Ernest Cline je autorom skvelého diela Ready Player One. Narodil sa 29. marca 1972 v štáte Ohio, USA. Je ženatý. K filmovej adaptácii svojej knihy pomáhal spoluvytvárať scenár.

Ready Player One je príbehom o virtuálnej realite, do ktorej sa utiekame, keď sme v skutočnom živote bezmocní, lebo sme slabí, nedokonali, príliš slušní v dave arogantných hromotĺkov, presvedčených o práve na pravdu a jediný správny názor a vkus. Ibaže útekom nič nezískame. Úniky nás môžu úplne pohltiť a predsa nás neurobia šťastnými. Realita nás dostihne, vytlačí z ulity a nakoniec jej predsa budeme nútení čeliť. Dostihla aj geniálneho tvorcu virtuálneho sveta OASIS Jamesa Hallidaya. A tak okrem zlatého vajca ukrytého v hre OASIS, zanechal svojmu dedičovi aj posolstvo. K nemu sa dostaneme. Poďme postupne. Vopred upozorňujem, že recenzia prezrádza dej.

Po krátkom úvode je kniha, do slovenčiny preložená Michalom Jedinákom, rozdelená na tri levely. Je potrebné nájsť tri kľúče a prejsť tromi bránami – medenou, nefritovou a krištáľovou. Dostávame sa do sveta, kde zlyhala civilizácia. Ľudia živoria a pohlcuje ich virtualita. V nej žijú, pracujú, zabávajú sa, bojujú, čarujú. Jednoducho v nej majú ich životy skutočný zmysel.

Aj hlavný hrdina Wade Owen Watts sa narodil do núdznych pomerov, prišiel o rodičov a jeho potravinové prídely si uzurpuje teta Alica. Zato môže bývať u nej, v karavane na parkovisku, vo veži z rovnakých biednych karavanov, ako má ona sama. Sú postavené jeden nad druhý a vytvárajú vysoké veže (komíny). O súkromí sa v nich dá hovoriť len s veľkým nadhľadom.

Wade z domova uniká medzi vraky áut, kde si vytvoril oázu pokoja. Vďaka nadaniu na počítačové technológie získal opravami cudzích prístrojov prostriedky na vytvorenie si vlastnej zostavy, ktorou sa pripája do virtuálneho sveta OASIS. Virtualita je návyková a hrdina je ťažko závislý. My mu rozumieme. Kto by sa nechcel odpútať od vlastného tela, ktoré človeka ťahá k zemi, bráni mu lietať a odvážne formovať okolie?

Veľký tvorca OASIS-u, slávny vývojár počítačových hier James Halliday, pred smrťou oznámil, že dedičom jeho ohromného majetku a absolútnym správcom jeho virtuálneho sveta sa stane ten, kto v ňom nájde zlaté vajce. Jeho posledná hra spustila honbu za indíciami z jeho života, hľadači sa zabárajú do popkultúrnych odkazov z osemdesiatych rokov minulého storočia. Kľúč mohol byť ukrytý kdekoľvek. Pod pierkom jastraba, vo vrecku kabáta Simona Le Bona alebo len pod rohožkou pred dverami do starého Hallidayovho domu. Halliday bol za života nešťastný samotár, geek. Stratil sa vo svete, ktorý vytvoril spolu s priateľom Ogdenom Morrowom. Ale priatelia sa rozišli. Až neskôr sa dozvedáme, že dôvodom ich rozchodu bola nenaplnená láska k jednej žene.

Kto bude prvý, kto prekročí medenú bránu? Kto nájde prvý z troch kľúčov?

Wade chodil do virtuálnej strednej školy, žral informácie o svojom idolovi Hallidayovi a premýšľal, ako by mohol zlaté vajce získať, aj čo s ním potom urobí. Verejné virtuálne školy sa nachádzali na planéte Ludus, kde boli zakázané akékoľvek boje. Hlavný hrdina preto považoval planétu za síce bezpečnú, ale nudnú a nezaujímavú. Mal jediného priateľa, ktorého reálne meno nepoznal, veď to ani nebolo podstatné, stačilo ho oslovovať Aech (H) a stretať sa s ním vo virtuálnej pivnici. Wade používal avatara s menom Parsifal. Obaja viedli nekonečné diskusie o ceste k vysnívanému bohatstvu, hrávali spolu hry a prezrádzali si malé aj väčšie tajomstvá. Napríklad o tom, že istá Art3mis má veľmi zaujímavý blog.

Celá prvá časť knihy mi veľmi pripomínala seriál Návštevníci. Hľadanie indícií bolo rovnako nadšené a plné zbožňovania veľkého idolu, ako hľadanie zošita Adama Bernaua. Wade si všetky dôležité informácie a poznatky zapisoval do svojho Denníka grálu.

Zmena nastala, keď si Wade uvedomil, že pod svetlom môže byť najväčšia tma, že nepotrebuje zháňať kredity na drahé teleporty a skúmať vzdialené planéty, stačí mu preskúmať Ludus a získať – medený kľúč. Aj sa mu to podarilo a jeho avatar Parsifal sa náhle umiestnil na prvej priečke tabuľky hľadačov zlatého vajca, ktorá bola päť rokov prázdna. Jeho objav rozhýbal tiché vody pomaly vyhasínajúceho nadšenia z hry. Čoskoro tabuľku zaplnili ďalšie mená – Art3emis (tá prvá prekročila medenú bránu), Parsifal, Aech, Daito a Shoto.

Clineov autorský štýl ma miestami zahlcoval opismi a dovysvetľovávaním sveta, do ktorého dej príbehu zasadil. Lenže veľmi rýchlo som si naň zvykla a začala som ho hltať v stále väčších dávkach, a až do poslednej strany sa mi neprejedol. Pravda, pohybujeme sa vo svete, ktorému my, fanúšikovia fantasiky, rozumieme. Videli sme spomínané seriály, čítali sme knihy, hrali sme „staré“ hry. Vieme, čo spievali Duran Duran, videli sme Jastrabiu ženu, Firefly a bolo by hanbou nevedieť, čo je to Dračí doupě - Dungeons & Dragons.

Do prekročenia medenej brány sme sa dozvedali o existencii IOI (telekomunikačný konglomerát, druhý najväčší poskytovateľ internetu) a o ich korporátnych prisluhovačoch skôr okrajovo, len ako o obrovskom zoskupení snažiacom sa pohltiť OASIS, ovládnuť ho, zahltiť ho spoplatnenými reklamami. Odrazu sa tzv. šestkári (zamestnanci označovaní číslami začínajúcimi šestkou) stávajú živou hrozbou, nepríjemnou konkurenciou, ktorá ide doslova cez mŕtvoly. Parsifal súhlasil s osobným rozhovorom s ich zástupcom Sorrentom, ktorý sa ho snažil najskôr podplatiť, potom zastrašiť. Parsifal sa s vyjednávačom naivne zahrával, Sorrento však siahol po vyhrážkach a od vyhrážok prešiel k činu.

Výbuchom tetinho karavánu a veže (komína), v ktorej bol zaparkovaný, detská naivita príbehu končí – kde sú prachy, tam ide o život. Parsifal si uvedomil, že aj jeho kamaráti, všetci tí, ktorí rovnako ako on na vlastnú päsť čestne bojovali o vajce, plní ideálov o spravodlivom gentlemanskom súboji, sú ohrození. Bol si istí, že šestkári si ich nájdu. Zvolal poradu slávnej päťky do Aechovej pivnice a prezradil im, čo sa stalo. Lenže mladí ľudia akoby smrť nebrali vážne, ich rozchod mi v danej chvíli pripadal detinský a reálne nepravdepodobný. Keby počuli o takej zákernej hromadnej vražde, museli by byť oveľa viac vystrašení.

Wade urýchlene vymazal svoje odtlačky prstov a skeny sietnice a použil tie od svojho mŕtveho otca, prijal novú identitu ako – BRYCE LYNCH, prenajal si nový byt. Vo virtuálnom svete sa však nevzdával. Zblížil sa so svojou tajnou láskou Art3mis, dokonca si s ňou zatancoval, keď ich čarodejník menom Og pozval do bojovej zóny na oslavu narodenín.

Aj ostatní tanečníci menili tvar a roztápali sa na dúhové svetelné škvrny. Čoskoro vyzeral stred klubu ako nadpozemská lávová lampa. (str. 203)

Ani toto rozhodnutie mi po strašnej vražde úplne normálne nepripadalo. Samozrejme, že ich šestkári napadli! Ale Og bol vo svojom svete všemocný, takže krviprelievaniu zabránil. Čarodejník Og bol avatarom samotného Ogdena, ktorý sa aj neskôr zastaral do osudov mládeže.

Keď Wade konečne nabral odvahu, aby sa svojej milovanej Art3mis vyznal, ona ho opúšťa. Má totiž pocit, že začali zanedbávať to najpodstatnejšie – hru.

Zhruba hodina po prebudení bola moja najmenej obľúbená časť dňa, trávil som ju totiž v skutočnom svete. Venoval som sa takým otravným činnostiam ako umývanie alebo cvičenie. Nenávidel som to, pretože to bolo v protiklade s mojím virtuálnym životom. S mojím ozajstným životom v OASIS-e. pohľad na malý jednoizbový byt, imerznú súpravu či na odraz v zrkadle mi iba nemilosrdne pripomínali, že svet, v ktorom trávim celé dni, nie je naozaj skutočný. (214)

V ťažkých chvíľach absolútnej samoty sa Wade uchyľuje k Maxovi, počítačovému hlasu.

Netrvalo, pravdaže, dlho a minuli sa mu všetky naprogramované odpovede, keď sa začal opakovať, ilúzia, že hovorím s iným človekom, sa rozpadla a cítil som sa ešte osamelejší. (Str. 257)

Slávna päťka sa teda rozdrobila na päť prstov, ktoré zdolávali prekážky, pátrali a odkrývali ďalšie stopy vedúce k cieľu. A zasa sa stalo niečo strašné, čo ich z naivity vytrhlo. Samovraždo-vražda Japonca Daitoa.

Oba bezohľadné zásahy korporátov IOI presne nastavujú zrkadlo spoločnosti, kde tí silní môžu všetko. Výbuch karavánovej veže nikoho nezaskočil. Ani sa hlbšie nevyšetrovalo, čo ho spôsobilo, veď v nej žila lúza. Rovnako nikoho neprekvapila smrť japonského tínedžera, mnohí v jeho veku páchali samovraždy, skákali z okna. Kto by zisťoval, či mu k skoku niekto nepomohol?

Jeho brat Shoto priniesol Wadovi závet a prezradil mu, ako Daito zomrel. Tu sa dozvedáme, že obaja Japonci bojujúci samurajským spôsobom neboli skutočne bratia, že išlo len o akési pokrvné bratstvo.

Tretí level

Vychádzaniu z domu sa pripisuje prehnane veľký význam.

Anorakov almanach, 17. kapitola, riadok 32

Korporátnici získavajú prestíž, získavajú kľúče, prekračujú brány, stúpajú na čelo tabuľky. Mladí ľudia vyzerajú byť zatlačení do úzadia. Našťastie je rojkov stále dosť. Na scénu prichádza pán Ogden Morrow. Jeho vstup síce pôsobí ako deus ex machina, ale nastupuje v pravej chvíli, doslova za päť minút dvanásť. Poskytuje omladine útočisko v Oregone, zváža ich z rôznych sveta krajov. Stále som sa bála, že nejde o Ogdena, že mladých niekto znova oklamal a odvlečie ich na skryté miesto, kde ich všetkých zlikviduje. Našťastie sa tak nestalo.

A dostávame sa k Wadeovmu nefalšovanému hrdinstvu, pretože hrdina je ten, kto sa odváži podstúpiť riziko (a obyčajne končí na cintoríne). Wade si ma absolútne získal tým, že sa nechal odvliecť priamo do centra IOI, kde si mal odslúžiť svoj „dlh“. Spoznal systém korporácie zvnútra, hekol ho, stiahol dáta usvedčujúce IOI z trestných činov, dostal sa na slobodu a vyhlásil IOI osobnú vojnu. Oslovil úplne všetkých hľadačov celého OASIS-u na spoluprácu a jeho priatelia, teraz už len štyria, stáli po jeho boku. Bolo to také starosvetsky heroické.

Nakoniec sa síce zistilo, že na otvorenie poslednej brány je spolupráca nevyhnutná, ale príbeh k myšlienke spoločného cieľa inklinoval od začiatku. Posolstvo knihy o tom, že sa máme vyhýbať závislosti a uzavretosti pred svetom, že máme bojovať so svojimi vnútornými démonmi a obavami, bolo v knihe na rozdiel od filmu podané nenásilne. Spoznávanie skutočných tvárí priateľov bolo potom čerešničkou na torte.

Aech – H – je černoška (Helen Harrisová) a navyše lesba, ktorá na radu vlastnej matky vystupovala ako biely muž, aby sa vo virtuálnom svete lepšie presadila.

Art3mis má na tvári znamienko, o ktorom si myslí, že ju špatí.

Ani Wade nemal o svojom vzhľade vysokú mienku, bol tlstý a nosil okuliare.

Lenže láska a priateľstvo vznikajú na oveľa hlbšej báze než je zovňajšok.

Veľké bojové finále udržovalo čitateľa v neustálom napätí. Idealistické ilúzie narazili na realitu, ti zlí, boli ešte oveľa horší, než sa javili. Ak sa im nepodarilo získať víťazstvo, nedopriali ho ani nikomu inému.

Celý život som sa bál. Kým som sa nedozvedel, že sa blíži koniec. Až vtedy som pochopil, že hoci realita je neraz desivá a bolestivá, je to jediné miesto, kde môžeš nájsť skutočné šťastie. Pretože realita je skutočná... (str. 390) – povedal Halliday, keď hlavného hrdinu určil za svojho nástupcu. Ogova manželka Kira bola veľkou láskou Hallidaya, nikdy však nenašiel odvahu osobne sa prejaviť. Wade sa rozhodol, že nebude kráčať v jeho stopách, odvážil sa milovanú skutočne, reálne, fyzicky stretnúť, sadnúť si po jej boku. Bola to ona, kto sa sklonil k bozku.

Bolo to presne také, ako sľubovali všetky tie piesne a básne. Nádherný pocit. Ako zásah bleskom. (str. 397)

Knihu vrelo odporúčam úplne každému, kto sa zaujíma o fantastiku. Je úžasná.

A poďme k filmu velikána scifi produkcie Stevena Spielberga, ktorý bol pre mňa po knihe veľkým sklamaním. Jeho celosvetová premiéra prebehla 11.3. 2018 v štáte Texas, USA.

Vôbec by som nepovedala, že sa Cline na scenári podieľal, lebo práve scenár film totálne zmršil. Ak bolo v knihe odhalenie totožností slávnej päťky čerešničkou na torte, vo filme sme všetky tváre dostali hneď ako na tácke. Geekovia uzatvorení do samoty sa zblížili aj fyzicky, dokonca spolu cestovali v jednom veľmi tesnom priestore dodávky. Sorrento pohltil korporáciu do svojej postavy, stal sa jej jediným zlovestným zástupcom, všetci zamestnanci pracovali pre neho. Teda ak toto bola metafora, tak prehnaná.

Film som pozerala s človekom, ktorý knihu nečítal a verte, vôbec netušil, o čo vlastne ide. Idea hľadania kľúčov a prekonávania brán bola len preletená. Slávna päťka nefungovala, z dvojice Japoncov bol odrazu jeden Japonec a jeden Číňan. Obaja prežili. Aech bol černoška, lenže nie každý vo filme pochopil, že veľké odhalenie spočívalo práve v tom, že je to žena!

Prečo Spielberg urobil z hlavného hrdinu dvojku a z Art3emis skutočnú hrdinku, jednotku, odvážnu dievčinu, ktorá sa dostala do IOI a odtiaľ bojovala proti šestkárom, tomu nerozumiem. Naozaj musíme to svoje ženstvo pretláčať až tak veľmi, že Wade nemohol byť rovnako dôležitý ako v knihe? A kam zmizol Og – čarodejník, ktorý do hry zasahoval v krajnom prípade a pomáhal hrdinom, zobral ich pod svoje krídla... ? Odkiaľ sa zobral holografický knihovník?

Dajme tomu, že scenár išiel po trochu inej línii. Vôbec by mi to neprekážalo, keby tá línia bola aj myšlienkovo zvládnutá. Nebola. Z príbehu tuhého ako čínsky kongfu čaj ostal slabý bylinkový odvar.

No aby sme len nereptali, vizuálne bol film nádherný. Hoci i tu by som si dokázala predstaviť odvážnejšie výstupy. Hlavný hrdina bol s tým svojím rozhodeným účesom neodolateľný, Aech s avatarom ešte o kúsok lepší. Aziati sa mi ako dvojica páčili, hoci nedostali veľa priestoru, len malý kúsok bojového umenia na záver. Na pár vtipoch som sa nahlas zasmiala, v pár scénach som zabudla dýchať. Napriek vyššie spomínaným výhradám je to prijateľná jednohubka, ktorá sa zrejme nestane kultom, ale poteší.

Ešte jedna vec mi prekážala – pointa, ktorá mala z deja vyplynúť, akože, choďte von, reálny život vám nič nenahradí, bola vo filme vyslovená polopatisticky, a skoro ma vytočila do zlostnej vývrtky. Noví majitelia OASIS-u, víťazi súťaže, virtuálny svet totiž v utorky a vo štvrtky úplne vypínali. Mali ma tým motivovať na vylezie z ulity a užívanie si reality. Lenže takto autoritatívne sa mi to nikdy nepozdávalo, autority odjakživa vo mne vyvolávali vlnu nedôvery a nevôle. Čo keby to nechali na moje osobné zváženie! Ja som pointu pochopila a súhlasím s ňou. Ibaže práve utorky a štvrtky mám voľno, takže... nasadzujem si okuliare, naťahujem rukavice a dovidenia v temnom podzemí dračieho hradu.