Diskusia 1/2: Tieň, ktorý sa na mňa usmial

Podporte scifi.sk

Diskusia

yerry
Do hodnotenia samotného obsahu sa púšťať nebudem, keďže ide o čisto ženský rukopis – to s rešpektom prenechám krajším polovičkám, ktoré jeho posolstvu porozumejú najlepšie. Z formálneho hľadiska však musím vyzdvihnúť nesmiernu citlivosť a autenticitu. Textu by len pomohlo mierne preškrtanie a pevnejšie tempo, aby sa tie najkrajšie emócie nestratili v rozvláčnosti. A prečo práve Lucifer? Ale asi chápem, tiež mám slabosť pre trochu temnejšie bohyne. :)
03.07.2026
amarilla
Poviedka je napísaná pekne, dobre sa číta. Príde mi podstatne zručnejšie napísaná ako poviedka, ktorú si tu mala pred nejakým časom (Pád rannej hviezdy). Takže vidno posun. Mne tam ale chýba väčší konflikt hlavnej hrdinky. Možno je to fakt otázka veku a toho, že pravdepodobne som o nejaký ten rôčik staršia ako ty, ale predať v 19 dušu diablovi kvôli cestovaniu,hm. Prečo by mladá kočka nemohla dosiahnuť svoje ciele bez jeho pomoci? Čo ju drží v jej betónovom väzení? Lebo z môjho pohľadu má pred sebou celý život, tak prečo má pocit, že nie? Toto mi tam chýba.
03.07.2026
amarilla
A keby sa ja zobudím uprostred noci a sedí v mojej izbe nejaký muž a pýta sa, či nie som unavená zo života, asi dostanem infarkt :D
03.07.2026
Filip Puski
Cítiť z toho osobnú melanchóliu, život nám nie vždy dáva čo by sme chcel, však?
Hneď v úvodnom opise sa opakujú rovnaké obrazy synonymicky: "Na krajinu padá súmrak" a "Slnko sa vytráca a krajinou zavládne noc"
Tiež opis začina panoramatickým záberom vonku - krajina, vzdialený horizont - ale potom sa náhle opis sústredí na interiér. Vybral by som jedno, alebo druhé, lebo prvý opis krajiny evokuje, že sme vonku, ale potom je scéna vrútená dnu.
Z technického hladiska je aj toto redundantné: "Hľadí na mňa. Pozoruje ma." Myslím, že stačí jedno.
Ale to nie je nič závažné.
Inak fajn, veľmi autentické, vnímam tam pochmúrnu túžbu po zážitkoch.
PS: prečo dnes mladšie autorky majú tendenciu písať v prvej osobe a často v prítomnom čase? Je to osobná projekcia vyjadrená cez prózu?
03.07.2026
Drea
Veľmi ďakujem všetkým za postrehy. Teraz, keď si to spätne čítam, vidím mnoho vecí, ktoré by som zmenila - hlavne tie opakovania sa a doplnila isté nevysvetlené veci. Až teraz si akosi uvedomujem, že za celou poviedkou je v mojej hlave obrovský svet na pozadí, celý život hlavnej hrdinky, ktorý viedol až do tohto okamihu, kedy svoju dušu zapredala a chcelo by to tam vpísať útržky jej minulosti, ktoré by vysvetlili jej motívy a pocity beznádeje.
A čo sa týka tvojej PS otázky Filip, neviem ako to majú iný ľudia, ale ja som osobne vždy preferovala čítať knihy písané z pohľadu hlavných postáv, v prvej osobe, pretože mi to dávalo hlbší pohľad do samotného príbehu a lepšie som sa tak doň dokázala vcítiť, čo sa prenieslo aj do môjho písania. A prítomný čas? Cítim sa v ňom jednoducho komfortnejšie a lepšie sa mi v prít. č. vyjadruje.
A prečo Lucifer, Yerry? Áno, mám slabosť pre temné postavy, ale v prvom rade je pre mňa symbolom vzdoru a nasledovania vlastnej vôle - slobody. (Btw, nie som žiaden satanista - len som vyrastala v extrémne prísnej kresťanskej rodine, ktorá si svoje výrazné nedostatky obhajovala svojou vierou.)
03.07.2026
yerry
Ahoj Drea, až s týmto dodatočným vysvetlením mi všetko do seba zapadlo a príbeh zrazu dáva perfektný zmysel (myslím, že obzvlášť nám mužom to pomohlo pochopiť pointu!). Obrovská škoda, že si ten motív nevotkala priamo do deja – bol by z neho skvelý nosný prvok celej drámy. Skús sa pri písaní nabudúce viac zamerať na vnútorné pohnútky postáv a ich „prečo“. Tvoje vysvetlenie v komentári je totiž také silné a výstižné, že by vydalo za tisíc slov! ;)
03.07.2026
Nefrit
Čítalo sa mi to dobre, s takou ľahkosťou. Nič mi tam neškrípalo, ale čakala som nejaký zvrat alebo akciu. Niečo, čo by ma prekvapilo.
03.07.2026
Vivid
Pri čítaní som skoro celý čas myslela na to, ako bude musieť na konci zaplatiť, keď všetko má svoju cenu. Tiež som sa čudovala, prečo sama necestovala po svete už predtým. Ale vysvetlila som si to tak, že možno bola smrteľne chorá a zostával jej len posledný rok života. V takom prípade by som chápala, že si vybrala radšej cestovanie s diablom po svete ako sa trápiť v nemocnici.
Ale to je len moja špekulacia. Zaujímalo by ma ako to bolo naozaj.
09.07.2026
Drea
Áno, Vivid, pri písaní som akosi pozabudla, že ľudia mi nevidia do hlavy a motívy hlavnej hrdinky a jej minulosť zostali bez vysvetlenia, čo by samotnému príbehu pridalo na hodnote a zmysle. Ale ak chceš počuť moju verziu, rada ti ju poviem...
Takže pre mňa je to niečo ako popoluškin príbeh. Hl. hrdinka vyrastala v tyranskej rodine, ktorá ju mala skôr za otroka ako za dcéru. V tej izbe a dome ju držali celý život zatvorenú, jedinou útechou jej bolo okno, ktorým sa mohla pozerať von a jej knihy. Preto sa cítila ako väzeň a pomaličky strácala nádej, že uvidí viac než ulice mesta, v ktorom vyrastala. Nezachráni ju však žiaden princ, ale diabol, ktorý započuje volanie túžby jej srdca. A na konci vlastne skutočne umiera, s tým, že je to jediná cesta ako dosiahnuť pravej slobody. Už nemusí viac len snívať.
Ale teraz, keď si to spätne premietam, každý si tam môže dosadiť vlastný príbeh - tento je môj. Ani tvoja špekulácia nie je zlá. Niektorí ľudia sú chorí a sú väzňami svojho chatrného zdravia, iný môžu byť chudobní alebo spútaní rôznymi inými okolnosťami života. Podstatou je túžba po slobode a jej získanie, ktoré neraz ide iba tou najvyššou obeťou.
09.07.2026
Filip Puski
Drea, ak smiem, mne tam vôbec nechýbalo vysvetlenie, tá melanchólia hrdinky je celkom zrejmá a z akého dôvodu to už je podľa mňa jedno. Podľa mňa je dôležitejší citový zážitok než vysvetľovanie prečo a tá túžba opustiť monotónnosť je zachytená správne.
Ja osobne si myslím, že keby to tam vyvetľuješ, stratilo by to tú bezprostrednosť a príbeh by sa preklopil na obhajobu "prečo" a zbytočné filozofovanie. Podľa mňa krása ľudských pocitov a túžieb pramení z neprostredkovaného momentu a nie z vysvetľovania.
10.07.2026
Poviedku musíš najprv ohodnotiť aby si ju mohol komentovať.