Magda Medvecká
Ahoj, vďaka za reakciu, ale trochu som z nej zmätená. Rozmýšľam, čo sa stalo, lebo som mala pocit, že väčšina tých vecí, na ktoré reaguješ, je v texte viac-menej prítomná. A prosím, môžeš mi potom napísať, aké chybky si tam našla? Lebo teda ja si dosť nechávam záležať na tom, aby to bolo dobre, ale uvedomujem si, že občas sa stane a autorská slepota a tak. Tak aby som si nabudúce dala pozor :)
Ale teda aby som to vysvetlila:
1. Otcovi nie sú prednejšie kufre. Je mu prednejšie to, že ona potrebuje chvíľu času na upokojenie a potrebuje, aby ten hosť odišiel skôr, ako sa vráti.
Citát:
„Mám ísť za ňou?“
Otec pokrútil hlavou, „Nechaj ju chvíľu. Najskôr poodnášaj všetku batožinu, až potom ju bež pohľadať. Nemala by ostať v lese po zotmení.“ Chce, aby jej dal trochu času, ale zároveň má o ňu starosť a nechce, aby ostala v lese po zotmení sama.
2. Ono ale vôbec nešlo o to, že ju napadli kvôli potrave. Sama píšeš, že tu ide o tradičné zvlčenie človeka. A ako vznikajú vlkolaci? Človek musí byť pohryzený. Aj ona teda musela byť pohryzená, nie zjedená. A tým, že na nej nechali odtlačok všetci členovia svorky, ju „symbolicky“ prijali medzi seba. Bola to taká kolektívna premena.
Preto na konci bola členkou svorky a preto hovorila, že aj vlci majú svojich bohov, ktorí občas človeka prijmú medzi seba. Ak by to boli obyčajné vlky, ktoré by ju lovili kvôli potrave, zvyšok poviedky by neexistoval.
3. Záver je urobený v kontraste so začiatkom. Zjavne nie úplne dobre, keďže aj HB mi ho kritizoval, ale chcela som ho takto mať. V závere je dokončená jej premena. Ak na začiatku bola krásna žena, na konci musela byť zjazvený vlk.
4. S týmto teoreticky súhlasím, neviem úplne odhadnúť mieru opisov, ktoré treba do poviedok dať. Možno je to trochu aj taká sebacenzúra – často som sa stretávala s tým, že boli opisy v poviedkach vyčítané ako nadbytočné, keďže je to pomerne krátky žáner a spomaľuje to dej. Na druhej strane sa mi väčšinou fakt nechce dopodrobna opisovať, ako postava vyzerá, čo všetko má oblečené, akej farby má oči, koľko stolov je v miestnosti a koľko špiny na pohároch. Zvolila som si detaily, ktoré som používala v obmenách znova – napr. dlhý čierny vrkoč v krčme; čierny vrkoč s mašľou v lese; strapaté čierne vlasy ako vlk. A tak trochu sa spolieham na čitateľa, že si domyslí zvyšok výzoru tak, ako sa mu páči, a zvýraznené ostanú len tie „dôležité“ detaily.
5. To sa mohlo stať pri opravách, lebo pôvodne bola celá poviedka plánovaná z pohľadu Živany, ale neskôr som to zmenila. Ano, keď nad tým teraz rozmýšľam, tak mi trochu ušiel rozprávač – v druhej časti je to už vlastne celé z pohľadu hraničiara, ale prvá čas nie.
Ale teda prečo som spomínala, že bol syn mních.
Otec vlastnil krčmu/hostinec (slovník hovorí, že krčma je hovorové alebo expresívne pomenovanie hostinca, takže asi môže to byť aj v tomto význame?) a mal syna a dcéru. Väčšinou po otcovi dedí takéto veci syn. Ale ja som chcela, aby ju zdedila ona. Takže ako na malej ploche ukázať, prečo ju nemohol zdediť syn? Ak sa syn dá na cestu viery, vzdáva sa hmotných majetkov, čiže krčmu zdediť nemôže. Zároveň ani nemá moc oblečenia – dostane jeden kus oblečenia a ten musí nosiť, kým ho nezničí. A keďže mu bol veľký, malo naznačiť že je ešte mladý/malý (ešte doňho „nedorástol“) a to, že pomáhal doma u rodičov zase to, že ešte nie je úplný mních/kňaz (bol to fantastický svet, mali bohov a mágiu, čiže aj mníšske/kňazské učenie mohlo prebiehať inak. Možno som nezvolila správne slovo – chcela som niečo skôr pohanské, ako kresťanské). Ale súviselo to s tým, že som chcela, aby mágia a náboženstvo boli prítomné v celej poviedke - v životoch všetkých ľudí, aj tých obyčajných. Ale priznávam, pri tomto som sa snažila vopchať príliš veľa významov do príliš malého detailu a trochu to zaváňa až nadinterpretáciou :D
04.11.2020
