Do Paríža som chcel tento rok zavítať tak-či-tak. Pozrieť kamarátov, navštíviť Louvre (čo sa mi aj tak nepodarilo), vystúpiť na vrchol Montparnasseu, a tak ďalej, a tak ďalej... všetci predsa vieme, čo sa od turistu očakáva. Čo som sa dozvedel až neskôr bolo, že niekoľko mojich dobrých priateľov (a európskych fanúšikov animovaných filmov z osemdesiat rokov) sa chystá presne v ten istý čas na francúzsky con o mange a anime - Japan Expo 2003. A to som ešte ani netušil, čo to bude za akcia...

Zbalil som si teda mojich pár "švestiek" (ako by naši bratia za riekou Moravou povedali) a vybral som sa RER vlakom k La Defense v západnej časti Paríža. La Defense je novodobé zoskúpenie moderných stavieb a slúži ako centrum kancelárií, obchodu a všelijakých iných byrokratických záležitostí. A mimo iné sa v ňom nachádza CNIT - obrovské výstavné a konferenčné centrum, v ktorom sa moj manga-con "con"al. Sklenené moderné monštrum, ktoré ponúka viac priestorov dokonca pod zemou ako nad zemou...

Hneď po tom, čo som si zakúpil lístok a prešiel cez bezpečnostnú zónu - pri udalosti takejto veľkosti je predsa len potrebné mať aspoň akú-takú security - som bol okamžite súčasťou prúdu ľudí. Čo prúdu... MASY ľudí. A všetko okolo mňa to vrelo a to som sa ešte dostal na con niečo okolo obeda, takže najväčší nápor už malo výstavné centrum za sebou. Stánky obsahovali všetko - od DVDčok, posterov, figurín, komiksov a tričiek či mnohých iných zaujímavých vecičiek až po CDčka s originálnou japonskou modernou hudbou, artefakty z jednotlivých seriálov či manga zošitov alebo knihy venované tejto problematike.

A keďže platí určitý zákon, že väčšia populácia produkuje aj väčšiu diverzitu, medzi návštevníkmi ste našli nielen osoby rozličného pohlavia, rasy či veku, ale dokonca aj zamerania... alebo by som to mal nazvať už fanatizmom. Tak-či-tak to bolo neuveriteľne zaujímavé, predierať sa týmto človečenstvom. Celkový con bol v niekoľkých častiach CNIT, pričom ani po tých ôsmich hodinách sa mi nepodarilo vidieť všetko a už vonkoncom nie sa zorientovať v tom chaose. Hlavnú časť tvorili predajné stánky rozličných svetových ale najmä francúzskych distribútorov mangy a anime. Hneď za nimi začínala sekcia fan-artu, kde ste si sami mohli skúsiť niečo nakresliť alebo si zakúpiť jeden z predstavovaných manga komiksov niektorého zo zoskúpení otaku (= fanúšik mangy a anime).

Hneď vedľa bola sekcia hier, v ktorej prevládala nielen decibelmi ale aj predstavením x-box. Soulcalibur či iné jeden-proti-jednému hry sa tu hrali celý deň bez prestávky. Vyvrcholením bola práve finále na pódiu medzi prihlásenými do súťaže. (Nepýtajte sa ma, čo to bolo, ale myslím, že niečo na spôsob Tekkenu či Soulcalibru.) Okamžite za týmto stánkom sa nachádzala skupinka fanúšikov, ktorá premietala úryvky známych anime-scén, ku ktorým ste sa mohli prihlásiť ako dablér - išlo teda vlastne o nejaké anime-karaoke, ktoré sa zdalo byť až neuveriteľne humorné. (Žiaľ, moje neexistujúce znalosti francúzštiny mi v porozumení veľmi nepomohli.) Jedným z najväčších prekvapení pre mňa bola ale disco-game (alebo ako sa tento štýl hry volá)! Pod sebou máte panel so šípkami do všetkých strán a podľa toho, akým smerom ukazujú na obrazovke, pričom v pozadí zneje nejaká moderná pesnička, musíte po týchto šípkách skákať. (Myslím, že dokonca Britney Spearseová vydala nejakú gamesku na tento štýl, či?) A to vám teda poviem... tí chalani boli tak namakaní, že som iba zíral!!! Taký tanečný výkon (a zároveň 10x combo v hre) sa tak často nevidí.

Okrem anime a mangy mali zastúpenie aj jednotlivé japonské umenia či denný štýl. Mohli ste si sadnúť za stôl a naučiť sa skladať origami, či postáť chvíľu a zadívať sa na pravú japosnkú čajovú ceremóniu (tipujem v krátenej podobe, ale predsa). V japonskom obchode som veľmi uvažoval o typických drevákoch, ktoré Japonci nosia, (viete, s tými dvoma drevenými tehličkami ako nosníky na ten dlhšej drevenej tehličke ako chodidle) no nakoniec som upustil (a zakúpil tričko s potlačou jedinečného kapitána Harlocka a Galaxy Expressu 999). Okrem drevákov ste si ale mohli výbrať z rozličných kuchynských potrieb (áno, aj paličky boli, aj šálky na ryžu či súprava na sake). Oproti obchodu ste sa mohli pozrieť na prehliadku japosnkých bojových umení, ži dokonca zohnať informácie o školách, ktoré ich v Paríži vyučujú.

V pozadí sa odohrávala súťaž v speve karaoke, kde sme sa s Lydiou a Andrewom skoro prihlásili. Vystupujúca skupinka, ktorú sme zahliadli nám spievala do kroku (inak, išlo o titulnú pesničku zo seriálu "Denver, the last dinosaur" (nie som si istý, či to náhodou nešlo aj na Markíze jeden čas, hmm... kto mi pomôže?). My sme chceli vlastne zanôtiť na titulnú skladbu seriálu Jayce and the Wheeled Warriors (tak toto asi pozná okrem mňa iba Muti, zdravím! ak to pozná ešte niekto iný, ozvite sa!!!), ale nakoniec sme to nechali, pretože som akosi nezvládal slová... (Mea culpa! Prisahám, že o rok to tam roztočíme.)

A keďže som už pri Jayceovi, tak prezradím, že Lydia sa na Japan Expo zúčastnila súťaže v tvorbe akčných figúrok so svojou celou kolekciou (viď foto) a keď sa pozriete na toho Gundam Winga, tak budete vidieť, že nemala ľahkú úlohu sa prebojovať do finále... Len tak na okraj - neuveriteľné, čo všetko ľudia podonášali... niekoľko Gundam Wingov, obrovské množstvo EVA mechov z NGE či dokonca meč z Final Fantasy. Stálo to za to vidieť, čo všetko zlaté fanúšikovské ručičky a prstíčky dokážu.

Japan Expo je veľmi VIP smerovaná akcia. Nehovorí o tom iba bezpečnostná služba pri vstupe, ale aj množstvo zahraničných (ako inak - japonských) či domácich hviezd produkcie animovaných filmov. Jednou z hviezd bol napríklad Jean Chalopin, ktorý bol tvorcom takých skvostov osemdesiatych rokov ako sú Ulysses 31, The Mysterious Cities of Gold alebo práve spomínaný Jayce and the Wheeled Warriors (na produkcii ktorého dokonca spolupracoval Joe M. Straczynski, známy to tvorca Babylonu 5). A tak hoci sa mi nepodarilo získať autogram od Jeana (na ktorého sme mimochodom čakali dobré dve hodiny), aspoň som ho zastihol na fotke.

Žiadne poriadne stretnutie fanúšikov scifi, fantasy či mangy alebo anime sa neobíde bez cos-play, či costume-play, alebo po našom predvádzanie masiek. Počas celého môjho pobytu na Japan Expo som z týchto ľudí nevedel spustiť oči a radostne som ukazoval na každú ďalšiu masku, ktorú som rozpoznal. (Tu vidíte ako málo mi stačí k šťastiu.) Či sa už jednalo o Naruta (viva! jedna z najlepších anime na svete!), Final Fantasy, Pána prsteňov (tomu by som dokonca uveril, že je Saruman) či SailorMars (do ktorej som sa totálne zakukal). ^_^

Samozrejme, že aj kartičkári si našli svoje miesto na Japan Expo 03 - a to na obrovskom národnom súboji v Yu-Gi-Oh! Po Pokemonoch, Digimonoch (na ktorých nedám dopustiť) a iných príšerách či prepadákoch (ako Dragon Drive) sa Yu-Gi-Oh! akousi zázračnou mocou podarilo presadiť sa nielen na televíznych obrazovkách, ale aj na CCG (Collectible Card Game) trhu. Vstup do arény mali iba účastníci súboja a teda sa táto celovýkendová záležitosť vlastne odohrávala sama pre seba.

Na večeru som spolu s Andrewom a Lydiou ako správna medzinárodná delegácia zavítal do nijakej inej ako medzinárodnej reštaurácie - McDonalds. U "Meka" sme si teda dali nejaké to menu, prezreli a zhodnotili úžasnú prácu Lydie, pretože to dievča práve kreslí komiks a je v tom veľmi dobrá. Trochu poohovárali organizátorov a fanúšikov, prezreli naše nakúpené artefakty (ja som odchádzal s mojím tričkom a DVD zbierkou všetkých doterajších filmov Studia Ghibli; Lydia s niekoľkými fan-art komiksami a prvou cenou za najoriginálnejšiu figúrku výstavy a Andrew s niekoľkými DVDčkami a knihami o anime). Po tom, čo sme sa dobre najedli sme išli ešte raz pozrieť na výstavisko a zbaliť Lydiine figúrky.

To bolo ale už skoro osem hodín večer a my sme našli výstvavisko opustené, stánky práve balili svoje veci a zratúvali zisky. Niekoľko skupín plánovalo malé oslavy a party k ukončeniu conu, na ktoré nás pozývali, no naše nohy pomaly a isto hlásili únavu... naše mozgy málo životodarného kyslíka... a naša psycha presýtenie Japonskom (hoci teraz som si ani nie istý, či sa niečo také dá dosiahnuť). Bol príjemný letný večer a my sme sa rozlúčili so vzájomným pozdravom...

Lightning strikes, priatelia!