Najnovší a zrejme finálny diel novej planéty opíc sa opäť nesie v znamení vysokej kvality predošlých dielov. Je to pomerne vtipné, ako sa vojnou nazýva taký okresný konflikt.

Znovu budeme sledovať príbeh charizmatického vodcu Cézara. Ak ste si mysleli, že filmári znížia utrpenie tohoto už toľko skúšaného opičiaka tak ste na omyle. Tvárou v tvár čím ďalej tým viac zúfalejšími zvyškom ľudskej populácie sa bude musieť popasovať aj s osobnými stratami.

Už v predošlom diele boli opice vykreslené dokonale ako naši príbuzný. V dobrom aj zlom. Chvála bohu sa tvorcovia neuchýlili len k patetickej obžalobe ľudstva, i keď nebolo k tomu ďaleko.

Predtým než prejdem k príbehu musím sa priznať k jednej veci. Ako príslušníkovi ľudskej rasy sa mi to pozeralo trochu trpko. Opice boli sympatické a ľudské ale nedokázal som im naozaj fandiť. Cézar a

jeho druhovia nechápu, prečo sú ľudia takí agresívni a zúfalí. Nevedia. Lebo absolútne nechápu beznájdenú situáciu ľudí. Všetci sú napadnutí degeneratívnou nákazou a prakticky strácajú svoju ľudskosť.

Takže nech sú akokoľvek sympatický vôbec nerozumejú, lebo oni majú v prípade prežitia svetlú budúcnosť. Ľudia nie.

Ale vráťme sa k Cézarovi. Radikálne opice teraz slúžia radikálnej frakcii ľudí. A on plánuje svoj ľud previesť do do zasnúbenej zeme. Človek by bol ochotný prisahať na jednu vec. Tá biblická symbolika je už strašne otrepaná vec. Ale funguje to dobre.

Odrazia ľudí ale pri nasledujúcom útoku príde cézar o rodinu. Citový dosah je krásne spravený a napriek tomu inštinktívnemu odporu nedokáže byť k tým udalostiam človek ľahostajný. Pomsta zakalí zdravý rozum a vodca sa vydá na cestu zabiť veliteľa ľudí.

Ako každý osamelý hrdina nedokáže striasť skupinku tvrdohlavých priateľov. Chápavý orangutan a odvážny šimpanz. Obe tieto opice akoby predstavovali ekvivalent Cézarovej osobnosti. Scéna, kde naberú ľudské dievčatko je symbolická. Dieťa sa stane humanizujúcim prvkom a vytvorí radu situáci. Kde ako už tradične vznikne morálna a racionálna dilema. Vrcholom filmu je súboj ľudských frakcii a konfrontácia cézara s jeho ľudom a plukovníkom.

K bitke poviem, len toľko, že je slušná ale v podstate nie veľmi podstatná. Zato konfrontácia cézara a zvyšku opíc, ktoré opustil je kľúčová. Dajú mu to vyžrať ale s pomocou orangutana a dievčatka sa dá do kopy z tejto depresie. No teda! Tí ľudia sú nakoniec na niečo aj dobrí.

Vrchol je v momente Cézarovej pomsty. Do vtedy suverénny plukovník vypovie svoj príbeh, však to poznáte. Niekto kto v ťažkej chvíli príde so strašnými princípmi. Takýmito ľuďmi sa oháňajú v každej druhej

dystópii. Osobný príbeh dobrý tento typ je otrepaný . Je však zaujímavé ako vždy vyjdú. Asi to bude ich ľudskou chybovosťou.

A toto všetko sa deje v momente, kedy druhá ľudská frakcia de facto vyhrala. Záver bol podľa môjho názoru nadbytočný. Tak i tak sú odsúdený. Celá tá scéna slúžila len demonštrovanie hlúpych ľudí.

Tento film vo mne vyvolával protichodné reakcie. Nemohol držať opiciam úplne ale zároveň boli príliš ľudské než aby som im nefandil. Film to bol skôr komorný a zameraný na hlavnú postavu a štúdium jej povahy. V žiadnom prípade blockbuster ale kvalitné pokračovanie kvalitnej série.