Prokletá věž (recenzia)

Michaela Merglová, mladá česká spisovateľka, má na konte viacero vydaných poviedok a jej debutový fantasy román Píseň oceli si medzi recenzentmi vyslúžil nejednu pochvalu. My sa teraz pozrieme na jej druhú knihu Prokletá věž.
YaYa
Podporte scifi.sk
Prokletá věž - Obálka - Obálka prvého českého vydania
Prokletá věž - Obálka - Obálka prvého českého vydania / Zdroj Disclaimer
V uličkách kolem přístavních doků šlo o život vždycky. Jenže teď tu začínají mít problémy i někdejší páni temných zákoutí a nočních přepadů. Nový vládce zlodějského podsvětí jde tvrdě po své konkurenci a všem jeho protivníkům začaly krušné časy. Lovka a její banda musí zmizet. Bez peněz se ovšem nový život začíná těžko, a tak se rozhodnou pro zatraceně riskantní akci, na kterou ale potřebují dostat z vězení nejlepšího zloděje všech dob. Jenže ten celou partu před lety zradil, a i když jsou to jen oni, kdo jej dělí od zhoupnutí se na provaze, najít ztracenou důvěru nebude jednoduché. A to je ještě čeká ta nejtěžší zlodějna všech dob - poklad v prastaré čarodějné věži. Odměna ovšem stojí za to.
Na úvod upozorním, že som od autorky predtým čítala len jej poviedku v antológii Koleje smrti a tá sa mi veľmi páčila. Michaela Merglová aj vo svojom románe dokazuje, že píše dobre. Slová, vety, odseky, kapitoly rýchlo plynú. Knihu dočítate, ani sa nenazdáte. Veľmi sa niet na čom zaseknúť, príbeh poväčšine tvorí čistá akcia, hrdinovia sa bez chvíľky oddychu dostávajú z jednej šľamastiky do druhej a čitateľa čaká nejeden zvrat. Z remeselného hľadiska je zaujímavé, ako autorka využíva krátke, často jednoslovné vety, aby posúvala dej dopredu.
Priznať jej treba aj, že dokáže zručne budovať atmosféru. Miesta, kde sa dej odohráva, akoby ste nielen videli pred očami, ale vnímali všetkými zmyslami. Niektoré pasáže a obrazy utkvejú v pamäti, napríklad tá, keď prostitútka rozpráva klientovi legendu o veži. Merglová nám skrátka v celej knihe mnohými spôsobmi dokazuje, aký veľký má jej tvorba potenciál.
Potenciál však niekedy nestačí.
Mrzí ma to, ale musím konštatovať, že Prokletá věž je len priemerná. Samotnú zápletku – naoko nemožnú lúpež – sme si už v rôznych knihách a filmoch mohli užiť na milión spôsobov. Neprekážalo by mi to, keby bol neoriginálny príbeh kompenzovaný niečím iným, napríklad sympatickými či zábavnými hrdinami alebo prepracovaným svetom. O svete sa ale priveľa nedozvieme, vieme, že v ňom existuje mágia, máme veľmi hrubú predstavu, ako funguje, a to je asi tak všetko. Hlavní hrdinovia mi zase prídu pomerne generickí. Uznávam, snaha charakterizovať ich a dať im minulosť aj cieľ tam bola, ale rýchle tempo knihy a akcia ju zatlačili do pozadia. Nedá sa povedať, že by som Lovke a Lišiakovi nakoniec nedržala palce, napriek tomu však oveľa zaujímavejší boli niektorí záporáci a vedľajšie postavy, napríklad Bručoun, Luna či Ostřice.
Michaela Merglová - Portrét
Michaela Merglová - Portrét / Zdroj Disclaimer
Kniha má bohatú slovnú zásobu, naučila ma niekoľko nových českých slovíčok. Z pekných obrazotvorných scén však občas rušivo vytŕčajú dvojzmyselné prirovnania. Aj niektoré hláškovité dialógy, ktoré mali pobaviť, sa u mňa minuli účinkom.
A aby sme nezabudli, trigger warning. Kniha je, ako to v našich končinách často býva plná násilia a hnusu (ja víem, píšeme predsa fantasy pre dospelých, a nie nejaké rozprávky, a musíme si to stále dokazovať). Krv, telesné tekutiny, utrhnuté hlavy či hnáty, zavraždené deti, mŕtvoly prežraté červíkmi a zvínavkami. A že autorka dokáže priblížiť atmosféru naozaj zručne, nebuďte prekvapení, ak vám z toho smradu skrútne žalúdok alebo vyhŕkne slza, najmä keď sa ubližuje malým dievčatkám.
Prokletá věž nie je zlá kniha. Text sa ľahko vníma, a keď sa raz čitateľ zorientuje v menách a prezývkach, rýchlo sa doň ponorí. Autorka si dokáže udržať jeho pozornosť a má aj kopec dobrých nápadov. Možno by bolo fajn, keby viac popustila uzdu fantázii a možno knihe dodala okrem čistej akcie a viacnásobných zvratov aj nejakú inú pridanú hodnotu. Keďže však ide len o jej druhý román, má ešte veľký priestor na vývoj. A ak bude knihy vydávať v nastolenom tempe, určite sa parádne rozpíše. V každom prípade nám u susedov rastie ďalší talent, ktorý budeme s radosťou ďalej sledovať.
Ak hľadáte niečo akčné, oddychové, pri čom dokážete vypnúť, skúste to. Mne sa Prokletá věž napríklad osvedčila ako čítanie do hromadnej dopravy.

6,5/10

Klady:
Čítavé
Atmosféra
Zaujímavé vedľajšie postavy
Zápory:
Ošúchaná zápletka
Prvoplánovo násilné
Zvraty zo zvratov zo zvratov zo zvratov
Miestami repetitívne

Michaela Merglová – Prokletá věž
Vydavateľstvo: Epocha
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2020
Jazyk: český
Väzba: brožovaná väzba
Strán: 464
ISBN: 978-80-755-7954-6
Obálka: Žaneta Kortusová

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Epocha.
vydavateľstvo Epocha
vydavateľstvo Epocha Disclaimer

YaYa

YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB