Diskusia 1/2: Pokušiteľ

Beáta Plučinska
Ahoj. :)
Celkom dobrý príbeh. Zaujal ma až som ho musela v kuse dočítať dokonca. :)
04.12.2016

Inferio
Priznám sa, že mám z poviedky zmiešané pocity. Na jednej strane ma upútal originálny námet (a obrázok horiacej gitary), v pohode sa to čítalo a dialógy boli celkom dobre zvládnuté. Bolo tu ale dosť vaty, ktorá nemala vplyv na dej alebo atmosféru a gramatické chyby. Odporúčal by som po dopísaní nechať poviedku aspoň týždeň odležať a potom niekoľkokrát skontrolovať. Zamrzelo ma, že gitara hrá v príbehu iba úlohu vedľajšej rekvizity a jej pôvod ani nebol objasnený. Hlavný rozhovor so Sprievodcom plný morálnych ponaučení mi pripadal trochu silený, celý čas som čakal, že hlavnú úlohu zohrá gitara, ktorá bude možno prekliata (čo vlastne svojim spôsobom bola).*
04.12.2016

Inferio
(pokrač.) Naznačený mrazivý koniec s Ignácom, ktorý pravdepodobne zmasakruje svojich susedov sa mi páčil, ocenil by som ale ak by bol Ignác do deja aktívne zapojený ako jedna z postáv (mohol napríklad mať s Petrom konflikt už v úvode v lese, dodalo by to potrebné napätie). Aj napriek tomu všetkému som dal 7 bodov, pretože si myslím, že poviedka má potenciál, ak by prešla poriadnou revíziou. Písať ale očividne vieš, chce to iba doladiť niektoré detaily, dať si pozor na gramatiku (pozri si pravidlá písania priamej reči) a nechať ju po dopísaní odležať.
04.12.2016

marcus
Beata: ďakujem :)
Inferio: vďaka na komentár, čo presne považuješ za vatu ? :) Gitara a rekvizita - no, úplná rekvizita to nebola, mala svoj účel. Bola to rekvizita len v tom, že ak by to nebola gitara ale píšťalka, alebo vreckový nožík, nič by sa tým v príbehu nezmenilo, čiže ak sa bavíme o obale, tak áno, je to len gitara, ale ak sa bavíme o obsahu, tak je to nosný prvok. :)
Asi to vnímame odlišne :)
04.12.2016

Inferio
No, úvod mi pripadal trochu dlhý, kým sa začalo niečo zaujímavé diať. V románe by to bolo ok, ale pri poviedke by neuškodilo dej trochu nahustiť. Je samozrejme potrebné budovať atmosféru a detaily niekedy vedia urobiť veľa, sám mám problém s rozkecávaním. Na niektorých miestach sa dajú ale vymazať celé vety, ktoré neprinášajú žiadne pre príbeh či atmosféru podstatné informácie. Je to ale dosť subjektívna záležitosť, takže možno som v tomto sám. Čo sa týka gitary, mal som na mysli práve to, že v príbehu vystupovala iba pri nájdení a keď sa na nej hlavný hrdina raz pokúsil zahrať. Ak by okolo nej bola budovaná temnejšia atmosféra, bolo by uveriteľnejšie že spôsobila také problémy v živote hlavného hrdinu. A možno tým, že to bol hudobný nástroj, mi chýbalo silnejšie prepojenie na hudbu :)
04.12.2016

Veronika Valent
Ahoj, pekný príbeh. Síce som si prvú polovicu kládla otázku, že čo robí na scifi.sk, ale potom sa to našťastie dostalo do dimenzie, ktorá mám rada. Ten úvod bol naozaj príliš dlhý. Príliš pokojný. Nebolo tam nijaké naznačenie, že sa niečo dramatické udeje v závere. Napríklad, že počul prasknutie vetvičky, hoci nikto nešiel okolo. Jednoducho polovica nuda, pasáže s kocúrom milé, ale nepodstatné. Život máš pekne odkukaný. Pokušiteľ sa mi páčil. Aj otáznik, ktorý zostal vo mne po prečítaní poviedky: Ktohovie, čo by bolo ďalej? Zaujal ma aj moment, že tak ako struny gitary, ani zlo sa úplne zničiť nedá. Evidentne mu babka až takú dobrú radu nedala. Myslím si, že každý čitateľ si po prečítaní Tvojej poviedky automaticky položil otázku, či sám by dokázal zabiť a je iba na jeho úprimnosti voči sebe samému, ako si na to aj odpovedal. U mňa máš za to palec hore.
04.12.2016

Veronika Valent
Ahoj, pekný príbeh. Síce som si prvú polovicu kládla otázku, že čo robí na scifi.sk, ale potom sa to našťastie dostalo do dimenzie, ktorú mám rada. Ten úvod bol naozaj príliš dlhý. Príliš pokojný. Nebolo tam nijaké naznačenie, že sa niečo dramatické udeje v závere. Napríklad, že počul prasknutie vetvičky, hoci nikto nešiel okolo. Jednoducho polovica nuda, pasáže s kocúrom milé, ale nepodstatné. Život máš pekne odkukaný. Pokušiteľ sa mi páčil. Aj otáznik, ktorý zostal vo mne po prečítaní poviedky: Ktohovie, čo by bolo ďalej? Zaujal ma aj moment, že tak ako struny gitary, ani zlo sa úplne zničiť nedá. Evidentne mu babka až takú dobrú radu nedala. Myslím si, že každý čitateľ si po prečítaní Tvojej poviedky automaticky položil otázku, či by sám dokázal zabiť a je iba na jeho úprimnosti voči sebe samému, ako si na to aj odpovedal. U mňa máš za to palec hore.
04.12.2016

marcus
úvod beriem. Je, slušne povedané, rozvláčny :) . Pokúsim sa to úboho ospravedlniť tým, že každá scéna má svoj význam v druhej polovici príbehu. Áno, ak by tam bolo o scénu a dve tri strany menej na úvod mohlo by to byť lepšie. To máš pravdu a nie si v tom sám :) Tak ako spomenula Veronika, scéna na úvod mohla mať v sebe kúsok strachu.
Gitara - je to práve tá obyčajnosť, čo som chcel. Mohol to byť tajuplný nález v rozpadnutom dome v lese a niekto by mu povedal duchársky príbeh, ale nechcel som ísť touto cestou. Práve tá myšlienka, že aj obyčajných vediac sa môže ukrývať zlo, je pre mňa zaujímavá.
Každopádne vďaka za postrehy, mal som obavu, že takéto dlhé poviedky nikto nečíta :)
04.12.2016

jurinko
Bez precitania diskusie: Mas tam vela uplne zbytocnych chyb (preklepov) aj zaciatocnickych chyb (ciarky, opakovanie slov, kostrbate vetne spojenia). Vystavba pribehu je akasi nekonzistentna, najprv je to pomale a priam az snove, zrazu sa tam vsetko deje naraz, dochadza k filozofickemu rozhovoru a pokuseniu, a potom je hned koniec, bez nejakeho dalsieho konfliktu alebo riesenia (naozaj stacilo tak malo, aby sa dostal z moci Pokusitela? to asi nemal Pokusitel prilis velku uspesnost, nie? ;-) ). Filozoficky aspekt je nedotiahnuty, chcelo by to ist viac do hlbky (problematika poznatelnosti pravdy, a vobec sveta, je dlhodoby spor medzi agnostikmi a gnostikmi, neda sa to odbit par riadkami, ako napr. rozhovor so starostom...). A toto vnimam asi ako najvacsiu slabinu poviedky: Jej podstatnou crtou je samotna existencia Pokusitela, to pokusenie ako take, a (asi, podla tvojho zameru) ten ...
02.01.2017

jurinko
[pokr.] filozoficky rozmer. Ale Pokusitel sa objavi iba nakratko (a neskoro), pokusenie je slabe jak caj (ze by Pokusitel nevedel farbu Luciinych oci? ale hybaj ;-) ) a filozoficky je to pomerne plytke. Ked sa k tomu prida priam az rozpravkovo nezne rozpravanie o dedinskej idyle, cudnym sposobom zmixovane s temami ako korupcia a rodinkarstvo, tak z toho vychadza hrozne nezazivne dielo, v ktorom je viac casu venovane uplne nepodstatnym (a iba naznacenym, ale nie dokoncenym) veciam, nez tomu, o com asi poviedka mala byt. Mam pocit, ze by bolo lepsie, keby si sa venoval tej lyrike toho prostredia, nez ked sa tam snazis vlozit akesi ponaucenie alebo co. Lebo to ti prilis nejde, kym tie opisy a nalada tych ostatnych casti poviedky su (hoci tiez s chybami, ale napriek tomu) velmi prijemne. Dal som 6
02.01.2017