E-book som prečítala ešte skôr, ako ma oslovili, aby som napísala recenziu. Bola som naň zvedavá, lebo výzvu som minulú jeseň síce zaregistrovala, ale sama som si netrúfla prispieť. Sci-fi je pre mňa najťažší z fantastických žánrov a najviac na ňom vidieť chyby. Keď zanedbáte „sci“, vo vede zbehlí kritici vás rozoberú na súčiastky, ak zanedbáte „fi“, vyjde vám neoriginálny príbeh s plochými postavami. Preto hneď v úvode konštatujem, že všetci štyria autori majú moje uznanie za to, že vôbec išli s kožou na trh.

Pri prvom stretnutí s Malou antológiou ma veľmi potešili a na čítanie navnadili ilustrácie. Každá poviedka dostala dve a vyzerajú naozaj dobre. Štyri z nich si v prílohe na konci knihy môžete vychutnať aj vo farbe.

Chýbali mi ale medajlóniky o autoroch, na aké sme zvyknutí z iných antológií. Ja osobne som si ich síce zaradiť vedela, ale v diele, ktoré si v predslove kladie za cieľ popularizovať fantastiku, by mohlo byť užitočné pre prípadných nových čitateľov zhrnúť, kde ten-ktorý človek publikoval, prípadne čo plánuje. Okrem toho by sa knižke zišla lepšia redakcia. Chyby sa nájdu v samotných poviedkach („skolená nad počítačom“ a pod.), ale aj mimo nich (a tak sa napríklad z Lenony stáva Leona).

Prejdime ale k jednotlivým poviedkam. Ako sa darilo štyrom statočným?

Triler odohrávajúci sa v prísne tajnom výskumnom komplexe, kde nič nie je, ako sa na prvý pohľad zdá. Text sa zľahka dotkne etiky vo vede, otázky, kam sú až výskumníci pri svojej práci ochotní zájsť. V prvom rade sa však usiluje budovať napätie a hladko previesť čitateľa k prekvapivému záveru. Tento cieľ sa ale u mňa osobne minul účinkom. Záverečný zvrat som vytušila. Bola to totiž najzaujímavejšia vec, čo sa dala s námetom urobiť, a tak sa dalo predpokladať, že autorka si ho nenechá ujsť. Vau-efekt sa teda nekonal. Príjemné čítanie, no Ivana Molnárová-Dubcová už v iných publikáciách opakovane dokázala, že keď chce, tak dokáže poslať aj spodnú čeľusť na dlážku a to sa tentoraz nepodarilo. Vysoké očakávania ma teda nútia chváliť s výhradou.

Žiadna antológia sci-fi nemôže byť úplná bez toho, aby sa niekto trošku nepovŕtal v tajomstvách vesmíru. Odkaz Katedrály, príbeh o malej vedeckej výprave k mesiacom Jupitera, je na poviedku dosť obsažný. Nájdeme tu konšpirácie, prevratný vedecký objav, politiku, vlastizradu. Každá z týchto tém by uživila samostatnú poviedku, všetky spoločne by poľahky utiahli aj rozsiahlejšie dielo. Práve preto si myslím, a hovorím to veľmi nerada, že tu toho bolo na mňa príliš. Nevyhnutné vysvetlivky ku komplikovanému pozadiu si uzurpujú priveľký priestor a dej s postavami, najdôležitejšie prísady dobrého príbehu, ostávajú zatlačené do kúta. Odkaz Katedrály teda ako samostatná poviedka príliš nefunguje. Autor ale pracuje na románe z toho istého prostredia, tak mu držme palce, aby sa mu vydaril lepšie.

V tejto poviedke síce vždy úplne nebolo správne slovo na správnom mieste, ale bavila ma. Samantha v antológii zastupuje pre sci-fi typickú tému vzťahu nových technológií a človeka. Keby bol film Ona fan-fiction na Asimova, asi by vyzeral nejako takto.

Vždy sa mi páčili sci-fíčka, ktoré sa neberú úplne vážne, a preto má toto dielko u mňa plusové body za mierne komické ladenie (pomyselné štrngnutie topoľčiankami, ročníkom 2046). Rozpačitá opisná pasáž v úvode ma trošku vystrašila, ale situácia sa zlepšila, keď na scénu nastúpili osamelý tučko, šikovná vedkyňa a samotná Samantha, pre mňa najsympatickejšie postavy z celej zbierky. Prepojenie technológie a psychológie mi ako laikovi dáva zmysel. Akurát premýšľam, či v závere neušla logika, prípadne či by sa nežiadalo bližšie vysvetlenie - prečo smrť vyšetrovala Firma, a nie polícia; prečo by prišli na miesto činu jej vysokí predstavitelia - neriskovali by, že sa skompromitujú? No neviem. V konečnom dôsledku ale poviedka príjemne prekvapila.

Najoriginálnejšia práca v antológii. Lenonin román Šťastlivec som nečítala, ale poviedka ma naň celkom navnadila.

Namiesto opakovania klasických tém sa v tejto akčnej, oproti ostatných kúskom jemnejšej sci-fi vytvára alternatívny svet. Šťastena sa tu stáva komoditou, niečím konkrétnym, čo sa dá získať, darovať, ukradnúť či dokonca kúpiť. Reálie sa odhaľujú postupne, na pozadí príbehu s prvkami podsvetia a špionáže. Akurát mám pocit, že v prvej polovici je to iná poviedka ako v tej druhej. Viac-menej ilustratívna akčná scéna na úvod by skôr fungovala vo filme alebo románe, v poviedke zaberá priveľa priestoru a to, o čo ide naozaj, sa prejde len stručne. Hranicu medzi dvoma „poviedkami“ navyše tvorí prekvapivé zistenie o úmysloch hlavnej postavy. Takýto zvrat sa pri rozprávaní v prvej osobe buduje ťažko, jediná možnosť je informácie proste zatajiť a to potom vyznieva ako menší podvod na čitateľovi. Napriek tomu kvalitný text.

Celkovo je Malá antológia sci-fi poviedok veľmi milý projekt s dobrou myšlienkou. Poviedky vo mne ale miestami vyvolávajú dojem, akoby boli napísané akosi narýchlo, zrejme pod tlakom termínu, a akoby v niektorých prípadoch bolo hlavným autorským zámerom napísať poviedku do zbierky, čo nepokladám za najlepší východiskový bod.

V každom prípade ma ale Malá antológia potešila, lebo autorom, najmä začínajúcim, sa takýto napoly ďalší priestor a spätná väzba zídu. Zároveň dúfam, že týmto sa príbeh nekončí a v budúcnosti sa môžeme tešiť na ďalšie poviedkové zbierky.

Elektronickú knihu vo formáte PDF si môžete stiahnuť na Martinuse úplne zadarmo: