„H-haló?“ prázdnotou sa niesol dutý, bezfarebný hlas. Ani sám nevedel, komu patrí, či kde sa vlastne nachádza. „Je tu niekto?“ ozval sa opäť.“

Odpoveďou mu bol iba statický šum, priam ho privádzal do šialenstva.

Náhle sa však čosi objavilo. Azda blesk, svojím jasom preťal nekonečnú temnotu, ťahajúcu sa na všetky smery.

„Hej, počkaj!“ zvolal hlas.

Blesk sa objavil opäť. Niečo na ňom však bolo čudné. Bol rovný, priamy, surový vo svojej jednoduchosti. Chýbali rozvetvené ramená, ani hrom ho nesprevádzal. O moment neskôr sa objavil opäť. Tentoraz však za sebou čosi zanechal.

Podobalo sa to na prvotný blesk, predsa to však bolo iné. Bolo to okrúhle a pretiahnuté, ako chabý mrak

„Čo si zač?“ spýtal sa podozrievavo hlas, a beztvarým telom vykročil vpred. Okamžite to však oľutoval.

Blesk sa vrátil opäť, zanechávajúc za sebou novú stop, znak, či symbol. Tomuto z vrchu trčala akási krátka nožička, pripomínajúca vlajku

„Pomôžte mi niekto, prosím!“ plačlivo zvolal hlas.

Odpoveďou mu bolo niekoľko rýchlych zábleskov. Každý za sebou zanechával už známy symbol. Po chvíli sa pred ním týčilo nasledovné:

01010110 01000101 01001100 01000101 01010011