Diskusia 1/1: Krotenie lienok

Podporte scifi.sk

Diskusia

WriterInTheDark
Ahoj. Musím povedať, že sa mi začiatok naozaj páčil. Vieš uviesť čitateľa do deja. Mám však pár vecí, ktoré mi vadili.
Veta "Nemohol som chytiť hocijakú lienku, ktorú som uvidel, ale práve tú najkrajšiu, akú som za celý deň videl..." tu by som dala jednoznačne bodku namiesto čiarky. Veta je pridlhá.
Slovo zbarvená je po česky, hodilo by sa viac zafarbená. Slovo "typovať" je s mäkkým i.
Opakujú sa ti niektoré slová ako: jedna, deň, lúka, útvar, ako keby, sny ...
Potom tam máš pár preklepov, čo sa stáva... napríklad: "Pred domov" malo byť asi pred domom, "S dostupom času" malo byť s odstupom...
Páči sa mi veta: "Obzeralo si ma z každej strany a túžilo po mne."
Pozmenila by som : "Mesačné OČI mi rástli pred OČAMI a v diaľke ( chýba SOM ) začínal ...."
Slovné spojenie "predomnou" sa podľa mňa píše "predo mnou".
A teraz k obsahu.
Vidím, že si fanúšik hororu a na tvoje dielo som sa fakt tešila. Neviem ho ale zaradiť. Táto historka s malým chlapcom a temným lesom by si zalúžila obrovskú dávku emócií, husej kože a mrazenie za zátylkom, no ty dianie opisuješ tak, že nič z toho necítim. Má to byť horor? Ak áno, niečo tam fakt chýba. Príbeh mal taký veľký potenciál, ktorý si ale zabil veľkou kamenou stenou a čímsi neopísateľným. Ono by to možno fungovalo, keby si to poňal inak. Čitateľovi nenavodíš pocit strachu tým, že napíšeš, že hlavná postava cíti strach. Musíš ho vyjadriť inak. Možno gestami, srdcom, ktoré ide vyskočiť z hrude, aby sa samé zachránilo, že hlavný hrdina sa nedokáže zhlboka nadýchnuť a pach v lese mu spôsobuje nevysloviteľné muky... že sa mu od strachu podlamujú kolená, steká mu pot po chrbte, alebo sa mu zatemnie pred očami.
Dúfam, že som ťa príliž nenaštvala :) Toto je môj názor, ktorý môžeš a nemusíš brať do úvahy. Sme tu predsa všetci "začínajúci" autori, ktorí robia chyby ( aj ja ich robím ) a toto je jedinečná šanca si prečítať odozvu a rady k nášmu písaniu.
Som zvedavá na tvoje ďalšie dielo :)
09.09.2021

Stano Lacko
Pekne citanie. Trocha ma odradila ťa covidova predohra. Toto by som určite prepísal na niečo nadčasové. Zvyšok bol príjemný, ale po určitom čase ma to už prestalo baviť. Bolo to ako pozeráš nejaký pseudo dokentarny film o vraj existujúcom stslinovom metre v petrohrade alebo o vesmírnom pôvode pyramíd. Nič ti nepovedia furt len niečo naznačujú a naťahujú to celé aby to malo 40 minút. V tomto to bolo ale dobre, ale po čase už nudilo. Chýbalo mi ešte nieco na konci, možno že priletela ťa lienka a zotmelo sa. Možno by to bolo klišé ale asi lepšie ako nič. Tieto krásne opisy sú fakt ale do dlhšieho diela. V poviedke ja očakávam viac deja.
09.09.2021

BocianSara
Ahoj :) Vôbec mi nevadilo, že si si zvolil takýto druh rozprávania a poviedka plynula celkom ľahko. Veľmi ťažko sa mi popisuje, čo ale pre mňa nefungovalo pretože to naozaj asi bola málo hrozivá atmosféra. Rozprávač sa k spomienke vracia s odstupom, teda neprežíva tie udalosti rovnako ako keď bol chlapec, ale chýba tam určite trošku viac emócií, ktoré som možno nevedela precítiť kvôli tomu, ako si len naznačil čo sa tam dialo a ja by som potrebovala viac detailov.
10.09.2021

HB
Skvelý nápad, ale horšie spracovanie. Na rozdiel od tvojich predchádzajúcich poviedok tejto výrazne chýbala dynamika. Je to spomienkové rozprávanie, len veľké fláky blokov textu bez priamej reči, čo vo väčšine prípadov nebýva dobrým nápadom. Pokrivkávali aj rôzne preklepy, ktoré si tam ozaj robili lambádu, čo je veľká škoda.
Opakujem ale - bol to fakt super nápad. Možno keby sa poviedka diala v reálnom čase (škrtol by som celú tú covidovú líniu, lebo je veľmi fixovaná na súčasné pomery a v podstate zbytočná). Hrdinami mohli byť 2 decká, ktoré by sa aj rozprávali, urobili príbeh interaktívnejším a ľahšie stráviteľným pre čitateľa... Ale to už len tak hádam... :)
Ty si fakt chlapík, ktorý nápady sype z rukáva, viem že nás ďalšie kolo opäť niečím prekvapíš :) Určite sa na to teším.
11.09.2021

Zlodejisnov
Zaujímavý nápad s krotením lienok, no tak, ako tu už odznelo, chýbal tomu dialóg alebo prítomnosť. Bola to spomienka, a tak sa vytratilo to tajomno okolo toho, či hlavná postava uspeje alebo nie. Stačilo vážne vynechať tú covid časť a urobiť to v prítomnom čase.
12.09.2021

Goran
Fascinujúce, bohužiaľ nie dobre napísané. Pokúsim sa teraz zhrnúť klady a zápory i špecifiká poviedky.
Mne osobne tu nevadí, že sa jedná "len" o rozprávanie. Pokiaľ to teda nesie znaky, a napĺňa kritériá, poviedky ako útvaru, ak to nie je próza iného druhu prepašovaná do poviedkovej súťaže. A to zas nie je tento prípad. Kedysi bolo dokonca veľmi časté, povedal by som, že až módne, písať príbeh ako hrdinovu spomienku. Teraz sa to nenosí - ale pýtam sa: no a čo? V klasickej strašidelnej poviedke, temnej fantastike, weird fiction a podobne, to bol bežný druh naratívu. Je ale pravda, že takéto spomienkové rozprávanie, takéto rozpamätávanie sa vo forme listu, nebýva spravidla také interaktívne a dynamické, ako poviedka odohrávajúca sa v prítomnosti, či aspoň zaznamenaná ako aktuálny dej. To jej môže ubrať na nadčasovosti. Toto, aj zasadenie do doby pandémie, jej dáva konkrétny rámec. Čitateľ fantastiky chce zväčša niečo, čo nie je ukotvené v jednoznačnej dobe, pokiaľ to teda pre príbeh nie je podstatné, to potom mení situáciu. Je pravda, že covid tu bol nadbytočný. Nevnímam to ale nutne ako chybu, je to skrátka špecifikum poviedky, v prípade, že si to niekto prečíta o 50 rokov, získa to i nádych istej kuriozity a historickej zaujímavôstky.
Ak nám dokážeš uveriteľne podať solídny nápad, sprostredkovať zvláštnu, tajuplnú atmosféru a vyvolať u čitateľa ten pocit neskutočna, zázračna, čudesnosti, máš u mňa vyhraté a ja som nadšený. Pokiaľ sú tu prítomné tieto aspekty, je mi prakticky jedno, že tu niet dialógu a že tu vystupuje jediná postava. Ide mi v literatúre, a príbehu celkovo, o iné. Už ma ale zamrzelo to, že sme sa nedozvedeli nič o povahe či podstate toho čudesného javu. Viem, priame vysvetlenie by ubralo na záhadnosti, ale niečo si mohol aspoň naznačiť, prípadne ústami hl. hrdinu vysloviť nejakú teóriu. Takto to vyzerá, že sám autor nevedel čo a ako.
Mimoriadne kvitujem zasadenie do času detstva. Spolu s prostredím to sprostredkúva neopakovateľný snový zážitok. Hra s lienkami je tiež veľmi originálny prvok. Lenže poviedka stráda tam, kde by mala excelovať, keďže sa jedná o rozprávanie - práve v tom rozprávačstve. Začiatok i koniec sú výborné. Dobrý, pútavý knižný sloh. Lenže práve v jadre, v tom najdôležitejšom, akoby si stratil sústredenie na prácu s jazykom, štylistika tam kríva, opakujú sa slová, objavuje sa veľa chýb... To je tak strašná škoda! Práve týmto poviedka hrozne stráca. Keby si dokázal udržať tú beletristickosť prológu a epilógu, dostal by si ma. Takto v tom ale vidím skôr nenaplnené ambície.
13.09.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami