Zdeno Jašek
Páčila sa mi atmosféra - bola taká trúchlivo-duchársky-ospalá. Veľmi sa to hodilo k téme. Dobre sa to čítalo, dal som 8.
Pomerne skoro som začal tušiť, že dcéra je duch. Konkrétne tu:
„Otec sa vrátil,“ povedala som, i keď mi bolo jasné, že ma nepočuje.
„Bude rád,“ rozmýšľala nahlas, „toto má najradšej.“
Mám pocit, že by bolo lepšie vyhodiť tie náznaky a hrať to na rozhovor s mamou až do konca. Napríklad v citovanom texte netreba konštatovať, že mama ju nepočuje a že rozmýšľa nahlas.
Ešte by som navrhol malú úpravu na koniec - začať rovnako ako na začiatku: "Vyšla som z bytu, kľúče som nepotrebovala." Bolo by to také elegantné.
12.11.2015
