Karolína Francová – Konstantynuv efekt – recenzia

Nejnovší prírastok do edície Európska Space Opera od nakladateľstva Brokilon sľubuje príbeh o nevedomí, ktoré mení človeka s každým jeho prežitím, hľadaní nesmrteľnosti, energetickú krízu a dva nezmieriteľné štáty, ktorých úlohy sú načrtnuté iba zdanlivo, na pozadí omnoho väčšieho konfliktu. Space opera s dúškom transhumanizmu a možno niečo militaristického. Ak chcete vedieť, ako sa autorke darilo, pozývam vás na prečítanie recenzie.
Filmová história scifi
Konstantynův efekt. Obálka prvého českého vytdania (Brokilon, 2016).
Konstantynův efekt. Obálka prvého českého vytdania (Brokilon, 2016). Disclaimer
Disclaimer: Autorovi recenzie bol poskytnutý recenzný výtlačok, bez nároku na honorár, alebo inú odmenu, ktorá by ho mala stimulovať k napísaniu recenzie, či už pozitívnej alebo negatívnej. Autor týmto prehlasuje, že neexistuje konflikt záujmov, ktorý by ho pri písaní ovplyvnil. Recenzia, napriek snahe, obsahuje spojlery tam, kde to bolo nevyhnutné pre jej písanie.
Keď teda máme formality za sebou, môžeme konečne pristúpiť k jadru recenzie. V prvom rade musím podotknúť, že som sa na knihu tešil, pretože s Francovej poviedkou som sa stretol pri čítaní antológie Terra Nullius (Ed. J Nováková, Brokilon, 2015), kde sa naozaj vytiahla. Niečo podobné som čakal aj v Konstantynovom efekte, ale tu začali prichádzať rozpačité dojmy. Neviem, či si autorka len vybrala slabšiu chvíľku, alebo čo sa stalo, ale kniha rozhodne nedosahovala kvality iných jej prác, či kníh v edícii Európska Space Opera.
Konflikt bol pomerne dobre načrtnutý, dve civilizácie spolu bojujú o tenčiace sa zdroje, autorka nás pekne necháva v napätí, prečo vojna vznikla, prečo Arvel a Teritóriá spolu bojujú. Vieme len, že všetkým dochádza čas, ale nie prečo. Ide o moment, ktorý poháňa čitateľa, aby čítal knihu na začiatku, nakoľko dej je pomerne slabší a priznám sa, že prvých šesťdesiat strán som prečítal len s veľkým vypätím.
Neskôr sa už dej rozbieha a všetci hrajú svoje hry. Každý sa snaží prežiť, ale vieme, že nie všetkým to bude dopriate. To je práve na týchto dielach krásne. Aj keď s protagonistami sympatizujeme, vieme, že raz príde bolestný okamih, kedy sa s nimi budeme musieť rozlúčiť. Karolína Francová v tomto smere nič nenechala na náhodu, postavy sa jej podarilo pomerne pekne priblížiť čitateľom.
Hlavná línia sa točí okolo Konstantyna Lancea, najstaršieho arvela (vysvetlím neskôr), a Tristam, sestry diktátora Illyu Larssona uväznenej v mužskom tele. Kým Konstantyn predstavuje kľúč k záchrane svetov, Tristam je posledný kľúč k Illyovi, ktorý si neželá nič iné, len uzavrieť mier a nebyť súčasťou toho všetkého. Samozrejme, to nesedí ďalším protagonistom, ako napríklad kráľovne Reine Arvelskej, či Tedovi Gardsteinovi, ktorý bol pravá ruka Illyovho otca.
Motivácie postáv sa objavujú postupne a tak môžeme v priebehu diela získavať nový náhľad na vec. Zradcovia sa stávajú hrdinami, hrdinovia zasa strácajú morálny kredit rýchlejšie, ako mizne jarný sneh. Podstata všetkého sa nakoniec točí okolo arvelského transferu, kde sa transformuje duša a vedomie človeka do nového A-tela, konštruktu uspôsobeného na taký prenos, kde je približne dvadsať rokov chránené od predchádzajúcich spomienok, potom ich ale nadobudne, obohatené o nový pohľad z A-tela.
Postupne sa dozvedáme, že po dovŕšení určitého počtu transférov sa ľudia „strácajú“, v skutočnosti sa ale menia na niečo iné a práve to môže za krízu. Jediný, kto je výnimkou, je práve Konstantyn, ktorý už zažíva päťdesiaty piaty cyklus. Samozrejme, v transformácii mu bráni manželská pečať, ktorá nedovoľuje, aby opustil telo, ako sa ale neskôr dozvedáme, v jeho prípade má devastačné účinky.
Všetky vymenované veci patria ku kladom knihy, avšak tie, kde bol najväčší potenciál ohúriť, práve tie autorka ponechala nedovysvetľované a musím povedať, že mi to pri čítaní veľmi vadilo. Arvelský prenos je vykonaný do bezduchého tela. Tak, kde sa tam naberú tie duše? Chápem, že tie bytosti potrebujú energiu, ale naozaj sa nenašiel iný spôsob? Fatalizmus je tu až priveľmi očividný.
Rovnako systém dopravných kapsúl. Raz je zamerateľný, inokedy nie, aj keď bolo síce spomenuté, že rôzne postavy majú rôzne oprávnenia, aj tak nebol uspokojivo vysvetlený a popísaný. Najslabšou stránkou bola ale jednoznačne vesmírna bitka, bez ktorej by sa kniha pokojne obišla.
Ponechal by som stranou, že obe strany používajú približne rovnaké technológie, je to prípustné pri existencii v tom istom priestore, ale najprv sa dozvedáme o teritoriálnej flotile, ktorá obsahuje bitevníky, nejaké ľahké plavidlá a stíhačky, čo vydáva na veľmi netradičnú kompozíciu loďstva.
Horšie je na tom Arvel, ktorý síce má fregaty, ale tie sa počas celého konfliktu len prizerajú. Naozaj, tú pasáž som prešiel päťkrát, ale bojujú len A3-krížniky a stíhačky. Až sa čudujem, že Arvel uvedenú bitku vyhral, zrejme preto, aby bolo odôvodnenie tragickej smrti Illyovej milenky, kapitánky Alosy Harromovej.
Od istého okamihu sa totiž kniha stáva predvídateľná a postavy sa objavujú presne na miestach, kde by ste ich čakali. Mierne to vyvažuje skutočnosť, že aj tak sa mnohé z nich nedokážu poučiť a privodia si definitívny koniec napriek druhej šanci. Lenže prekvapenia, ktoré by nimi určite boli, sa tak stavajú do roly očakávaných javov, ktoré nechajú čitateľa len mierne nadchnutým.
Ku koncu sa objavili aj isté prekvapenia, ktoré sa Francovej podarilo skryť a to bolo ako náplasť za predchádzajúce pokĺznutia. Reina a mnohé iné postavy si svoj kalich horkosti vypili do dna, páči sa mi, že sa autorka neštítila ani brutality, ktorá by v takej situácii napadla aj mierumilovnejším postavám. Avšak koniec opäť skĺzava do zbytočného pátosu a posledné vety knihy tak vyznejú dostratena.
Ešte však je bonusom, že vďaka svetu, v ktorom sa príbeh odohráva, sa autorka odvážila aj na tenký ľad gender-breaking situácií, takže napríklad erotická láska medzi dvoma mužmi (samozrejme, adekvátne zdôvodnená), sa tu vyskytuje pomerne často a pôsobí osviežujúco.
Ak by som mal zhrnúť, celkové dojmy boli pomerne rozpačité, ale kniha bola nakoniec dobrá. Pripomína mi mužstvo, ktoré vyhrá miestnu súťaž, ale v medzinárodnom meraní síl odíde domov ako posledné. Tak to platí aj tu. Kniha je lepšia ako väčšia diel, čo som čítal, ale v rámci Európskej Space Opery je beznádejne najslabšia. Mohla excelovať v transhumanizme. Mohla to byť skvelá space opera. Možno aj military scifi. Lenže to ostalo ako neurčitý mix všetých troch a to je skôr na škodu, ako na osoh. Aj tak ju však odporúčam na prečítanie.
Celkové hodnotenie: 71/100
Páperíčko

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB