Dokonalá pomsta, dokonalé prestrojenie, dokonalý plán
<br>
Z čela mi stekali cícerky potu. Obliala ma horúčava a ja som ničomu nerozumela. Mala som všetko premyslené. Dokonalá pomsta, dokonalé prestrojenie, dokonalý plán.
Teraz som sa tlačila v preplnenej električke a rozmýšľala, kto z nich ma udal. Kto o tom povedal Veľkému šéfovi.
Nemohla som vystúpiť, steny tohto pohyblivého objektu má spútavali. Cítila som sa menšia a menšia. Nepomáhalo, že všetci ma hypnotizovali svojimi pohľadmi. Pozerali sa, keď si mysleli, že sa nedívam. Smiali sa mi, aj keď to ich zamračené tváre nedávali najavo. Aj keď oni ako superhrdinovia či záporaci zlyhali.
Veľký šéf sa mohol objaviť každú chvíľu. Čakala som mlčky ale porazene. Ručička na mojich hodinkách vytrvalo vydávala synchronizované tik-tak. Tik-tak. Tik-tak. Už ma nedokázali zachrániť.
Dvere električky sa otvorili dokorán a dnu sa dostal závan temnoty. Blížilo sa samotné zlo. Z reproduktoru sa hrubým hlasom ozvalo Fangorn Station. V žilách mi stuhla krv. Nechcela som sa, ale nechať mojimi emóciami úplne ovplyvniť.
K situácii som pristúpila so vztýčenou hlavou. Počkala som, ako Veľký šéf nastúpi do električky. Nevytvárala som unáhlené závery, nehľadala som riešenia, nemala som už žiaden záložný plán.
Prehovoril skôr než som sa stihla spamätať. Tajomný muž v obleku s bielymi tesákmi a ostrými pazúrmi nečakal ani sekundu.
„Vivien, sklamala si ma,“ hral sa s otočným zásobníkom do revolvera. „Tvoj starý otec bol zradca.“
„Zradca?“
To bolo silné slovo. Môj starý otec bol hrdina. Konečne sa mu niekto postavil. Takúto smrť si nezaslúžil. Nezaslúžil si trpieť. Nemala som na výber. Chcela som, aby mohol odpočívať v pokoji.
Chytil ma za golier a hodil na podlahu električky. Sklonila som hlavu a cítila studenú hlaveň na spánku. Odistenú poistku. Ruku kĺzajúcu po spúšti malého revolvera. Uprela som pohľad na malého ručičkové hodinky na zápästí. Nemohla som tomu uveriť. Fungovali! Oslepila ma ich žiara. Energeticky som po nich treskla a pretočila čas. Už žiadny odpočet. Žiadne premrhané šance.
Usmiala som sa, mohla som pomstu plánovať odznova. Teraz už bude naozaj dokonalá.
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásenýDiskusia

Pointa s pretacanim
casu nie je zla, ale odkryvanie kazdeho noveho faktu takto zaradom nepomaha v zorientovani. Chcelo by to nieco povedat hned, tak sa posuvat v deji a potom zase nieco odhalit.
Ale nie zle! Pekne si to islo taku klasicku cestu pomaty.
03.05.2025