Outlast 2 (Red Barrels, 2017) - recenzia
Po vyše roku sme sa dočkali pokračovania hernej série Outlast, s poradovým číslom dva. Po utekaní chodbami psychiatrickej liečebne a pohybovaní sa v priestoroch podzemnej základne sme sa teraz presunuli do opusteného vidieka v Arizone, kde nás čakajú udalosti, pri ktorých je jedinou rozumnou vecou zblázniť sa. Je teda dvojka lepšia, alebo horšia ako predošlý diel?
Príbeh začína podobne, ako pri Outlaste. Preberáme kontrolu nad Blakeom Langermannom, manželom Lynn, s ktorou tvoria investigatívny novinársky pár. Do týchto nehostinných končín ich privádzajú chýry o nezvestnej tehotnej žene a zvláštnych okolnostiach, ktoré celý príbeh zahaľujú. Čoskoro ale oblohu zaplní svetlo, vzduchom sa nesie signál a vrtuľník, ktorým letia, sa zrúti. Týmto sa ale problémy len začínajú.
Tvorcovia nám sľúbili rovnaké nastavenie, ale iný príbeh, veľmi voľne spojený s prvým dielom. V tomto svoje slovo dodržali do bodky. Takže, opäť prechádzame tmavými prostrediami, kde naším jediným spoločníkom je kamera a determinant nášho úspechu zodpovedá výdržiam baterky, ktoré je potrebné v priebehu hry dopĺňať a vymieňať. Napriek tomu sa ale podarilo do hrateľnosti vniesť niekoľko, dovolím si tvrdiť, pozitívnych zmien.
V prvom rade, v hre je omnoho viac exteriérov, prekvapivo tým atmosféra netrpí. Ísť po lese s vedomím, že vám niekto môže vraziť nôž do chrbta, je to isté, ako keby ste chodili úzkymi chodbami nejakej opustenej budovy. Lenže, vonkajšie sekvencie majú aj svoje nevýhody, pomerne ľahko sa v nich dá stratiť, čo môže pôsobiť frustrujúco.
Aj kamera došla k ďalšej funkcii, pri naháňačkách a stretoch s nepriateľmi oceníte mikrofón, ktorý vám pomôže určiť, kde sa približne nebezpečenstvo nachádza a vy môžete lepšie naplánovať svoju stratégiu. Ak sa vám to nepodarí, môžete sa vyliečiť bandážami, ktorých nájdete v hre solídne množstvo. Vždy, keď ich budete potrebovať.
Pri plusoch ešte ostaneme, hlavný hrdina, okrem skokov a prikrčenia, sa dokáže aj plaziť, čo dodáva ďalšie možnosti, ako zvýšiť svoje utajenie, prípadne, ako utiecť pred nepriateľmi. Niekedy je ale cesta veľmi nejasne označená, krvný tlak mi letel do výšav najmä pri záverečných útekoch.
K samotnému príbehu. Okrem dobrodružstiev v Arizone sa v hre odvíja ešte jedna, veľmi silná a tragická línia, kde zisťujeme, čo sa stalo našej kamarátstve z detstva, Jessice. Dovolím si tvrdiť, že hoci je hlavná línia silná, práve tieto „flashbacky“ sú hádam omnoho viac desivé a nechávajú hlbšie dojmy. V každom prípade, striedajú sa v primeranom tempe, čo hre dodáva na hrateľnosti.
Postáv v hre nie je veľa, v reálnom svete sa dostávame do konfliktu Papu Knotha, ktorí vedie „niečo ako katolíkov“ (tí „dobrí“, pozn. autora) a Val a jej odpadlíckych kultistov (tí „zlí“). Lynn Langermannová tu mala len epizódnu úlohu, keďže väčšinu hry strávime jej hľadaním. V druhom príbehu sa všetko točí okolo už spomínanej Jessicy a otca Lautermilcha, ktorý nie je taký, ako sprvu vyzerá. Alebo, možno je. V každom prípade, hra je pretkaná množstvom lore – dokumenty a nahrávky – ktoré odporúčam zbierať. Jednak odhalia príbeh, jednak ukážu, že fanatizmus je zlý, nech je akýkoľvek.
V každom prípade, veľký tribút by som dal Knothovej pravej ruke, bojovníčke Marte, ktorá chodí ozbrojená zvláštnym koso-krížo-kladivom a dokáže často zabiť na jednu ranu. Hoci som stretnutia s ňou neznášal, je presne tým typom antagonistu, ktorý sa do takejto hry hodí. Bezpochyby najlepšia vedľajšia postava série. Ostatné postavy plnili len minoritné úlohy a preto ich tu nespomínam, ako napríklad Nick a Laird, veľmi podivná dvojka pod velením Papa Knotha.
Čo sa týka vizuálu, hra sa veľmi nelíši od svojho predchodcu. Avšak drobné vylepšenia sa stihli zapracovať, celé prostredie pôsobí o niečo realistickejšie, oceňujem najmä to, že vás už nenaháňa jeden z troch modelov nepriateľov, navyše, realisticky tu spodobnili aj rôzne choroby, pričom ak nás niečo bolí, zmeny sú na obrazovke o to výraznejšie. Nehovoriac o scénach z Apokalypsy, kedy som fakt len obdivne kýval hlavou. Takže, aj tu nájdeme fenomén „visual porn“, mnohé momentky proste stoja za kochanie sa, či screenshot.
Hudby sa chopil Samuel Laflamme, bez ktorého by to už hádam ani nebola Outlast séria. Hra tak opäť získava na atmosférickosti, hudba sa mení podľa situácie, na rozdiel od jednotky sú tu ale aj sekvencie, kedy vám vyslovene „brnká na nervy“, takže ďalší jumpscare, či hororová scéna vás zasiahne ešte viac. Bonusom sú výňatky z Ave Verum Corpus od Mozarta.
Keď sme Outlast 2 vychválili, je načase prejsť aj k jeho negatívam. Čo sa týka bugov a glitchov, tie sa vyskytli naozaj len párkrát a sú tak kozmetického charakteru, že ani nestoja za zmienku. Čo ale kritika hre skutočne vyčítala bolo to, že v hre je až priveľa naháňačiek.
To vadilo mierne aj mne. Nešlo o to, že sa mi nechcelo zdrhať pred takmer istou smrťou (nakoľko vás častokrát zabije len jeden úder nepriateľa a to to ani nemusí byť Marta), skôr o to, že naháňačky neboli až tak odmeňujúce. Stealth element nefungoval vždy, nepriateľ vás dokázal nájsť aj v prípade, ak vás nevidel, ale začul slabunký zvuk, ako ste o dva kilometre ďalej vliezli do suda. Väčšinou fungovala stratégia utekať tak dlho, až vbehnete do nejakej škáry a nepriateľ zmizne. Vtedy sa strašidelnosť mení na otravnosť.
Blake Langermann sa navyše behom okamihu mení z investigatívneho novinára na nesmrteľného niečo-ako-agenta, ktorý je lepší ako James Bond a Ethan Hawk dokopy. Fakt, toto mi bilo do očí asi najviac, jednoducho som mu to neveril. Áno, odhodlanie, hnev a strach je jedna vec, ale to zo mňa neurobí nejakého supermana. Ktorého navyše potom zloží hoci aj slabý a chorľavý starec.
Záverom by som najprv odpovedal na otázku z úvodu. Outlast 2 nie je ani lepší, ani horší ako jeho predchodca. Je iný, ale rozhodne stojí za to. Má čo ponúknuť aj hráčom mimo žánru, navyše, ak sa nechcete predierať jednotkou a datadiskom, nemusíte, príbeh je spojený len veľmi voľne, po jednom dokumente v Outlaste a Outlaste 2 (áno, zasa raz za to môže Murkoff Corporation).
Takže, ak hľadáte atmosférický horor a nevadia vám kontroverzné témy, či nutnosť často utekať, rozhodne si pri dvojke prídete na svoje. Nehovoriac o tom, že pomer obsah verzus cena je v tomto smere viac, než priaznivý.
Titul: Outlast 2
Žáner: Survival Action Horror
Prevedenie: Action Indie Survival Horror with Rich Story
Mód: Singleplayer
Vývojár: Red Barrels
Dátum vydania: 25.04.2017
Klady
+ Duch série
+ Viac exteriérov
+ Atmosféra a príbeh
+ Inovácie vo vybavení
+ Dej s množstvom zvratov
+ Vylepšení nepriatelia
+ Kontroverzné témy, scény z Apokalypsy
Zápory
- Neuveriteľný hlavný hrdina
- Prvok utajenia občas nefunguje
- Niektoré pasáže môžu vyslovene frustrovať
Celkové hodnotenie: 91/100
Páperíčko
Najčítanejšie
Halloweenska súťaž o najlepšiu recenziu
B.T. Niromwell
To najlepšie za rok 2023: Filmy
cyberstorm
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Najčítanejšie
Halloweenska súťaž o najlepšiu recenziu
B.T. Niromwell
To najlepšie za rok 2023: Filmy
cyberstorm
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.
Diskusia
Sep
Pekná recenzia. Súhlasím, naháňačky boli niekedy frustrujúce, najmä v tej hnusnej bani, kde človek nevidel, kam má ísť. A celkovo to robilo hru dosť repetitívnou (človek prišiel do nejakej novej oblasti, objavil sa tam nepriateľ, človek sa pred ním schoval a napokon zdrhal). Mňa sklamala najmä postava Papa Knotha.
!!!!!!! SPOILER Hra ho stavala do popredia ako dosť dôležitú postavu, pripravovala pôdu na nejaký veľký stret s ním. Napokon sa s ním stretnete na dva krátke okamihy. A podľa mňa je trošku nefér, že pokiaľ hráč nevlezie do jazera a nenájde ten jeden dokument, ktorý ako-tak vysvetľuje, čo sa vlastne deje, hráč nemá šancu zistiť, ktorá bije. SPOILER!!!!!!!!!!
Inak, páčili sa mi prechody medzi Arizonou a školou, tie boli skvelé.
03.06.2017
Pekná recenzia. Súhlasím, naháňačky boli niekedy frustrujúce, najmä v tej hnusnej bani, kde človek nevidel, kam má ísť. A celkovo to robilo hru dosť repetitívnou (človek prišiel do nejakej novej oblasti, objavil sa tam nepriateľ, človek sa pred ním schoval a napokon zdrhal). Mňa sklamala najmä postava Papa Knotha.
!!!!!!! SPOILER Hra ho stavala do popredia ako dosť dôležitú postavu, pripravovala pôdu na nejaký veľký stret s ním. Napokon sa s ním stretnete na dva krátke okamihy. A podľa mňa je trošku nefér, že pokiaľ hráč nevlezie do jazera a nenájde ten jeden dokument, ktorý ako-tak vysvetľuje, čo sa vlastne deje, hráč nemá šancu zistiť, ktorá bije. SPOILER!!!!!!!!!!
Inak, páčili sa mi prechody medzi Arizonou a školou, tie boli skvelé.
03.06.2017
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem za uznanie :-)
S tými naháňačkami je to tak, je to aj v recke, práve to, že lepšie, než sa skryť, je skrátka zdrhať. Je na to aj achievement, s týmito predispozíciami veľmi ľahko splniteľný.
Čo sa Papu Knotha týka, naozaj je jeho potenciál nevyužitý, ako som aj uviedol, omnoho bližšia hráčovi je Marta, ktorá pri tých encounteroch aj niečo o sebe dá vedieť. Naproti tomu, Papa Knoth nechá taký dojem, že wtf? A čo sa týka tých dokumentov, ako som vravel, je tam prepojenie len cez jeden. Zrejme ako servis novým hráčom, ale pre fanúšikov je to tak trošku podpásovka.
05.06.2017
Ďakujem za uznanie :-)
S tými naháňačkami je to tak, je to aj v recke, práve to, že lepšie, než sa skryť, je skrátka zdrhať. Je na to aj achievement, s týmito predispozíciami veľmi ľahko splniteľný.
Čo sa Papu Knotha týka, naozaj je jeho potenciál nevyužitý, ako som aj uviedol, omnoho bližšia hráčovi je Marta, ktorá pri tých encounteroch aj niečo o sebe dá vedieť. Naproti tomu, Papa Knoth nechá taký dojem, že wtf? A čo sa týka tých dokumentov, ako som vravel, je tam prepojenie len cez jeden. Zrejme ako servis novým hráčom, ale pre fanúšikov je to tak trošku podpásovka.
05.06.2017