Otaku na celom svete poznajú pregnantný štýl kresby jedného z majstrom anime a mangy, Leijiho Matsumota. Ja osobne si ešte veľmi odbre pamätám na doby, kedy som na satelitných programoch vídaval jeden z jeho výtvorov (ale nie, nebol to jeho najslávnejší Galaxy Express 999, k tomu som sa dostal len nedávno) - Queen Millennia. Už vtedy ma jeho štýl kresby v anime upútal. Ako som bol ale prekvapený, keď som pred niečo viac ako rokom uvidel ten istý štýl kresby v jednom z hudobných videoklipov... Bol to "One More Time" od Daft Punku. A po ňom prišiel "Aerodynamic" a po ňom "Digital Love". A nebolo prekvapujúce ani to, že všetky klipy boli animované; ale fakt, že jeden na druhý naväzovali...

A tak sa dostávame k Interstelle 5555, ktorá je vlastne hudobným anime (či house muzikálom, ako to stojí napísané na plagáte). Daft Punk naozaj neskončili pri štvrtej piesni ich albumu "Discovery" (Objav) ale pokračovali ďalej a tak bol nakoniec vytvorený celý film, ktorý je podfarbený iba hudbou z tohto albumu.
Interstella 5555 rozpráva príbeh mimozemskej hudobnej skupiny, ktorá je unesená neznámym zámožným podnikateľom na našu rodnú planétu. Spomienky na ich predchádzajúci život sú im vymazané z pamäte a nahradené falošnými spomienkami na ich život na Zemi. Okrem toho je ich modrá pokožka prefarbená, ich vlasy, úbory a módne doplnky prispôsobené novému pozemskému imidžu. Vznikajú The Crescendolls.
Mimozemšťania sa ale na únos svojích miláčikov nechcú len nečinne prizerať a vysielajú za únoscami záchrannú misiu. Akýsi modrý superhrdina, ktorého jediným cieľom je zachrániť skupinu a priviesť ju späť domov, sa tak stáva ich jedinou nádejou. (Toľko ste sa mohli dozvedieť aj z horeuvedených videoklipov, ktoré boli vysielané na MTV či iných hudobných staniciach).

Čo prichádza ale po tomto úvode je ešte úžasnejšie... Prepracovaný dej, nádherná animácia a scénické spracovanie. Celý príbeh nakoniec nielen že prekvapuje jednoduchosťou a priamočiarosťou ale aj nevyspytateľnosťou, keď v prostredku zažijete zvraty, ktoré by iba málokto očakával (dokonca niekto umrie!).

Animácia je, ako sme si už u Matsumota zvykli z horeuvedených diel, veľmi špecifická. Pohyby sú minimálne, ale účelové. Niektoré postavy sú pretiahnuté do výšky, iné zase úplne zmenšené na nepoznanie. Farbami sa tento film len tak hemží.
Celkovo pôsobí Interstella 5555 zvláčtnym dojmom. Na jednej strane sa jedná o jedinečný počin, ktorý si zaslúži vyznamenanie. Na strane druhej sa absencia dialógov odzrkadlí na pútavosti filmu a konečnom pocitu z neho. Ten môj bol pozitívny, ale to som zároveň fanúšikom Daft Punku a anime, takže som asi predpojatý na toto rozhodnutie.
Určite si ale Interstellu 5555 vo vašej požičovni alebo obchode nenechajte ujsť... do kín sa totiž nedostane.