Knihy

soyka @soyka

B.T. Niromwell @Niromwell

Táto kniha ma dosť šokovala tým, že sa čítala ako americký triler. Samozrejme, cestovanie časom je veľmi ošemetná vec a snáď sa o nej ani nedá rozprávať bez toho, aby sme došli k logickým zádrheľom a možno aj tuto by sa dali nájsť námety na diskusiu, ale je to celé vymyslené veľmi uveriteľne a inteligentne. Plus, ani zďaleka nejde len o cestovanie časom, ale aj o machinácie s DNA, ľudskou psychikou a podobne. Kniha sa odohráva v dvoch rovinách, jedna mapuje prapodivný životný príbeh Davida Settla a neskôr aj jeho vzťah s matkou a priateľkou, druhá sleduje štyroch ľudí, ktorí dostali veľmi špecifickú úlohu, kvôli ktorej sú spolu zavretí v neznámom prostredí na veľmi dlhý čas. Vykreslenie vzťaohv medzi nimi bol úre mňa skutočný zážitok. Nepoznám iný román, ktorý by takto opisoval jemné bublanie nervozity pod povrchom, blížiaci sa výbuch, dennodenné na nervy idúce drobnosti, ktoré definujú ľudský život a vzťahy... Ani nemyslím, že by bolo autorkiným cieľom niečo také vykresliť, ale urobilo to z tejto knihy skutočný zážitok.

soyka @soyka

draculin @draculin

V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania. Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne. Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel. Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval. Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť. PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore

soyka @soyka