svojho prvého dôstojníka no ten si tiež nevšimol svetielkujúceho striebrostého pasu pod hladinou, ktorý sa hneď v zápätí rozplynul. Kurt to zachytil jedným okom, ten odlesk. Vedel, čo to je, vedel čo ich od tejto chvíle čaká, no už nebolo cesty späť. Už len v pred a modliť sa k všetkým morským bohom, že ich tie morské potvory nechajú napokoji. Začalo pršať, v diaľke zahrmelo a okolo nich ostala tma. Loď osvetľovali už len blesky. Vyplával s loďou na vlnu. Vedel že je zle keď sa pod ním objavilo tak desať metrov ničoho. Vplávali do prázdna a rútili sadolu. Kormidlo držal zo všetkých síl aj keď sa mu kĺzalo pod rukami. Cez palubu pod ním sa prehnala vlna. Niečo zaprašťalo a keď si odhrnul mokré končeky vlasov z tváre videl že sa odtrhlo lano, čo držalo rahno. ,,Max! Rahno!”no bolo neskoro. ,,Čo to tam plava?” Zakričal tentoraz starý Sven, čo strhlo Kurtovu pozornosť od kormidlovania a uvoľneného rahna. ,,KURT!” Keď naňho Max zakričal bolo už neskorom. Posledné, čo si pamätá je tvrdý náraz a ako letí vzduchom. Preberie sa až vo vode. Je ľadová a stuhnuté svaly ho bolia, no cez to všetko adrenalín v krvi mu nejako pomôže spamätať sa a snaží sa vyplávať nad hladinu. V tom však započuje pieseň. Je očarujúca a ešte nikdy nepočul nikoho tak nádherne spievať. Žiadnu bardku. Pred ním sa zjaví očarujúca žena. Naťahuje k nemu ruku akoby mu chcela pomôcť. Usmeje sa na neho a kývnutím.hlavy ho oovzbudí. Cítil pokoj, vedel, že na niečo zabudol no nevedel si spomenúť na čo. Už tak dlho nemal v posteli žiadnu ženu. Plavili sa za pokladom už celú večnosť. Bola nádherná a tak ho očarila, že ani nerozmýšľal. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju. Bozk bol vášnivý no trpkosť v pozadí ho prebrala. Chcel sa odtiahnuť no bol zakliesnený. Zrazu si na všetko spomenul. Na svoju posádku na palube, na loď bez kapitána. No bolo neskoro keď si uvedomil, že ho pevne zviera siréna, obmotávajúc ho jej hnedými vlasmi a ťahá ho hlbšie ku dnu.