Goran
Takto - rozporuplné a tiež nevyrovnané. Sú tam výborné momenty i slabšie miesta. Páči sa mi, že si si zaexperimentoval, a že to nie je konvenčné. A skutočne to klame telom :) je to niečo úplne iné, než sa to spočiatku tvár, napokon sa z toho vykľuje veľmi zaujímavý horor s mimoriadne osviežujúcou a inovatívnou upírskou tematikou... Zľakol som sa, že pôjde o triviálny horor/thriller s vrahom, prípadne okorenený štipkou nadprirodzena, a hľa, je to celkom invenčná ázijská "upíráreň". Exotické japonské prostredie tiež potešilo. A mozaikovitá koncepcia takisto! Striedali sa tu perspektívy, rozprávanie z tretej osoby, no vždy z pohľadu niekoho iného, postupne to gradovalo a jednotlivé dieliky skladačky zapadali do seba. A na konci každého oddielu nastal zvrat. Najskôr si čitateľ myslel, že je Mitsuko obeťou. Potom zistil, že nie tak celkom ;) napokon sa to ešte zvrtlo niekoľkokrát, pritom mi to nikdy neprišlo tak vykonštruovano "lacne". Povedal by som: brilantná poviedočka, ale napokon, ja hajzel, som Ti dal len priemerné hodnotenie. Lebo si ma tak trochu nahneval - ale nie z pomsty! :D - taký zlý nie som, ale podľa mňa to je po zásluhe. Prečo? Veľmi poviedku oslabila posledná časť. Je fajn, že je to retrospektívne a v deji predchádzajúce začiatok, akýsi úvod na koniec, to je v poriadku. Ale tie dialógy... celá tá konverzácia pôsobí tak neprirodzene a divne... a síce mám rád tajomstvá a konce, ktoré si môže každý vyložiť tak trochu po svojom, ale mám podozrenie, že každý čitateľ bude z toho jeleň, a že ho tak trochu vodíš za nos. Navyše rozpracovávaš elementy, a príliš neskoro, ktoré sú, ak aj vysvetliteľné, tak len maximálne obtiažne. Matka, portrét, atď.
Vytýkam Ti aj štýl. Spočiatku som si povedal: ach, aké pekné, poetické. Konečne si medzi súťažnými poviedkami vychutnám krásu slova. Ale čím ďalej, tým viac bola vetná skladba kostrbatejšia. V snahe o poetiku si to tak skomplikoval a prekombinoval, že až. Dojem je potom presne opačný, ako by si chcel. Nie vyspelá literatúra predchnutá lyrickými opismi, ale zaujímavý príbeh vyrozprávaný pomocou škrípajúcich viet. Čiarky sú aj môj nepriateľ, ale máš s nimi natoľko problém, že Ti často menia význam viet. U mnohých čiarky absentujú, Ty ich zas pre istotu vopcháš všade. Aj tam, kde nemajú čo robiť.
Ale, doparoma!!! Mohlo to byť za desať, uvedomuješ si to? Keby si prepracoval poslednú stať, a keby si si prešiel vetu po vete v celej poviedke, a radil by Ti nejaký skúsenejší štylista, aby Ti to prešlo do krvi - lebo je zjavné, že talent máš, už len sa s tým zžiť - tak to mohla byť zatiaľ najlepšia súťažná poviedka. A ja by som Ti dal bez akéhokoľvek zaváhania plný počet.
Bavilo ma to, je to zaujímavý prozaický kúsok, ale napokon je to DOBRÉ - dobré je za tri... :( pritom to mohlo byť nie len výborné, ale dokonca úplne vynikajúce. Môžem však povedať toľko: ako čitateľ (odstráňme kritika) som si to užil a budem sa tešiť na Tvoje ďalšie poviedky. Pre zaujímavosť: jednu veľmi podobnú som napísal na takýto (podobný) námet i ja, pritom Tvoja je ešte originálnejšia. Je zvláštne ako rôzne dokážu autori uchopiť podobné námety. Ak Ťa zaujímajú konkrétne príklady nedobre vyskladaných viet a pod., môžem Ti to tu potom spísať. Zatiaľ nebudem otravovať a "spamovať". Vyzeralo by to už z mojej strany zbytočne superkriticky, pritom objektívne táto poviedka nie je zlá.
08.03.2021
