Robert Fabian: Dies Irae (2014, Straky na vrbě) - recenzia

Najnovší počin z pera známeho českého autora military sci-fi. V sérii voľne naväzuje na román Semper fi (Vždy verní) a opisuje ďalšie osudy partie okolo poručíka Ashwortha. Ani tentokrát ich nešetril a ako to vo vojenských operáciách býva zvykom, z rutinnej záchrannej misie sa stane doslova a do písmena boj o holé prežitie.
Filmová história scifi
Pozadie okolo knihy v mnohom podtrhuje to, že autor pôsobil a (nemožno to s istotou prehlásiť) pôsobí v armádnych zložkách. Zároveň však vidno precíznu a pedantnú prácu, ktorú si dal na detailoch, prístup rozhodne nemožno nazvať polovičatým. Viac však len ťažko prezrádzať a to najmä kvôli faktu, že meno Robert Fabian je len pseudonymom. Spisovateľ si želá ostať v anonymite a vydavateľstvo Straky na vrbě, kde jeho diela vychádzajú, túto požiadavku bezvýhradne rešpektuje.
Dies Irae - Scéna Robert Fabian - Dies Irae (obálka, predná strana)
"Jenže teď přichází Dies irae! Den hněvu! Bude věrnost vůbec stačit pro přežití jednotky?"
Dies irae– (lat.) Den hněvu; den Božího hněvu a soudu, onen den, kdy skončí lidský čas a lidské dějiny, kdy nastane konec světa - (proroctví)
Ako už bolo spomínané, dej sa motá okolo záchrannej misie. Tá voľne naväzuje na stroskotanie väzenskej lode SFPS Tecora, čitateľom známa z jeho staršieho diela Planéta mězi dvěma slunci (2002, Straky na vrbě), pričom z ôsmych preživších sa v zúfalom zápase o život proti neznámym nepriateľom držia už len dvaja. Zároveň sem prichádza z knihy Semper fi (2009, Straky na vrbě) družstvo koloniálne námornej pechoty Charlie, ktoré zisťuje, že Šediváci, ako volajú nepriateľov, znamenajú viac, než len anomáliu na neznámej planéte.
Situácia sa rýchlo vyhrocuje a problémy na seba nenechávajú dlho čakať. Fabian nasvecuje udalosti z rôznych pohľadov. Popri vojenských akciách a snahe zabezpečiť sa do času, kým ich tajomná Archa nepovolá späť, si dáva záležať aj na podaní hierarchie velenia a logiky zásahu. Opäť sa potvrdzuje, že nacvičené postupy musia často ustúpiť improvizácii a posledné, čo stojí medzi nimi a skazou je práve disciplína.
„Semper fi. To heslo neznamená jen poslušnost vůči federaci, koloniální armádě nebo nejbližšímu nadřízenému. Zahrnuje i závazky k nám samým; hlavně k jednotce a ke kamarádům. A to je pouto mnohem pevnější než cokoliv jinýho.“ - Porter.
V diele nemožno vypichnúť hlavnú postavu. Práve všeobecná hrozba spôsobuje, že sa stretávame s akýmsi „kolektívnym hlavným hrdinom“ a to hneď niekoľkými. Na jednej strane stoja Brent a Owen, preživší z Tecory, na druhej samotné družstvo Charlie, z ktorých je viac pozornosti venované najmä poručíkovi Ashworthovi a Porterovi, ktorý sa počas diel série stihol stať akýmsi nepísaným sprievodcom udalosťami okolo ich nasadenia.
Antagonistov tu predstavujú Šediváci, pričom groteskné je práve to, že častokrát hlavní hrdinovia ani nevedia ako ich zabíjajú, len, že to funguje. Tých v druhej časti vystrieda bytosť nezmernej sily a moci, ktorá donúti všetkých siahnuť na dno síl a poukáže na to, že aj najdokonalejšie systémy môžu zlyhať.
Každá postava má svoj charakteristický rys a práve to ich robí atraktívnymi. Od rozvážneho poručíka Ashwortha, cez zamýšľavého Portera, vulgárneho Muraya, krehkej, ale nepríjemnej Boltonovej, Drobečka Wheelera, Solančana, ktorý svojou konštitúciou predstavuje úplný opak svojej prezývky, až po záhadných nepriateľov. Každý má niečo, vďaka čomu si čitateľa získajú.
„Zabíjíme. Umíme to. Jsme na to vybavení. Tahle činnost je pro nás obživou, povoláním. Vykonáváme ji tak, abychom uspěli. Kalkulujeme, zvažujeme rizika. Nemícháme do toho city...“ - poručík Ashworth.
Kniha nás teda prevedie rôznymi prostrediami, od púštnej planéty, spaľovanej dvoma slnkami (modrým obrom a červeným trpaslíkom), cez mystické putovanie portálom a akousi bublinou z neznámeho materiálu, až po súboj na planéte, kde kniha rieši načrtnuté konflikty, omnoho viac ich ale otvára.
V knihe sledovať množstvo prerodov, kým niektoré postavy upadajú, až nakoniec zaniknú, ďalšie pod tlakom okolností zasa vyrastú a dospejú do niečoho dokonalejšieho. To sa odohráva na niekoľkých úrovniach, môžeme to vidieť na porovnaní Brent vs. Owen, Ashworth vs. Porter a mnohé iné.
„Dies iræ, dies illa, dies tribulationis et angustiæ, dies calamitatis et miseriæ, dies tenebrarum et caliginis, dies nebulæ et turbinis, dies tubæ et clangoris super civitates munitas et super angulos excelsos.“
„Onen den bude dnem prchlivosti, dnem soužení a tísně, dnem ničení a zkázy, dnem tmy a temnot, dnem oblaku a mrákoty, dnem polnice a válečného ryku nad opevněnými městy, nad vyvýšenými cimbuřími.“ – Sofoniáš, 1:15,16 (český ekumenický preklad)
Práve mystika je v diele silne prítomná. Okrem pudu sebazáchovy a jeho prekonávania nám ale načrtáva aj náboženské otázky. Celý čas sú tu zmienky o Staviteľoch respektíve Rybároch, čo je viac ako očividná narážka na kresťanské stvorenie sveta a symboliku západných náboženstiev. Prepletá to s legendami gréckej mytológie, kde si bohovia často vypožičiavali ľudí, aby vyriešili problémy, ktoré oni vyriešiť nedokážu. Kontroverzné otázky sú predkladané bez okolkov, v tomto smere si mi páčilo, že si autor nedáva servítku pred ústa.
Postavy majú navyše často dávku skepticizmu, ako majú poraziť niečo, čo nedokázali ani ich „stvoritelia“. Na druhú stranu, keď ich už vybrali, tak zrejme nie len tak pre srandu.
Isté negatíva môžu byť práve v tom, že kniha má kvôli svojmu širokému záberu mierne rozvláčnejší charakter, nakoľko sa zvykne zastaviť, aby nám dala možnosť pocítiť plnú váhu všetkých okolností. Rovnako všadeprítomná mystika môže niekoho odrádzať, musím však povedať, že skôr mi to pripadá, ako ticho pred búrkou a po tých pár stranách sa kniha rýchlo rozbehne a donúti vás smiať sa, báť sa, zamýšľať, či plakať a to niekedy aj všetko naraz. Ak bolo niečo naznačené, v pravý čas to bolo aj zodpovedané.
Mne osobne sa Dies Irae čítalo veľmi príjemne, knihu som si vychutnával a mal som pasáže, kedy som išiel pomalšie, striedané s tými, kedy som sa od nej odtrhával len silou vôle, pretože bola neskorá nočná hodina a ráno čakali povinnosti. Fabian rozhodne urobil česť svojmu menu a definítívne potvrdil, že patrí k špičke military scifi v Česku a Slovensku a otvoreným koncom akoby nepriamo naznačil, že ešte prídu ďalšie dobrodružstvá hlavných hrdinov zo série Carpe Diem. Symboly desivo podobné realite, vojenské akcie, hierarchia velenia, mystika, hlboké postavy a premenlivý dej robia túto knihu skvostom, ktorým si zaslúži byť pomenovaná.
Moje hodnotenie: 91/100.
Páperíčko

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

(2014)

Dies Irae