Na tento film som sa až tak netešil. Nebol som jediný. Veď prečo aj: bol tu už LOTR, čo nové môže Jackson na plátna priniesť? Najmä, ak detskú knižku rozdelí do troch veľkovýpravných fantasy filmov? Prvé recenzie boli rozpačité, ale nakoniec som sa rozhodol, overiť si ich pravdivosť sám. Aj na HFR 3D, aj na „klasickom“ 2D. Dopadlo to lepšie, ako som čakal.
Dopadlo to tak, že som nútený tento obsiahlejší text rozdeliť do samostatných kapitol. Áno, aj keď je Hobit malý vzrastom, ukrýva toho v sebe veľa.
Film o jednom Hobitovi
Prvý diel novopečenej trilógie zo Stredozeme má názov Neočakávaná cesta a adaptuje zhruba polovicu knižnej predlohy (povedal by som, že skôr trochu viac ako prvú tretinu, ale polovica to nie je - pozn. Šaňo). Porovnávanie, nakoľko je jej verná, skrátim do jednej vety, lebo aj tak máte možnosť si to prečítať inde: je jej presnou rozpohybovanou ilustráciou, ktorá má v sebe všetko do bodky, plus niečo navyše. Dialógy, prostredie, atď. – to všetko cituje predlohu.
Porovnávaniu s LOTRom sa už nevyhnem, aj keby som sa rád (je toho všade dosť) – ten je totiž tiež nasilu citovaný. Jackson v mnohých momentoch odkazuje na svoje majstrovské dielo, či už ide o štylizáciu scény alebo prácu s kamerou. Neostáva však iba pri tom. Hobit má z hľadiska rozprávania príbehu rovnakú štruktúru ako Spoločenstvo prsteňa. Úvod trvá zhruba rovnako dlho: v skoro rovnakej minúte sa vyberieme von z Hobitova, avšak niekedy je menej viac a toto neustále pripomienkovanie môže divákovi prekážať. Jasné, Hobit je z toho istého sveta, aj postavy sú tam spoločné, ale je tu iný príbeh a iný film. Zopár narážok poteší, ale nemal by sa vybrať vlastnou cestou, pomyslíte si? A to sa aj následne deje: Hobit je farebnejší,

humornejší, naivnejší a rozprávkovejší. To neznamená, že nemá svoje vážne, dospelé miesta. Niekedy sú zbytočne otravné, ale ich čaro je o to silnejšie, o čo viac stoja v kontraste so zvyškom filmu.
Na mieste je aj iná otázka: obstojí Neočakávaná cesta ako samostatný film bez tohto kontextu? Predpoklady na to má. Kamera je skvele zvládnutá, triky úžasné, herci tiež (hlavne Martin Freeman ako Bilbo), príbeh... príbeh už nie. Ten je rozvláčny, s mnohými líniami a mnohými postavami, ktoré robia mnohým problém. Je to dosť nezvyk, vidieť vo filme určenom masovému publiku kolektívneho hrdinu (teda bandu trpaslíkov, pri ktorých je zbytočné snažiť sa ich rozoznať). K tomu si prepočítajte ťažkotonážne fantasy klišé a dostanete film, ktorý mainstream neprivíta nadšene. A predsa sa ozývajú nadšené hlasy! Prečo?
Pre koho je film určený?
...lebo to sa ozývajú fanúšikovia klasickej fantasy, ľudia, ktorí nemusia mať bezpodmienečne načítaného Tolkiena na to, aby sa z neho tešili. Je to preto, že je v nich niečo detské, prirodzená radosť z dobrodružstva a objavovania. Sú to ľudia hrajúci stolné/počítačové RPG, ktoré majú korene práve v tomto žánri a aj práve v tomto diele. Ľudia, ktorých dokáže ešte stále nadchnúť mytológia, metaforické aj fyzické zostupovanie hrdinu do jaskyne. Toto všetko je v Neočakávanej ceste prítomné. Práve preto sú títo ľudia filmom nadšení. A nie je ich málo. Vek tu nehrá úlohu. Všetci ostatní budú v kine zaspávať od nudy.
Malá filmová revolúcia

Neviem, či ste si to všimli, ale CG efekty pred LOTRom a po ňom sú o niečom úplne inom. Štúdia WETA a Industrial Light and Magic práca na trilógií natoľko zasiahla, že zmenili počítačové efekty na niečo, čo už v A-čkových filmoch nevnímame. Je len prirodzené, že Jackson sa o filmovú revolúciu pokúša aj teraz. Opäť mu ide o zmenu nášho - diváckeho - vnímania filmu. Nasadzuje formát HFR (len pripomeniem, že namiesto 24 snímkov za sekundu ich po plátne „prebehne“ 48). Tento formát je možno budúcnosťou kinematografie, avšak je ešte len v plienkach a filmári nestihli vychytať všetky jeho muchy.
Zásahy počítačom je opäť cítiť, tak isto aj viete, čo je robené v štúdiu a čo sú masky. Mne osobne štúdiovosť nevadí, koniec–koncov je kopec filmov, ktoré sú ňou prepchaté a stali sa kultovými (napríklad Indiana Jones). Toto všetko sú veci, ktoré sa časom prispôsobia a my si na ne spomenieme s nostalgiou.
Naozajstný problém je pohyb. Ten je tak plynulý, že to až odcudzuje. Náš mozog proste neverí tak vernej simulácii. Prejavuje sa to dojmom zrýchlenosti obrazu alebo závratom pri panoramatických záberoch (takže aj práca s kamerou sa bude musieť opäť posunúť vpred). Toto všetko donúti film ako taký vyvinúť sa ďalej, za čo som vďačný ako estetik. Ako diváka ma to však môže neuveriteľne rušiť. Kladom je, že 3D je naozaj trojrozmerné. To musím pochváliť.
Kúsok umenia

Keď sa prehryziete všetkými týmito vrstvami a prekážkami, narazíte na filmové dielo natočené nie pre zisk (no dobre, aj pre zisk), ale hlavne pre radosť z filmovania. Jackson nám opäť dokazuje, že pre neho je dôležité oživiť svet, ale tak, aby pôsobil esteticky, aby sme mali túžbu sa znovu do neho vracať.
Deje sa tak prostredníctvom perfektnej kompozície (kamera je v správnych momentoch rámcovaná prostredím, môžeme natrafiť na zaujímavé hry farieb a svetla), ktorá vrcholí v scéne s Bielou radou. Všimli ste si niekedy oblečenie všetkých štyroch postáv a ich priebežné rozostavenie na scéne? Krásne to korešponduje s ich postavením v príbehu a aj ich aktuálnymi vzťahmi, ktoré sa

priamo v scéne vyvíjajú. Nehovoriac o tom, že Galadrielin príchod na scénu je jeden z najkrajších obrazov, aké som v poslednej dobe videl. Tvorcovia tak vniesli kúsok výtvarného umenia do čisto komerčnej záležitosti. Ja viem, že sa to deje pomerne často (ale malo by sa častejšie), vždy ma to však poteší.
Ďalšou rovinou je psychologizácia postáv a ich motivácia. K tomu niet čo dodať, každý rozprávač vie, že je to nutné pre vierohodnosť príbehu, preto, aby sa recipient stotožnil s postavami a tak ľahšie nadviazal na emócie príbehu. V Hobitovi to má za následok dospelejší efekt a je to jedna z príčin nejasného určenia cieľového diváka. Našťastie to neprekáža, ale pomáha. Pre znalcov predlohy je určite zaujímavé sledovať aj túto rovinu.
Súhrn

Neočakávaná cesta je film s mnohými muchami, ktoré by iné dielo poslali medzi prepadáky. Stavia však na pevnom základe zabehnutej značky, ktorá ho drží nad vodou. Niežeby si to nezaslúžil. Stretávame sa tu s komplexným filmom, do bodky premysleným a natočený so všetkou úctou k predlohe a jej fanúšikom. Dojem však nekazia ani tak efekty (a zďaleka nie herci), ako to robí recyklovaná a často nevýrazná hudba („trpasličí“ motív zaznie asi trikrát za film a vo zvyšku je prebitý desať rokov starými soundtrackmi) a pomalé tempo filmu. Našťastie je nám to vynahradené pestrosťou, ktorou film hýri. Na plné hodnotenie to však nestačí. Pre bežného diváka to pri prižmúrení očí bude kdesi okolo 70%. Čisto subjektívne, ako fanúšik, tomu však dávam 95%. Rozhodne väčší zážitok ako Atlas mrakov...
Hobbit: An Unexpected Journey
Hobit: Neočakávaná cesta
169 min.
USA / Nový Zéland , 2012
Réžia: Peter Jackson
hrajú: Martin Freeman, Stephen Hunter, Peter Hambleton, Eric Vespe, Ian McKellen, James Nesbitt, Jeffrey Thomas, John Callen, Graham McTavish, Mark Hadlow, Richard Armitage, Cate Blanchett, Elijah Wood, Andy Serkis, Hugo Weaving, Christopher Lee a ďalší