Svety fantastiky: Na ceste za piesňou troch mečov.... (Jasný osten, Žal a Trn)

Od vydania Trůnu z dračích kostí (orig. The Dragonbone Chair), prvej knihy ságy Jasný osten, Žal a Trn, uplynulo už 32 rokov, no séria sa za ten čas stala klasikou svetovej fantasy, ktorá ovplyvnila mnohých autorov modernej fantastickej literatúry. Čím je teda výnimočná?
Fantastická poviedka
6.
kolo
Jasný osten, Žal a Trn. Obálky druhého českého vydania (Laser, 2018)
Jasný osten, Žal a Trn. Obálky druhého českého vydania (Laser, 2018) Disclaimer
Trilógia Jasný osten, Žal a Trn (orig. Memory, Sorrow, and Thorn) je v našich končinách známa predovšetkým ako séria, ktorá inšpirovala Georga R. R. Martina k napísaniu jeho Piesne ľadu a ohňa. Je to síce pravda, ale myslím si, že Williamsov majsterštik si zaslúži oveľa viac pozornosti, než len takýto chabý prívlastok. Vo svojej dobe išlo o dielo, ktoré síce neurobilo obrovskú dieru do sveta, prinieslo však do kvalitatívne upadajúceho žánru určité inovácie, čerstvý vietor a miestami prekopala zabehnuté žánrové postupy. Možno aj preto ju Martin považuje za svoju veľkú inšpiráciu. Pritom sa na prvý pohľad zdá, že ide o jeden z mnohých ďalších klonov Pána prsteňov. Čo je teda na tomto diele také progresívne, parádne a krásne?
Vzpomínka, Žal a Trn. Obálky prvého českého vydania (Laser-books, 1996)
Vzpomínka, Žal a Trn. Obálky prvého českého vydania (Laser-books, 1996) Disclaimer
Williams sa nijako netajil tým, že jeho hlavným inšpiračným zdrojom bol Tolkien, zároveň však prejavoval nechuť k tomu, akým smerom sa klasická fantasy uberala. A tak sa rozhodol napísať niečo, čo síce bude literárnou poctou Pánovi prsteňov a bude dosahovať jeho kvalitu, no pridá tam aj veľkú dávku originality.
Tak sa teda na to pozrime bližšie! Čo to tu len máme?
Máme tu... mladého hrdinu snívajúceho o veľkých skutkoch, ktorý má hlavu v oblakoch a hrozí mu, že sa možno raz potkne o vlastné nohy. Putovanie nesúrodej partie dobrodruhov za tromi čarovnými artefaktmi – mečmi. Elfov v podobe sithov, trpaslíkov v podobe trollov, atď. Naozaj to na prvý pohľad nesrší originalitou a pripomína len ďalšiu vykrádačku sv. Tolkiena, avšak druhý pohľad nás presvedčí o opaku. Séria síce obsahuje vyššie zmienené aspekty tolkienovskej fantasy, je však svojská a hlavne oveľa drsnejšia. Máme tu intrigy, zrady, atentáty, bodnutia do chrbta, občas nejaký ten masaker - proste kulisy surového stredoveku, ktoré využívajú moderné fantasy ako Pieseň ľadu a ohňa.
Tad Williams
Tad Williams / Zdroj Disclaimer
Tad Williams sa narodil v USA roku 1957 ako Robert Paul Williams. Meno Tad prijal za svoje, až keď sa dal na autorskú dráhu. V roku 1992 odišiel na niekoľko rokov do Londýna a vystriedal niekoľko zamestnaní (rockový spevák, predavač topánok, televízny moderátor, ilustrátor, poisťovací agent, rozhlasový redaktor a technický redaktor v Apple). V roku 1985 uverejnil svoj prvý fantasy román Tailchaster's song (Pieseň Lovca chvostov), čo mu hneď vynieslo nomináciu na Cenu J.W Campbella pre najlepšieho nováčika medzi spisovateľmi. Prenikol na rebríčky bestsellerov a aj ostatnými knihami z neskoršej doby zdobil bestsellerové indexy. Nasledovala trilógie Memory, Sorrow & Thorn saga (Spomienka, Smútok a Tŕň). Williams vyhlásil, že nie je spokojný s väčšinou fantasy ság nasledujúcich po Tolkienovi a sám dokázal, že vie napísať veľké dielo. V písaní pokračoval aj naďalej, ale od fantasy žánru sa odklonil skôr do sci-fi. (legie.info)
Príbeh sa začína na hrade Hayholt, postavenom na ruinách Sithskej (elfskej) pevnosti Asu’a. Zomiera starý kráľ Jan, premožiteľ strašného draka Shurakaia a zjednotiteľ okolitých kráľovstiev, za ktorého vlády panoval medzi národmi Východného Ardu mier. Na jeho trón – presnejšie na Trón z dračích kostí, ktorý Jan postavil z kostí svojho dávneho nepriateľa - nastupuje jeho syn Eliáš. Ako radca mu slúži kňaz Pryrates, ktorý si hneď od počiatku nezíska vaše sympatie. Od tohto okamihu sa dostávajú k slovu intrigy – vyvolanie sváru a poštvanie Eliáša proti svojmu bratovi Jošuovi. Napriek tomu, že Jošua o trón nestojí, je nútený sa svojmu bratovi postaviť na odpor.
Na pozadí toho sa učí mladý Simon u Doktora Morgenesa. Nejde však o žiadne magické umenia, hoci v to hlavný hrdina spočiatku dúfa. Zhodou okolností sa Simon zapletie do sporu medzi Jánovými synmi a keď zaklopú sekerou Eliášovi vojaci na dvere, musí Simon utiecť... To, že nejde len o boj o trón sa dozvedáme trochu neskôr, keď sa na scéne objaví prastará temná sila v podobe nemŕtveho Sithského kráľa Inelukiho. Ten zahaľuje Východný Ard do krutej zimy a temnoty a do sveta vysiela Nornov, temných bratrancov Sithov zvaných aj Biele líšky. Partii nesúrodých hlavných postáv neostáva napokon nič iné ako sa pripojiť k výprave za získaním troch mečov moci, Minnyearom, Tŕňom a Žiaľom, ktoré majú byť kľúčom k porážke Inelukiho. Bohatý dej nás následne prevedie (z pohľadu Simona aj iných postáv) takmer po celom Východnom Arde a stretneme množstvo bájnych bytostí, no ako to už niekedy býva, príbeh napokon skončí tam, kde začal - na hrade Hayholt.
Tad Williams a George R. R. Martin
Tad Williams a George R. R. Martin Disclaimer
Ako už zo samotného načrtnutia deja vidno, inšpirácia Tolkienom stranami doslova dýcha. No dostávame aj ďalšiu pridanú hodnotu. Okrem spomínaných intríg, ktorých sa najmä v dejovej línii oboch Janových synov dočkáme viac než dosť, je tu krutosť zimy a Nornov. Práve táto časť poukazuje na jasnú inšpiráciu Martina Williamsom. Chýbal mi tam už len Eddard Stark, aby zahlásil: „Winter is coming“.
A nielen to: Williams venuje pri písaní každej svojej knihy veľa času štúdiu, príbeh je premyslený a realistický, čo vo finálnej podobe padá na úrodnú pôdu. Čitateľ tak dostáva veľmi realistickú fantasy s vierohodnými postavami. Koniec-koncov, už len taký detail ako boje do veľkej miery zodpovedajú stredovekým reliám. Rovnako zaujímavé sú aj jednotlivé náboženstvá. Je ich viacej, no popri prírodných, čiže pohanských náboženstvách, im dominuje Aedonitstvo, ktoré sa veľmi podobá na kresťanstvo. Nemá síce na dej výrazný vplyv, je však dobre vymyslené a je súčasťou sveta a života takmer všetkých postáv. Ak si na konci tohto odstavca hovoríte, že presne to isté má vo svojej tvorbe G. R. R. Martin, tak chcem len znova pripomenúť, že Martinova sága začala vychádzať až po tej Williamsovej a bola ňou výrazne ovplyvnená.
Dej spočiatku tiež veľmi pripomína Pána prsteňov. Veľká časť prvej knihy je venovaná putovaniu z miesta na miesto. Avšak po tom, ako sa udeje akási Williamsova verzia Elrondovej porady, sa príbeh začne odvíjať celkom iným spôsobom a autor postupne začne obracať zaužívané klišé žánru naruby. Tým pádom sa vyhneme “tolkienovským šablónam“, tak charakteristickým pre celé spektrum autorov high fantasy, ktoré veľmi trefne a satiricky opísal Andrzej Sapkowski vo svojej eseji V šedých horách zlato není aneb hrst úvah o literatuře fantasy.
Čo sa postáv týka, pri nich síce vidíte, kto je na strane dobra a zla, no nie sú úplne čiernobiele. Dokonca ani “temný pán“ Ineluki sa nedá poriadne odhadnúť či zaškatuľkovať, čo je tiež znakom typickým pre modernejšie fantasy ságy. Sám hlavný hrdina Simon tiež nie je žiadny Eragon, ktorý spraví za jednu knihu progres z dedinského chlapca na ohromného bojovníka oháňajúceho sa mečom, zosielajúc popri tom kliatby na nepriateľov. Aj keď v ňom drieme viac než sa zdá, je vidieť, že je to prostý chlapec z mäsa a kostí, ktorý sa snaží prežiť to, do čoho sa zaplietol, prípadne si splniť svoje povinnosti. Neraz je naivný, sem-tam sebecký, inokedy sa ľutuje tak ako každý z nás, ak by sa v jeho veku dostal do podobnej situácie. A aj keď postupne v priebehu deja dospeje, na konci je to stále on, Simon, chlapec z mäsa a kostí. Preto ho považujem za asi najlepšie napísaného dospievajúceho hrdinu, s ktorým som sa doteraz stretol.
Memory, Sorrow, and Thorn. Obálky amerického vydania (DAW Books, 2005).
Memory, Sorrow, and Thorn. Obálky amerického vydania (DAW Books, 2005). Disclaimer
Simon však nie je jediná tzv. POV postava. Je ich celá kopa a každá z nich zažíva svoje dobrodružstvá, strasti, smútky i radosti v najrôznejších častiach Východného Ardu, a neraz nimi sú aj postavy z druhej strany barikády. Preto miestami uvidíme aj dianie v temnotou zahalených zákutiach Východného Ardu. V tomto smere musím vyzdvihnúť Williamsovu zručnosť v splietaní rozvetvených liniek. Na konci Kameňa rozluky (druhý diel série, vydaný v r. 1990) som si vravel: „Čo? Ako to preboha chce v jednej knihe dať všetko dokopy? Veď polovica postáv je na úplne opačných koncoch sveta!“ Napriek tomu to autor v tretej časti z názvom Věž zeleného anděla (ktorá vyšla po prvý raz v r. 1993 a v novom českom vydaní sa dočkala rozdelenia na dve knihy, v tom staršom dokonca na štyri) brilantne zvládol a dokázal postavy doviesť dokopy, resp. tam, kde ich potreboval ešte pred polovicou knihy, a to bez toho, aby to vyzeralo príliš uponáhľane.
Jasný osten, Žal a Trn má, bohužiaľ, pre súčasného čitateľa jedno veľké mínus. Tempo série je pomalšie a Williams je veľmi rozvláčny. Pokiaľ ste čitateľ, ktorý potrebuje, aby všade lietali zaklínadlá a rinčala oceľ, zrejme toto pre vás nebude to pravé orechové... Na sérii je úmorných predovšetkým prvých asi 180 strán, kedy sa dej pomaličky rozbieha a vykresľuje, ako sa vo svete začína diať niečo veľmi zlé. Ja osobne som si ich užil, je mi však jasné, že bežný čitateľ tu asi bude bojovať s časom, tempom aj motiváciou. Samozrejme, dôjde aj na akciu a napínavé chvíle, najmä v závere knihy od ktorých sa neodtrhnete, no celkovo sa dej posúva dopredu tempom pána, ktorý si na autobus vyrazil vopred, a teraz sa nemusí ponáhľať.

Záver: Jasný osten, Žal a Trn je dnes už ťažká klasika, ale stále ide o príbeh, ktorý vie zaujať. Ponoríte sa do úžasne prepracovaného sveta a zažijete okamihy také krásne, až vám zahrejú srdce a vyroníte nejednu slzičku. No dôjde aj na strašné momenty, z ktorých vám bude tuhnúť krv v žilách. Pokiaľ knihu neodsúdite na základe vonkajšej podobnosti s Tolkienom a prekonáte jej ležérnejšie tempo, budete odmenení jedným z najkrajších a najlepších fantasy príbehov, aké boli kedy napísané.


Hodnotenie: 85%


Oficiálna stránka autora

Dearon

Dearon
Som veľký fanúšik fantastiky, predovšetkým žánru fantasy. Dávam prednosť hlavne klasike ako Tolkien, Kay či Williams ale nepohrdnem ani drsnejšími vecami ako Sapkowski, Martin či Červenák.

Diskusia

Jan Ťuhýček
Naprosto souhlasím s recenzí prakticky ve všem. Je zvláštní, že v těch devadesátých letech, když jsem jako teenager tuhle sérii četl poprvé, mě přišlo rušivé všechno, v čem se odlišovala od Tolkiena a jeho klonů. Dokázal jsem ji docenit až o pár let později. A pořád si myslím, že Inoluki a Utuk''ku jsou možná nejlepší záporáci v dějinách fantasy a jejich plán je naprosto geniální (jestli jste nečetli a nevíte, tak hybaj do knihovny!). Nedávno jsi si jako audio poslechl prequel k pokračování téhle série, The Heart of What Was Lost, a přijde mi, že Williams zraje jako víno a tenhle román je snad ještě lepší než ta původní trilogie.
13.08.2020

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami