Kultový manažment 101
Ja a rád postáv v temných habitoch stúpame zahmlenou horou. Pod topánkami nám chrapčí sopečný andezit, do nosov sa tlačí pach síry. V jedovatom opare ďaleko nad nami sa črtá temná citadela.
„Ako sa voláš?“ spýtam sa muža v čiernej róbe vedľa mňa.
„Nemám meno. Som len mech mäsa, potrava pre Temného Pána,“ povie hlbokým hlasom.
„Hmm, to znie, ako keby ten váš pán nepočul o výhodách vegánskej stravy.“
„Čože?“
„Každý vie, že vegáni majú omnoho nižšie riziko srdcovo-cievnych ochorení.“
„Temného Pána to netrápi. Nemá srdce — len čiernu dieru, ktorá do seba vtiahne celý tento svet.“
Chytím ho za plece. „Nie je to len o srdci, kamarát. Vegánska strava tiež znižuje riziko cukrovky a zlepšuje trávenie.“
„N’Guluth nemá žiadne orgány! Je stvorený kozmickou prázdnotou!“
„Hmm, prečo potom potrebuje konzumovať ľudské mäso?“
Muž zastane. „Je to... spirituálny akt. Symbolizmus. Obeta najvyššieho daru života pre Pána skazy a smrti. Alebo niečo také.“
„Raz som mal šéfa, ktorý odo mňa vyžadoval, aby som mu každé ráno doniesol horúcu kávu, a aj tak ju nikdy nevypil. Ten váš znie ako podobný chruňo.“
„N’Guluth nie je žiadny chruňo. Už čoskoro bude dostatočne silný, aby si podrobil celý tento svet.“
„Á, takže autokratický manažér. Tí sú najhorší, ver mi. Ešte mi povedz, že vám pripomína, že ste súčasťou rodiny.“
„My akolyti sme rodina!“
„Tak to mi je vás ľúto. Máte vôbec nejaké odbory?“
Zastane a zdrapí ma za golier. „Už ťa mám po krk. Prečo vlastne ideš s nami?“
„Mám tiež namierené do citadely.“
Muž si ma pritiahne bližšie k sebe. „Prečo?“
Z aktovky vytiahnem farebnú brožúrku. „Počul si už o mojom Pánovi Jehovovi?“
Muž mi ju vytrhne z ruky, chce ju odhodiť, no v poslednej chvíli si to rozmyslí a pustí sa do čítania.
O desať minút je okolo mňa hlúčik temných postáv. Všetky v ruke držia brožúrky mojej cirkvi.
„Takže tvoj Pán sa zaujíma o každého z nás?“ spýta sa ktorýsi akolyt.
Prikývnem. „Presne tak.“
„A nevyžaduje od vás, aby ste pre neho obetovali svoju telesnú schránku a dušu?“ opýta sa iný.
„Veru nevyžaduje.“
Postavy sa začnú škrabať po hlavách zakrytých kapucňami.
„Čo by ste povedali, keby som vás všetkých vzal k nám do chrámu a ukázal vám, ako funguje ozajstný kult?“
Kultisti zašumia hnevom. „Chceš povedať, že náš kult nestojí za nič?!“
Narovnám sa a odkašlem si. „Chcem povedať, že všetci noví členovia Svedkov Jehovových dostanú komplementárne tričko a termohrnček.“
Akolyti zahvízdajú údivom.
O ďalších desať minút už spoločne všetci zostupujeme do údolia.
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásenýDiskusia

Ďakujem. Ja som obrázok pochopil tak, že tam boli minimálne dvaja, nie práve dvaja :)
31.05.2025

Toto pobavilo aj mňa :D Síce to ide trochu od buka do buka, ale tá absurdita tomu svedčí.
31.05.2025


V prvej vete som bol trochu v pomykove, či je to rád alebo rad (a ešte stále si myslím, že je to preklep) 😁 ale to je fuk, lebo hoci to potom absurdne mieša veci dokopy, tak na konci to vyznieva celé - hoci naivne - veľmi milo a srandovne. Rozmýšľam, ako by to fungovalo, keby to neboj dedikovane Jehova ale hocijaké iné meno - možno by mi to asi sadlo aj trochu viac vzhľadom na iné reálie. Asi preto Mayo v komentári spomína, že prečo neboli dvaja... (Ale to chodia väčšinou mormoni v dvojiciach, nie svedkovia, či?) 😋
01.06.2025