Zhruba keď hodiny na veži odbíjali päť, beseda začala. Tí, čo Ďura pravidelne sledujú v Knihe tvárí sa veľa noviniek nedozvedeli, aj keď sa toho povedalo hodne. Porozprával nám o tom, ako vzniklo Zlato Arkony, čo ďalej plánuje s Roganom, Callahanom a Báthorym. Vysvetlil nám, kde je ukrytá Biela veža. Padlo aj zopár otázok, medzi inými, či sa Ďuro nechystá napísať aj nejaké sci-fi. Nechystá. Škoda, rozhodne by to bol zaujímavý experiment.
Keď boli všetky otázky patrične zodpovedané, prišla na rad autogramiáda. A že bolo čo podpisovať! Veď niektorí, vrátane barda -začiatočníka, si pod ťarchou presvedčivých Ďurových argumentov aj nejakú tú knižku kúpili. Potom sa urobilo ešte zopár fotiek pre budúce generácie a oficiálna časť bola ukončená.
Samozrejme, že špeciálna skupinka majstrových nasledovníkov bola poctená jeho spoločnosťou v atmosferickej a autentickej Stredovekej Taverne. Pri svite sviečok, korbeli piva s medovinou a whiskey nám Ďuro prezradil mnoho o tom, ako naporciovať kdejakého besa mečom a bambitkou. K tomu sa prebralo mnoho ďalších vecí, veď spoločnosť to bola vyberaná. Lenže slnko už dávno zapadlo za obzor a my sme sa s ním museli rozlúčiť. Vytratil sa za svitu diaľnice do iných krajov, naďalej šíriť zvesť pokoja a dobrú literatúru.
foto by Ján Kolaj