Deti cti a pomsty (recenzia)
Vo vydavateľstve Tatran nedávno vyšli Deti cti a pomsty, pokračovanie úspešného YA románu Deti krvi a kostí. Pozrime sa mu na zúbky.
Text obsahuje spoilery k prvému dielu. Ak ste ho ešte nečítali a séria vás zaujíma, pozrite si radšej našu minuloročnú recenziu.
V literatúre USA sa často miešajú rôzne kultúry a takéto „etnické“ diela rozoberajúce problémy rôznych menšín dávno tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Už v škole pre mňa patrili medzi najzaujímavejšie, a tak ma vždy poteší, keď sa takéto dielo – či už fantastické, alebo nie - preloží. Preto som pôvodne siahla aj po sérii Odkaz Orishe od spisovateľky Tomi Adeyemi, v ktorej sa do zaujímavého celku mieša trend amerických YA kníh s africkou kultúrou.
Po dobytí zdanlivo nedosiahnuteľného víťazstva sa Zélii a Amari konečne podarilo vrátiť do krajiny Orïsha mágiu. Rituál bol oveľa mocnejší, než si dokázali predstaviť, a znovu oživil moc nielen madžiov, ale aj šľachticov s madžijskými predkami. Keďže moc získali aj Zéliini nepriatelia, vo svojej túžbe po pomste sú nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým. Zélie sa zo všetkých síl usiluje zjednotiť madžiov v Orïshi, v krajine, kde je nepriateľ rovnako mocný ako samotní madžiovia. Keď členovia kráľovskej rodiny uzavrú nebezpečné spojenectvo s armádou, Zélie musí bojovať, aby zabezpečila Amarino právo na trón a ochránila madžiov pred hnevom a zlobou monarchie.
Tomi Adeyemi nemožno uprieť, že čitateľa dokáže vtiahnuť do deja. Rovnako ako prvý diel, aj Deti cti a pomsty sa mi čítali ľahko a rýchlo. Dej je plný akcie, nezdržiava sa dlhými opismi či úvahami. Napriek tomu opäť ponúka mnohé pestré obrazy, hoci teraz, keď máme uvedenie do sveta už za sebou, zaberajú oveľa menej priestoru. A keďže sa v Orishi konečne prebudila mágia, bližšie sa zoznámime s rôznymi kmeňmi madžiov, mágov, a zistíme, ako ich moc funguje v praxi.
Vyzdvihnúť treba najmä zobrazenie konfliktu medzi čarodejmi a nečarodejmi. Porazením kráľa Sarana na konci prvého dielu sa vojna nekončí, práve naopak, až teraz ide do tuhého. Saranove deti, unavené bojom, sa nezávisle snažia o zmierenie, ale to vedie skôr k stupňovaniu napätia ako k jeho uvoľneniu. Boje medzi oboma skupinami totiž trvajú už pridlho na to, aby si dokázali len tak z ničoho nič začať dôverovať. Úplne ako pri konfliktoch v našom svete, kde namiesto „a žili šťastne, až kým neumreli“, môže nepriateľstvo viac či menej skryto pretrvávať celé desaťročia.
Kompozične kniha pripomína skôr film či seriál. Scény a uhly pohľadu sa striedajú v rýchlom slede, rozprávači si niekedy podajú štafetový kolík aj niekoľkokrát v rámci sekvencie. Vety sú celkovo krátke, tón emotívny. Dlhších súvetí je málo, čím štýl miestami pôsobí trošku trhane. Po technickej stránke ide o akýsi hybrid. Príbeh síce rozpráva v prvej osobe viacero postáv, ale celkovo sa autorka snaží skôr vyvolať v čitateľovej hlave obraz, nie pocit, že mu príbeh niekto rozpráva. V tomto prípade by bolo asi lepšou voľbou rozprávanie v tretej osobe, lebo keď postava vyhlási niečo ako „Kučery mi rozvieva vietor...“, pôsobí to rušivo, akoby sa na seba dívala zvonku.
Podobne ako v prvej knihe, aj tu som miestami narazila na nejakú menšiu logickú chybu a niektoré aspekty boli trošku nedomyslené či nedovysvetľované. Po tejto stránke sa ale Deti cti a pomsty zadierali oveľa menej ako prvý diel a čítali sa plynulejšie. Autorka sa okrem toho prestala motať dookola so stále rovnakými informáciami, zrejme pomohol dobrý editor. Celkovo teda môžeme povedať, že sa jej tvorba vyvíja k lepšiemu.
Slabšou stránkou sú postavy. Nie sú mi príliš sympatické. Autorka sa síce snaží o ich objektívne zobrazenie, aby mali aj chyby a nerobili len dobré rozhodnutia. Niekedy sa však správajú nepochopiteľne. Áno, väčšinou sú to tínedžeri, hormóny pracujú, ale inokedy akoby obrat v správaní prišiel len preto, že si to vyžaduje príbeh, a nie na základe ich vývoja.
Okrem toho sa mi zdá, že Tomi Adeyemi celkom nevyužila potenciál druhého dielu. Keď sa na konci prvej časti zbavila hlavného záporáka, mala možnosť posunúť sériu trošku vpred. Kráľa Sarana ale len nahradila jeho ešte horšia manželka Nehanda, zodpovedná za všetko zlo. V celej sérii tak vznikol kontrast, lebo zobrazovaním násilia či charakterizáciou hlavných postáv sa snaží byť vyspelá, no kazí si to zlou kráľovnou a niekedy príliš zjednodušujúcimi vysvetleniami.
Celkovo sú Deti cti a pomsty akčné, ľahko a rýchlo čitateľné, opäť sa odohrávajú v nádhernom prostredí, zaujme použitým systémom mágie aj presahom na minulé i aktuálne spoločenské problémy. Ak sa vám páčil prvý diel, určite vás nesklame ani ten druhý. Obsahuje však niektoré neduhy YA literatúry a nie je taký prepracovaný a vybrúsený, ako by mohol byť. Treba však pamätať na to, že ide len o autorkin druhý vydaný román. Teším sa na záver trilógie.
Tomi Adeyemi – Deti cti a pomsty (Odkaz Orishe 2)
Vydavateľstvo: Tatran
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2020
Strán: 352
ISBN: 978-80-222-1094-2
Preklad: Linda Magáthová a Lucia Halová
Obálka: Sarah Jones
Odkazy:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Tatran.
Najčítanejšie
YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.