Tvorcovia zakliatí v čase

Písal sa rok 2020 a okrem pandémie COVID-19 prikryl Českú republiku závoj fandomu. Petr Kubík, Lukáš Daniel Pařík a Viktor Krištof navždy zmenili tvár modernej českej kinematografie svojou snímkou Princezná zakliata v čase. Málokto ústrednej trojici s ich odvážnejším projektom skutočne veril (Kubík mal predchádzajúcu filmársku skúsenosť len s príjemným road movie Montenegro a katastrofálnym televíznym filmom The Lost Legion). A prečo a čím bola Princezná taká prelomová?

1. Snímka dokázala zarezonovať aj v období zatvorených kín a amfiteátrov. Navyše keď ju k sebe zobral Netflix, o úspechu a diváctve bolo rozhodnuté,

2. Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, „kubíkovcom“ sa podarilo v českom mainstreame prelomiť ľady medzi rozprávkou a fantasy (predovšetkým druhou časťou Princeznej). Všimnite si, že tvorcovia hovoria o svojich filmoch ako o fantasy rozprávkach,

3. Na pokračovanie chodili do kina všetky vekové kategórie, pretože scenár nerobí hlupákov ani z detí / tínedžerov, ani z ich rodičov,

4. Celý projekt bol podporený mnohými sprievodnými výstupmi ako knihou Princezná zakliata v čase: Poviedky a svet, alebo „filmom“ Príbehy z Princeznej zakliatej v čase (Tales from Princess Cursed in Time), ktorý sa objavil na Netflixe a v ktorom herci predčítavajú poviedky z tohto univerza,

5. Česko zahorelo láskou k runovej mágii (alebo možno k Murien, neviem) a nielen detskí cosplayeri sa začali objavovať na conoch a festivaloch po celej republike a čarovať na Tik-Toku.

Skutočná výzva pre tvorcov a ich divákov však možno prichádza až v roku 2025. S konceptom príbehu Zrodenie alchymistky sa mení spôsob rozprávania a Kubík s Paříkom vytvorili scenár k seriálu pre prima+. Postava Amélie si vo filme Princezná zakliata v čase 2 získala kladné ohlasy divákov, tak si tvorcovia povedali, že skrz postavu alchymistky sa im otvárajú možnosti preskúmať svet mágie Oberonu viac. Na podobné prepojenia v rámci jedného (či viacerých) univerzí sme už zvyknutí a klobúk dole, že sa tvorcovia so svojím projektom dostali až tak ďaleko. Lenže problém môže nastať pri rozhodnutí zostrihať celý seriál do jedného celovečerného filmu a poslať ho do kín. Obstojí Zrodenie alchymistky ako samostatná funkčná snímka?

Inakosť sa cení a to vždy

Hneď na úvod treba spomenúť fakt, že niektoré české portály venujúce sa fantastike odmietli film hodnotiť, pretože podľa ich vyjadrení sa nejedná o finálnu podobu celého projektu a treba hodnotiť až seriál. Dovolím si nesúhlasiť. Snímka je v kine uvedená spolu s mnohými ďalšími filmami a pri Avatarovi sa tiež nehodnotí iba Director´s Cut, alebo sme nečakali 22 rokov kým Tarantino nepustil do kín obe svoje snímky spojené do jedného filmu s názvom Kill Bill: The Whole Bloody Affair aby sme zažili celú jeho pôvodnú víziu. Aj tvorcovia Alchymistky si musia byť vedomí, že takto riskujú vcelku dosť, ale to aj ja pri písaní tejto recenzie. :) Chcem tým povedať, že ak je raz niečo umelecký výstup tvorcu / autora, malo by sa o ňom čo najobjektívnejšie diskutovať a ponúknuť tak širšej verejnosti svoje pre a proti. V opačnom prípade sa film do kín ani nemusí (a možno by sa ani nemal) posielať.

Pre mňa je tou najdôležitejšou kladnou vecou, ktorú treba spomenúť, inakosť každého jedného projektu z tohto univerza. Či už obe Princezné, ale aj Alchymistka, sú vo svojej podstate veľmi odlišné filmy, napriek tomu, že ich spájajú rovnakí autori, rovnaký jazyk, rovnaký svet. Prvá Princezná stavia na manipulácii s časom, predstavuje svojskú zanovitú hrdinku a jej vnútornú premenu. Druhá Princezná mení hlavnú postavu, rozširuje mytológiu rún, venuje sa alchymistom a zameriava sa na vnútorný konflikt Amélie. Alchymistka je cesta hrdinu (hero´s journey) ako vyšitá, koncept nám všetkým veľmi dobre známy. Chcel by som vyzdvihnúť snahu tvorcov prichádzať s niečím novým a do veľkej miery očakávam, že či už pri samostatnom filme o Murien, alebo pri pokračovaní s Janom, budú v tejto príjemnej tradícií pokračovať.

Hneď sa však dostávame aj k nevýhodám tejto pestrosti žánrov. Každá snímka sa do veľkej miery inšpiruje už známymi motívmi či prvkami, ale myslím, že pri Alchymistke je to až do očí bijúce. Ako divák sa vôbec nemusíte snažiť hľadať a okamžite vám udrie do očí Harry Potter, pristihnete sa, ako pri istých scénach myslíte na poslednú sériu Stranger Things, alebo si s láskou spomeniete na lúpež v hrade z posledného filmového spracovania Dungeons and Dragons. Alchymistka je mix fungujúcich značiek a som si istý, že aj Wednesday by k tomu mala čo povedať.

Herci, efekty, hudba a pes

Zrodenie alchymistky oplýva niekoľkými dobrými a zvládnutými prvkami. Začnime s hereckým obsadením. Zdá sa, že Roman Zach (Archivald) sa v postave udomácnil a podáva výborný výkon, Simona Zmrzlá (Murien) či Sára Korbelová majú niekoľko dobrých momentov, snímka by však nefungovala bez Magdaleny Muller. Jej Ariana podľa mňa schová do vačku aj Daniela Radcliffa v prvých Potteroch. Na svoj vek skutočne dobrý výkon, navyše keď jej kamera z tváre nezlezie väčšinu času. V neposlednom rade nezabudnime ani na psa Artura. Mať takého spoločníka na cestách, už dávno nomádim po svete (ak ma autor nezabije, tak niečo ako Goryvlad pre Rogana v Černokňažníkovi, len pre deti).

Nemalú pochvalu si zaslúži aj štúdio QQ studio Ostrava. Už od prvej Princeznej pod vedením Lukáše Najbrta sú vizuálne efekty na vysokej úrovni. Koniec koncov už v roku 2020 zvládli oberonskú mágiu veľmi sľubne a doteraz mám v pamäti finále z druhej Princeznej. No a keď už chválime, nezabudnime na hudbu. V rámci celej série je jednoducho výborná. Variácie nástrojov, zvukov, pestrofarebnosť melódii, atmosférickosť, ale aj istá „rebélia“, ktorá ide z niektorých motívov, to všetko je ušiam lahodné a p. Pařík by sa istotne uplatnil aj v muzikálnej brandži. Ak má projekt aj ďalšie plusy, tie mi zostali neznáme, možno ich však objavíme v seriáli.

Zločin najhrubšieho zrna

Štyri epizódy seriálu Zrodenie alchymistky majú mať dokopy 3 a pol hodiny. Zostrihaný film má so záverečnými titulkami 1 hodinu 50 minút. Pri jeho pozeraní som sa cítil, ako keď si idete kúpiť do obchodu tavený syr a majú iba rožky. Alebo keď idete do národného parku, celý je zatvorený, ale ukážu vám pár stromov, aby sa nepovedalo. Alebo 9 epizód Stranger Things narvete do dvoch filmov. Jednoducho sa to nedá a na chvíľu sa zastavím pri dôvodoch, prečo asi k tomuto rozhodnutiu došlo.

Projekt sa musí zaplatiť, to je jasné. Predplatné premium na službe prima+ stojí 149Kč, čo je približne 6€ za mesiac. Nezľavnený lístok do multiplexového kina stojí približne 12€. To znamená, že pri plnej sume si za 6€ môžete pozrieť celý seriál, ktorý verím, že je ďaleko kvalitnejšie, celistvejšie a kompaktnejšie dielo ako ten zlepenec v kinách. Za 12€ si v Bratislave pozriete necelé dve hodiny „náhodne“ zostrihaných scén, ktoré vám majú predostrieť zmysluplný príbeh. Zrodenie alchymistky má jednoznačne kinopotenciál a zdá sa, že pre tvorcov je jeho dej veľmi dôležitý pre nasledujúce projekty. Prečo sa teda namáhať so seriálom? Vari im epizódne rozprávanie už spočiatku vyhovovalo viac pri tom množstve materiálu, s ktorým pracujú.

Tak ale potom prečo ho zostrihať? Aby na seba zarobil. 12€ je viac ako 6€. A na konci filmu vám na plátne ukážu zľavový kód, pod ktorým sa máte prihlásiť na prima+. Som si takmer istý, že nového diváka týmto spôsobom nezískajú. A netvrdím, že som sa po pozretí filmu cítil podvedený (na to som videl v kinách už všeličo s výnimkou Kazmu), ale voči ich fanúšikovskej základni si nemyslím, že je to celkom fér. Nie som tu pre to, aby som hodnotil distribučné alebo producentské rozhodnutia, ale svoj obľúbený materiál si v dnešnej dobe divák nájde aj medzi seriálmi a pokiaľ chcem nového kinodiváka na potterovský koncept, nezískam ho polotovarom.

Presne tak totiž film vo výsledku pôsobí. STÁLE BEZ SPOILEROV! Po príchode Ariany do školy ako divák očakávam, že sa dozviem viac o spôsobe prípravy nových alchymistov, o princípoch runovej mágie, o rozdieloch čarodejníctva medzi alchymistami a havraními démonmi. Nedozviem. Po zistení o pôvode Ariany očakávam, že sa viac dozviem o jej životnom príbehu a prepojení s inými postavami. Nedozviem. Po odhalení záporáka a jednom veľmi dôležitom mieste očakávam, že sa dozviem viac o jeho existencii. Nedozviem. Jednoducho na nič nie je čas a film sa viac venuje rozprávajúcim sa ľuďom v izbe alebo pri ohnisku, ako by mal ísť hlbšie do svojho loru. Ale zase musím prízvukovať – verím, že v seriáli to bude všetko zahrnuté, stále považujem Kubíka a ďalších za veľmi schopných tvorcov. Tu sme však pri filme a ten to, žiaľ, neponúka.

Nastáva čas dramaturgického Mordoru

Pri takomto prístupe treba očakávať, že postavy sa znenazdajky budú objavovať na potrebných miestach a snaha sledovať trajektórie ich pohybu je tým pádom zbytočná. Keď sa to však deje v kľúčových dejových momentoch a navyše bez vysvetlenia, to už je povážlivé. Napríklad v poslednej scéne sú prítomné postavy, ktoré dramaturgicky na tom mieste nemajú čo hľadať. Alebo ak v strihu otvorím dejovú linku, napríklad tú týkajúcu sa Arianiných učiteľov, tak ju aspoň v trojsekundovom pohľade uzavriem. Je to ako nechať otvorené mlieko na kuchynskej linke a po pár dňoch sa čudovať, prečo smrdí celá miestnosť.

Rovnako strihová skladba nepomáha ani pacingu. Tam kde Matěj Jankovský výborne zvládol energiu opakujúceho sa dňa v prvej Princeznej, tu je problém prestrihať dva obyčajné dialógy. Hlavne že znie epická hudba, veď to sa nejako prehliadne… Minimálne dvakrát som mal v druhej polovici filmu pocit, že už končí. Ono tomu tak nebolo, takže pokojne by som sa stavil, že som tak narazil na záver jednotlivých epizód v seriáli.

No a keď už sme pri tých nepekných veciach, musím ešte k záveru spomenúť dynamiku dialógových scén. Na rovnaký problém narážali aj prvé dve Princezné, ale pri Alchymistke to už naozaj bije do očí. Všetky dialógy sú akoby na jednej úrovni. Bez výrazu, v mnohých prípadoch bez hereckej energie, postavy hľadia, čakajú, sú zamyslené, pozorujú jedna druhú a na to padne replika, ktorá vás z tejto podivnej melancholickej pasce nijako nevytrhne. Každý dialóg by mal byť melódiou, je to rytmus samotného filmu a réžia nie je iba o scénosledoch, efektoch a strihu, ale predovšetkým o snahe vyťažiť z hereckého ansámblu čo najviac. Kubík má okolo seba veľmi dobrý herecký mančaft na to, aby nedohliadol na tak dôležitú vec.

---

Záver: Zrodenie alchymistky je ďalšia ambiciózna kapitola Oberonu, pri ktorej si jednoznačne treba počkať na jej seriálovú podobu. Napriek tomu, že film má dobré herecké výkony, výbornú hudbu, vizuálne efekty, dramaturgicky sa absolútne rozpadá. Vo výsledku si z neho nezapamätáte žiaden ikonický moment, či konkrétny nápad, mnohé prvky a motívy recykluje a nesmelo prešľapuje na mieste.

---

Hodnotenie: 50%

---

Zrodenie alchymistky

Vydanie: 2025

Krajina pôvodu: Česko

Minutáž: 110 minút

Žáner: fantasy/dobrodružný/rodinný

Réžia: Petr Kubík, Lukáš Daniel Pařík

Scenár: Lukáš Daniel Pařík, Petr Kubík

Hrajú: Magdalena Muller, Roman Zach, Simona Zmrzlá