Nedrž ma, synku, pusť deda cez hory
Hodno je zaplatiť za tichý rodný kraj
Mory dnes neprídu, Hliadka je na stráži
Prsty mám studené, musím ísť za okraj

Doháral plamienok sviece keď prišli
Vtedy keď zmrzlo nám čo nám boh dal
Trhali, žrali a od blaha škriekali
Na pomoc neprišiel lord ani kráľ

Prerástli lesy červeným machom Môr
Sady nám zlyhali, žito vzal zmar
Bledli sme, choreli, triasli sa, mreli
Ešte aj pre panny bál sa ísť otrokár

Kam by sme boli šli, dieťa milované?
Mali sme čo máme dnes - len hrdosť a polia
A tak sa svet iba roztrasene prizeral
Jak prazlo vyteká cez hory do údolia

Keď nám vzali starešinu, tej noci tisíc detí
Ich papule zvnútra uzrelo
Vkročila do mesta. Príšery, povyk, kvílenie
V tú chvíľu všetko zlo i dobro zamrelo

Dlhými prstami bielymi sťa plátno na rubáš
Pohladila ruku starešinu vdovy
Spýtala sa otázku čo sa prieči bohu
Dajte mi smrť, dám vám život nový.

Prijala, stará matka svojho ľudu
Prisahala na lebku, prút a krv.

Vstali otcovia otcov z pohrebísk
Z mohyly vyšiel starý zeme kráľ
Postavil Panej vežu v priesmyku
Odvtedy každý mŕtvy u nás vstal

Prvý život dnes preto žiješ pre svoj ľud,
V druhom si Hliadka dobre zbrojená
Zabíjaš to čo zabilo by všetkých
Pani nás desí, no Pani milosť má.

Čo potom? Zlatavé dieťa dobrej úrody,
Iba dvakrát žiješ, pokiaľ viem
Pusti ma, volá ma Pani do služby
Budem ťa chrániť. Aj našu zem.