Diskusia 2/2: Keď sa opäť stretneme

Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024

Diskusia

Martin Hlavňa
Či to je, alebo nie je Martinova poviedka z MÚZY nehodnotím. Jediná podmienka ohľadom toho v pravidlách je, že to má byť nezverejnené a to asi dodržané bolo :) Osobne mi nevadí, že to poslal aj sem a či na tom ďalej pracoval, alebo nie, dôležité je v akom tvare sa ku mne poviedka dostala.
Nápad je to zaujímavý v príbehu som však našiel zopár vecí čo mi vadili.
1. Ako môže rover dostať defekt? Už len mať vzduch v kolesách mi príde ako dosť vážny problém pri návrhu vozidla, ktoré musí chodiť po mesiaci. Úplne by stačilo, aby sa prevrátil, alebo niekde narazil, lebo nedával pozor na cestu, keď sa stratil v spomienkach. Tam by sa mi možno aj viac hodil ten flashback.
2. To, že sa tri zapínania ozvú presne v okamihu ako sa pozrel na ukazovateľ sú taká divná náhoda. Rozdelil by som to na dve vety. Zapípali a potom sa pozrel. Znelo by to podľa mňa viac údernejšie.
3. Slnko vo vesmíre nie je žlté. Žlté ho vidíme na zemi, pretože svetlo prechádza atmosférou.
4. "Je už mŕtva ." tu som bol zmätený, že kto je mŕtvy.
5. "Keď zapnem spínač, displej pokryje rozsypaný čaj." Rovnako ma zmiatla aj táto veta. Síce mi to dalšia vysvetlila, ale už ma to vytrhlo z deja. Hlavne som rozmýšľal, že ako sa môže niečo rozsypať vo vesmíre.
6. Autonehoda - toto bola asi najväčšia diera v príbehu. Ako píšu aj vyššie - prečo to nemá panic button. Prečo sa auto spoliehalo iba na rozpoznávanie značiek? To vôbec nesleduje cestu? Ak mu značka povolí ísť 90, ale pred ním stojí auto, tak do neho narazí? Nesedí mi to ani s tým, že by išlo o skorú novinku, ktorá nie je ešte vychytaná, lebo musí byť zjavne legislatívne ošetrené, že je vodič pod vplyvom, ale auto šoféruje samo.
7. "Neverím tomu. Počítače sa predsa nemôžu mýliť. Pracujem s nimi desaťročia." ... pracujem desať rokov ako programátor a toto by som v živote nevypustil z úst :D Videl som už priveľa bugov :D
8. Rozbíjanie predného skla - dá sa to, aj sa mi zdá, že rohy sú naschvál, slabé miesta aby to šlo. Ale väčšinou niečím, nie rukou. Na druhej strane - mali otvorené okná. Buď by sa snažil vyliezť tade, alebo stačí otvoriť dvere. Tým, že už sú zaplavený netlačí na dvere mäsa vody, ktorá by mu zabránila otvoriť ich. Vnútorný a vonkajší tlak bude rovnaký. Aspoň podľa mňa.
9. „Ty stará kraksňa! Aj kvôli tebe som prišiel o rodinu, tak nezabi ešte ďalších ľudí!“ nahnevane kopnem do sondy. Trochu neuveriteľná veta. Stačilo by "Ty stará kraksňa!" Ten zvyšok mi príde ako balast.
Čo sa týka záveru, tak skončilo to tak trošku useknuto pre mňa. Privítal by som, aby sa to ešte niekam pohlo. Takto viem vlastne iba, že vyslal správu a počkal kým zomrie.
22.09.2023
Tom Hotep
Poviedka v polovici prejde do minulosti a kúsok pred koncom zase do prítomnosti. Viac by môjmu čitateľskému oku lahodilo, keby sa tieto skoky pravidelnejšie striedali. Oveľa lepšie by to tvorilo atmosféru a aj zoznamovanie sa s hlavným hrdinom.
07.10.2023
Martin Chabada
Ďakujem všetkým za spätnú väzbu. Reakcia bude možno dlhšia ako poviedka. :-)
1. "Recyklácia" poviedok z Múzy
Nemám špeciálne privilégium na to, aby som sem mohol dávať poviedky, ktoré už súťaźili v Múze. Fantastická poviedka na scifi.sk vyžaduje aby poviedka nebola publikovaná, ale nazakazuje poviedky, ktoré už súťaźili inde (Múza aj MaCeFa to napríklad explicitne zakazujú). Pre istotu som to skonzultoval aj s B.T. Niromwell, ale rovnako môže postupovať každý.
V Múze sa zverejňujú, teda načítavajú ako audiopoviedky, prvé dve miesta. Táto poviedka skončila na zdieľanom piatom a šiestom mieste a teda načítaná nebola (ak by mala len o jeden bod viac, tak by bola). V podcaste sa síce diskutovalo o jej deji, to ale za zverejnenie nepovažujem.
V každom prípade, Múza nie žánrová suťaž a ako porotcovia sa tam vyskytnú aj ľudia, ktorí fantastiku "nemusia". Zhodou okolností, v kole v ktorom súťažila táto poviedka, do tejto kategórie patrili dvaja z troch. Preto od účasti v súťaži na scifi.sk očakávam, okrem iného, aj relevantnejšiu spätnú väzbu, ktorú mi porota v Múze častokrát poskytnúť nevie.
Okrem Fantastickej poviedky na scifi.sk "recyklujem" poviedky z Múzy aj v Ohnivom pere, kde s tým tiež nie je problém.

2. Dĺžka textu
Osobne som, aj ako čitateľ a rovnako aj ako autor, fanúšikom kratších útvarov. Miesto románu si radšej prečítam zbierku poviedok.
Hoci ma ako autora teši, že čitatelia chcú odo mňa čítať viac, nemyslím si, že text by sa mal za každú cenu predlžovať, len aby "nabral viac znakov". Pokiaľ dokážem do textu zhmotniť danú myšlienku, aj v rámci kratšieho útvaru, tak som spokojný. Optimom je pre mňa 7 500 znakov v Ohnivom pere až 10 000 v Múze.
Špecifikom tohto textu je to, že som do poslednej chvíle nevedel, či ho sem vôbec zašlem. Vyhodnotenie Múzy (a teda informácia, ćo bude poviedka zverejnená) bolo v rovnaký deň ako "deadline" tohto kola Fantastickej poviedky.
Napriek tomu došlo k úprave poviedky, bol vyhodený jeden "infodumpový" odsek a a pridal som tri nové. Na viac zmien nebol čas a na ďalšie kolo sa mi nechcelo čakať.
3. Autonehoda
Kritika, že priebeh autonehody nie je realistický, zaznela už aj v podcaste Múzy. Napriek tomu si za ním stojím.
V oblasti IT pracujem desiatky rokov a na základe tejto praxe môžem konštatovať, že každý počítačový systém má chyby. Častokrát ide o problémy, ktoré sa prejavia len za špecifických okolností, nedajú sa jednoducho nasimulovať a ich diagnostika je tak nesmierne náročná. Neodhalené sa v systéme môžu skrývať aj desaťročia.
Ak do hry vstupuje umelá inteligencia, príbeh sa ešte viac komplikuje. Z pohľadu vývojára je to "čierna skrinka" pri ktorej poznáme vstupy a výstupy, ale detaily konkrétneho vnútorného fungovania nepoznáme ani zďaleka tak dobre ako pri "klasických" informačných systémoch. UI sa natrénuje na nejakej sade dát, ale istotu, źe daný obrazec vždy interpretuje správne, nemáme.
Máme automobiliky, ktoré zámerne upravovali informačný systém auta, aby oklamali certifikačný proces (napríklad VW). Takisto existujú prípady automobilek, ktoré vedeli o chybe, ktorá môže spôsobiť nehodu a vzhľadom k tomu, źe tá chyba sa prejavila relatívne zriedkavo, bolo lacnejšie odškodniť obete/pozostalých ako zaplatiť konštrukćnú zmenu (Ford, Toyota,...).
Teda, ani proces certifikácie nezabezpečí 100% istotu, źe všetko bude fungovať v poriadku.
Sme v sci-fi, mohol som v poviedke kľudne použiť časopriestorovú anomáliu, ktorá by narušila funkciu automatického riadenia auta a kritiky by asi bolo menej (tipujem ale, źe by sa poukazovalo na "Deus ex machina" :-) ). Zámerne som si však vybral takýto spôsob autonehody, aj preto, lebo prináša oveľa viac premýšľania.
10.10.2023
Martin Chabada
4. Ostatné
Hlavný príbeh sa odohráva 12-15 rokov po príbehu s rodinnou tragédiou. Sonda Hope 3 je vtedy už dávno nefunkčná, pretoźe po splnení svojej misie - nájsť ložisko Hélia 3 bola opustená. Na toto naráža veta: "Je už mŕtva. Teda, dúfam, že nie až tak úplne."
Hlavný hrdina už vo vývoji nepracuje. Po rodinnej tragédii sa stal "radovým baníkom" na Mesiaci. Nie je teda "kriticky dôležitou osobou", ktorá by sa nemala posielať do rizka. Práve naopak. Zhodou okolností, tým že pracuje práve na tej základni, v ktorej blízkosti sa nachádza "mŕtva" sonda, ktorú vyvíjal, je najkvalifikovanejším človekom schopným ju oživiť.
V obidvhoch častiach príbehu som zámerne použil prvú osobu a prítomný čas. Takéto nastavenie mi osobne najlepšie umožnuje preživať dynamiku deja. Ak by retrospektíva bola len rozprávaním hlavného hrdinu, nevyznelo by to dobre (show don''t tell).
Detekcia meteorického roja by možno mala zmysel v dlhšom príbehu - vedia o ňom, ale základňu aj tak nedokážu opustiť. Tu som to nechcel komplikovať, hlavnej myšlienke by to aj tak nepomohlo.
Defekt roveru - aj na Mesiaci môže jazdiť vozidlo s nafúknutými pneumatikami. Len miesto 2-2,5 atmosféry ako na Zemi, tam bude len 1-1,5. Oproti pevným kolesám to má obrovskú výhodu - dá sa prispôsobovať "tvrdosť" kolies terénu.
Je pravda, źe atmosféra rozptyľuje kratšie vlnové dĺźky (tak vzniká modrá obloha) a mimo atmosféry Zeme žiari Slnko viac do biela, stále však vyžaruje maximum energie v oblasti žltozeleného svetla a v astronómii sa občas oznaćuje aj ako "žltý trpaslík". Pojem "źlté slnko" je tu vśak použitý skôr z literárno-kultúrneho ako astronomicko-fyzikálneho hľadiska.
10.10.2023

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.