„Ehm, Stotín?“

„Čo chceš Sekundín?“

„Mám tu taký maličký problém.“

„Ak je malý, tak ma neotravuj. Mám tu dôležitú prácu. Niečo sa posralo s plynutím času.“

„Ono to s tým súvisí.“

„Čo s čím súvisí?“

„Tá moja záležitosť s tvojou prácou.“

„Svätý odpočet, za čo ma len trestáš? No o čo ide?“

„Poď za mnou a ukážem ti to.“

„Varujem ťa, Sekundín! Ak je to nejaký z tvojich vtipov...“

„Neboj sa, nie je to vtip. Je to len... No veď uvidíš. Tuto.“

„Pri Kronosovom nepravom kalkule! Čo to má byť?“

„Uzol.“

„Ako sa ti podarilo zauzlovať plynutie času?“

„No vieš. Priadol som čas, ako každý poctivý časopriadač. Lenže ono je to dlhá a nudná práca. Vtedy prešla okolo mňa Minútka. A vieš ako sa mi páči jej zadok?“

„Pri všetkom čo je relatívne...“

„Tak som sa za ním... teda za ňou otočil. Niečo jej vypadlo a ona sa predklonila...“

„Ja ťa...“

„Povedzme, že ma to trochu... rozradostilo a prestal som dávať pozor. Plynutie času sa trochu zamotalo a keď som to chcel rozmotať tak... no veď vidíš.“

„Uvedomuješ si, aký je to prúser??“

„No, čas asi stojí.“

„Nestojí, ty delenie nulou! Namotáva sa na ten uzol! Nevidíš ako rastie?“

„Sa mi zdalo, že je trošku väčší.“

„Trošku? Za chvíľu zaberie celú časospriadačskú miestnosť!“

„To asi nie je dobré.“

„Musíme to rozmotať!“

„Ako?“

„Ja neviem!“

„Zavoláme Tempa?“

„Sa ti myseľ odčítala? Ak sa to dozvie šéf, tak nás odplynie!“

„Hmm. A čo keby sme to prestrihli?“

„Čo prosím?“

„Prestrihneme časové vlákno a nezauzlený koniec posunieme do plynutia.“

„Ty chceš prestrihnúť čas? Zbláznil si sa? Vieš čo by sa mohlo stať?“

„Vyriešenie nášho problému?“

„Nie, ty nevydarený kalkul! Môžeme tým zničiť samotný čas!“

„Máme na výber?“

„Najskôr nie. Zober nožnice a skúsime to.“

„Tu sú.“

„Ja pridržím plynutie, ty strihaj.“

„Dobre.“

„Nie z tej strany, ty druhá odmocnina z ničoho! Tam kde sa plynutie začína!“

„Aha, pardon.“

„Dobre, je to prestrihnuté. A teraz... Čo je to za hluk?“

„Asi alarm.“

„To sme ešte potrebovali. Rýchlo ťahaj so mnou!“

„Kam?“ „Do nekonečna a ešte ďalej! K navíjaču plynutia času predsa!“

„Nemusíš hneď kričať.“

„Ak nebudeš poriadne ťahať tak začnem hrýzť!“

„Veď už ťahám.“

„Sem. Naviň to! Nie tam! Sem! Tak. Ešte poriadne pritiahni! Dobre.“

„Vyzerá to tak, že to vyšlo.“

„Navijak točí?“

„Točí.“

„Čas plynie?“

„Plynie.“

„Tak to my padol zlomok z srdca. Podarilo sa!“

„Vidíš! A ty si tu chytal paniku.“

„Ti fľasnem jednu! Sadni si k tomu plynutiu času a spriadaj ho poriadne! Ja sa zatiaľ zbavím toho uzlu. Tiež musím vymyslieť dôvod prečo sa spustil alarm.“

„Skús povedať že...“

„Oči na plynutí a spriadaj! A do konca smeny žiadne ďalšie rozptyľovanie!“

„Dobre, dobre. Žiadne rozptyľovanie. Hundroš jeden. Neviem, prečo sa rozčuľuje. Veď všetko dobre dopadlo. Z chyby som sa poučil. Už nikdy viac sa mi to nestane. Veru nikdy... Jé, ahoj Minútka!“