Diskusia 1/1: Tapetum lucidum

Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)

Diskusia

B.T. Niromwell
Mne sa táto poviedka dosť páčila. Páčil sa mi intímny prihovárajúci sa štýl rozprávača, i keď miestami mi prišiel príliš rozťahaný. Atmosféra bola dobrá, len sa mi žiadalo odkryť toho ešte akosi viac, ten koniec to akosi narýcho zabalil. Anglické vyjadrenia dobre zapasovali do textu, čo mi lahodilo menej, bol trojitý otáznik, takáto interpunkcia mi evokuje hysterické statusy na FB, čo ma trochu vytrhlo. Inak si myslím, že čoho sa nám v tomto kole výzvy nedostalo kvantitatívne, dostalo sa nám kvalitatívne.
02.03.2020

Straka
Haha, ďakujem krásne, tento názor je ako zrkadlo :DD A aj mi istým spôsobom príjemne polichotil. Asi ako tie šikovné opticky zoštíhľujúce zrkadlá v nákupných centrách, ktoré človeka donútia ku kúpe oblečenia, ktoré by si inak ani nekúpil :DD
Človek začína svoju tvorbu kriticky vnímať až s odstupom času (napríklad po dnešnom rýchlom rereade si všímam, že sa veľmi vykecávam, keď už raz začnem používať zátvorky) - som teda vďačná za iný uhol pohľadu. Najmä ak je taký trefný :D
S tým trojitým otáznikom si to vystihla, hoci na moju obranu: bol použitý v pasážach, kde by bol nežný závan hystérie pochopiteľný a aj očakávaný :D Bol vsadený všade tam, kde môj vnútorný hlas pri čítaní uplatnil stúpavú melódiu :D Presnejšie povedané, v okamihoch, kde by som v skutočnom živote ja osobne začala hystericky jačať :D
Dobrý postreh!!! (aj trojité výkričníky majú isté čaro, cítim ako keby som niekoho veľmi intenzívne chválila, čo je vlastne aj pravdou :DDD) Ešte raz ďakujem krásne za názor! Pripomenul mi staré dobré časy, kým som ešte aktívne zverejňovala svoju tvorbu a dostávala som pravidelnú spätnú väzbu.
02.03.2020

Magda Medvecká
Nemám moc rada poviedky v prvej osobe, ale táto bola dosť dobrá. Našla som len pár rušivých slov/častí a tie cudzie výrazy dodali textu (aj rozprávačovi) taký sofistikovanejší ráz, čo bolo veľmi príjemné. :) Myslím, že aj atmosféra bola dosť dobre navodená, aj keď je pravda, že občas tam bolo trochu veľa obkecávania a aj začiatok sa tak akosi krútil dookola. Ale asi od polovice to nabralo dobrý spád.
Všimla som si jednu nelogickosť – ako to, že nikdy nesmrdel, keď ho kŕmila predtým? Mala som pocit, že k nemu bývala dosť blízko a nič divné necítila, ale pri kontajneroch na konci musel byť od nej oveľa ďalej a to jej zasmradilo celý byt.
A vlastne sa mi dosť páči, že sa príbeh krútil okolo kŕmenia, že to prešlo od mačičiek a psíčkov k rozkladajúcemu sa netvorovi. Hoci ja osobne by som to možno zakončila inak – v zmysle hesla „neuhryzneš ruku, ktorá ťa kŕmi“. Len teda ja mám dosť špecifický vzťah k (priateľským) démonom a netvorom. :) Aj tento koniec bol dobrý, to otočenie smerovania „jedz, jedz“, keď to začal hovoriť on, dobre zviazalo koniec príbehu so začiatkom a malo to taký príjemne strašidelný nádych. Ale chcela by som vedieť trochu viac, ako písala Niromwell, ten koniec bol trochu prirýchly.
03.03.2020

Straka
Oo, tak to som polichotená, keď som bola schopná zaujať aj formou ja-rozprávanie ;)
Hm, už dávno som nenapísala žiadnu poviedku (skôr som sa zamerala na dlhšie diela), je možné, že som ten pomer úvod-jadro-záver neodhadla :D Mne sa to zdalo tak akurát, pomalé oťukávanie, navodenie atmosféry a potom BAM, zvrat a rýchly spád, všetko sa mení z minúty na minútu, z dobrého k najhoršiemu :D
Asi som na to mala dať väčší dôraz v texte, ale ten zápach sa stupňoval s odstupom času. Neznámy tvor sa stal "pravidelným a jediným" návštevníkom na začiatku leta. Hrdinka ho na vlastné oči uvidela až uprostred letných horúčav, konkrétne v auguste. Vtedy bol už hnilobný zápach vybičovaný do krajnosti. A to že ho bolo cítiť aj v jej byte bolo myslené skôr v zmysle ako študenti medicíny cítia na sebe pach z pitevne aj keď sú už dávno doma - objekt nie je prítomný, ale nepríjemný vnem áno. Keby som to mala opraviť, dodala by som, že už na jar začala cítiť niečo nepríjemné a v auguste to bolo už neznesiteľné.
Istým spôsobom to predsa len je myslené ako „neuhryzneš ruku, ktorá ťa kŕmi“. To bolo jemne naznačené v post scripte. Naďalej sa jej pravidelne zjavuje (alebo presnejšie, hrdinka má možnosť netvora počuť) - z toho vyplýva, že ju nechal nažive. Predtým nemal problém zmasakrovať muža a priniesť jej ho ako odmenu za kŕmenie - keby chcel, dávno zabije aj ju. Namiesto toho, aby ju zabil, ju však prenasleduje ako káčatko svoju mamičku :D To, že ona je z jeho "vďačnosti" na prášky, je už o inom :D (úprimne, kto by nebol :DDD)
04.03.2020

HB
Výborný štýl rozprávania a skutočne dobré budovanie napätia a podnecovanie zvedavosti v čitateľovi. Poviedka, ktorú bolo radosť čítať. Záver za mňa veľmi uspokojivý, aj keď mohol byť trošku lepšie rozobratý a popísaný, celkovo tá "krivka rozprávania" mala po odhalení pointy dosť strmý spád, čo je možno trošku škoda. Aj tak skvelé, bavilo ma to, dávam 8.
15.03.2020

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami