Tma. Spolu s jemným zvukom sa na nej objavuje zelený znak japonskej katakany. A okamžite za ním ďalší a ďalší, neustále ich pribúda a čoskoro sa ich padajúci rytmus stáva náplňou našich duší, do ktorých sa lejú ako voda za dažďa. Ale ich dimenzia nie je tak jednoduchá a tak sa už o niekoľko sekúnd stále rýchlejšie pohybujeme vo svete z jednotiek, núl, japonských znakov a dvoch slov, ktoré nás opäť privedú do reality a presvedčia o tom, že je to iba film - Matrix Reloaded.

"Opätovne nahratá Matrix" začína rozvíjať svoj príbeh okolo mesta Zion, ktoré čelí doposiaľ neslýchanému útoku zo strany strojov. Na ochranu mesta sú spätne stiahnuté všetky lode. Medzi nimi aj Nabuchodonozor s kapitánom Morpheusom. Jeho viera v ukončenie konfliktu medzi strojmi a ľuďmi zničením strojov s pomocou Nea, "Vyvoleného", je ale silnejšia ako vojenský príkaz a tak sa s požehnaním mestkého koncilu vydáva na cestu za slobodou.

Keď Matrix v 1999 prichádzal do kín, boli názory kritikov viac-menej negatívne. Nik nečakal na zrodenie novej hviezdy, novej revolúcie ako po vizuálnej stránke, tak aj po obsahovej stránke filmu. Matrix sa tak z hodiny na hodinu stal symbolom novej generácie mladých po celom svete a začiatkom doby filmových spracovaní komiksových hrdinov. (Zatiaľ, čo on sám komiksovým spracovaním - aj napriek charakteru scenára a komiksovými povahám jeho torcov, nie je.) Jeho druhé pokračovanie už prichádza inak - s otvorenou náručou, niekoľkonásobne väčším reklamným rozpočtom či promotion na každom rohu... (Už chýbajú iba akčné postavičky v balíčkoch od Happy Mealu.)

Matrix Reloaded nadväzuje dejovo na Posledný let Osirisu, jednej z častí Animatrixu - Stroje sa začali prekopávať do hlbín zeme k poslednému mestu ľudskej civilizácie, ktoré, ako sa zdá, sa stane aj jej hrobom. Neo, v ktorého sťa mesiáša verí početné obyvateľstvo jednoduchých ľudí Zionu je na hranici anti-hrdinu, ktorý svoje schopnosti ak nechápe, tak aspoň nikdy nechcel. Ak mu bol život v Matrixe akýsi cudzí, nie jeho vlastný, tak život v podzemí nie je o nič prijateľnejší. Jedinou útechou mu je láska k Trinity, ktorá tvorí červenú niť ťahajúcu sa cez celý film. Zion ako mesto je vykreslené ako technicky vyspelé, no jeho štátne zriadenie je akousi zmesou kmeňového zriadenia s rozhodovacím aparátom rady starších. Je jasné, že jediné, čo pomáha obyvateľom Zionu prežiť je viera v lepší začiatok. Náboženstvo a viera preto tvorí - ako sa zdá - podstatnú súčasť zionskej kultúry. Napriek apokalyptickému scenáru a prijateľnosti predstavy takéhoto štátneho zriadenia mi jeho plauzibilita osobne nepripadá odôvodnená.

Príbeh je vykreslený lineárne s minimálnymi vedľajšími líniami či postavami, niektoré dokonca aj napriek tomu vytvárajú dojem zbytočnosti (napr. mladý obdivovateľ Nea v Zione). Táto linearita je ale zakotvená v štruktúre Matrixu samotného. (Kde sa podel multitasking?) Aby sa Neo dostal do Zdroja (Source), musí najprv nájsť Pána kľúčov (Keymaker). Ale toho vlastní Merovingian. A kde sa ten nachádza to vie iba Veštkyňa (Oracle). O tej ale nik nevie, kde sa pohybuje...

Celkovo film nepodáva ucelený obraz. Hlavne začiatok je viac-menej rozsekaný na určité tématické bloky, dialógy a akčné scény. A keďže som už pri tom - áno, akcia vo filme je urobená perfektne. Myslím, že čo sa týka amerického štandardu, určite tvorí jeho vrchol. A aj keď čerpá inšpiráciu z easternov, jej charakter je iný - viac realistický, v inej dobe a inom prostredí. Špeciálne efekty sú taktiež výborné, určite pomaly prichádza čas, kedy budeme vytvárať celé filmy pre zeleným a modrým screenom. (Myslím, že čo sa toho týka, najviac si zapracoval asi Hugo Weaving v scéne multi-boja Agent Smith versus Neo, počas ktorého divák žasne nad prepracovanosťou celkovej choreografie tejto cinematografickej udalosti.)

Celý film je podmazaný zaujímavým výberom skladieb pravdepodobne väčšinou pripravených špeciálne pre film. Práve preto asi veľmi dobre doplňujú celkovú atmosféru. Tá ale pokrivkáva práve v dialógových scénach, ktoré vyznievajú nútene. Možno aj preto, že sú písané veľmi minimalisticky. V celom filme sa nenachádza jedno zbytočné slovo. Toto odcudzenie pôsobí na diváka dvojito - na jednej strane máte pocit, že sa na plátne rozprávajú Über-Menschen (nad-ľudia), na druhej sa s nimi neviete identifikovať. A práve táto (ne-)identifikácia vytvára problémy vo vnímaní a prijatí osudov hlavných hrdinov a hrdiniek.
Zatiaľ čo bol Matrix svojím poňatím revolučný, je Reloaded "iba" kvalitným rozšírením tohto univerza, ktoré *prekvapenie!* skrýva ešte veľa vecí, o ktorých sme ani nechyrovali. Možno ide o film roka, určite o pokračovanie kultu, no revolúcie sa tu určite nedočkáte.
Možno ale príde (a nielen jedna) v novembri...
P.S. Najviac som bol ale prekvapený, že sa bratia Wachowski odvážili otvoriť skrinku menom "sex" a zahrať sa s týmto tématom skoro počas celého filmu: potiace sa telá kĺžúce jedno o druhé, trenie, výmena tekutín, spojenie Nea a Trinity či ženský orgazmus v reštaurácii... je tu celá paleta prepojení s touto témou. Mňa osobne - práve preto, že som niečo takéto nepredpokladal (veď v prvom Matrixe sme horko-ťažko videli iba čo len bozk!) - tento otvorený prístup iritoval.
P.P.S. A propos bozk - za najlepšiu scénu v Reloaded práve považujem bozk medzi Neom a Persephonou. Toto zneuctenie najsvätejšieho romantického aktu a jeho premenu na výmenný tovar za Keymakera je priam ukážkovým útokom na naše európske chápanie jeho významu zakoreneného v našej pamäti už od čias Šípkovej Ruženky. Bravo!