yerry
Poviedka je emocionálne veľmi silná a mimoriadne dobre zachytáva ťažkú, bezmocnú atmosféru liečebne dlhodobo chorých. Autorský cit pre zmyslové detaily – najmä prácu s pachmi (dezinfekcia vs. ľalie a horiacece seno vs. upokojujúca levanduľa) – dodáva textu takmer hmatateľnú hĺbku. Nápad s menovkou „Moni / Mori“ je jednoduchý, no geniálny a krásne podčiarkuje pointu o láskavej Smrti.
Od momentu, kedy hrdinka „vstane z postele“, text stráca tajomno a skĺzava do vysvetľovania. Mori v dialógu servíruje všetky odpovede na podnose („Zemřelo vaše tělo“, „Nikdy jste jí nebyla na obtíž“). Keby záver zostal tichší a menej doslovný, mal by oveľa silnejší dopad.
Láskavá Smrť v podobe sestry či sprievodcu je obľúbené, no celkom známe klišé (pripomína napríklad Smrť z Gaimanovho Sandmana). Text preto v závere neprekvapí, skôr hrá na istotu a sentiment.
Pasáže o pokusoch s abecedou a rozhovor doktora na chodbe trochu brzdia nevyhnutné smerovanie k pointe. Skrátenie o tretinu by poviedke dodalo lepšie tempo a údernosť.
Dojímavé, ľudské a veľmi dobre napísané čítanie, ktorému by v samotnom závere prospelo menej slov, menej sentimentu a viac dôvery vo vlastnú empatiu toho, kto poviedku číta.
07.07.2026