Návrat do zverimexu
Takto sa tá invázia nerobí, do psej matere!
„Dávaj, dávaj, dupni nato!“ kričal Krátkovlasý smerom k Dlhovlasému, ktorý čakal za volantom.
V náručí držal guľatý chumáč chlpov s očkami ako drobné kvapky oleja. Šteňa zlatého retrievera sa veselo rozhliadalo po svete mimo predajne Chovateľských potrieb.
No a napriek tomu, že Krátkovlasý to so zbesilým útekom myslel smrteľne vážne, nik sa za ním nehnal.
Prečo aj. Bolo to len šteňa.
*****
Na palubnej doske s rozsvietili všemožné žiariace tlačítka, ktoré auto tohto typu určite nemalo. A to v žiadnej výbave.
Šteňa sa otočilo na Krátkovlasého a nesmelo šteklo. Ľahko bolo poznať, kto je vydesený viac, keď to Krátkovlasým trhlo, až sa mu drobec skoro vykydol na podlahový koberček.
„Chcel ma zabiť, videl si to?“ zvolal Krátkovlasý.
Dlhovlasý len pobavene pokrútil hlavou a hodil očkom po dvojici na sedadle spolujazdca.
„Že ty si ten buletín o Zemi vôbec nečítal...?“
Krátkovlasý nadurdene pokrčil plecami. Chytil psíča za ovísajúcu kožu na šiji a zadíval sa mu do očí.
Akoby v nich niečo hľadal.
Dlhovlasý prudko dupol na brzdu, až to všetkými hodilo smerom k čelnému sklu. Šteňa našťastie Krátkovlasému nevykĺzlo, no zato vystrašene zakňučalo, zahrabalo prednými vo vzduchu a pomočilo svojho dočasného opatrovníka.
„Aaargh!“ zareval Krátkovlasý, „Afu, on na mňa vypustil kyselinu!“
„Skurvené zápchy!“ uľavil si Dlhovlasý - Afu, „to nie je kyselina. Je to len kvapalný odpad z jeho útrob, nič ti to nespraví.“
„Takže on ma...“
„Ošťal ťa,“ uškrnul sa Afu a trikrát krátko zatlačil klaksón.
Krátkovlasý sa na šteňa mračil ešte viac. Oči sa mu sfarbili do jedovatej zelene, no bál sa zosiliť svoj úchop. Čo keby ho zase...?
*****
„Afu, bol by si tak dobrý a stlačil skok? Áno, ten veľký v strede po tvojej pravej ruke. Možno nečítam debilné buletíny, ale ešte dokážem ovládať našu vlastnú technológiu...“
„Len sa z toho neposer,“ nenechal sa Afu vyviesť z miery, „no tak, kľud, Mos. Už sme skoro doma. Máme, čo sme chceli, to je podstatné.“
Krátkovlasý - Mos - sa trochu uvoľnil. Šteňa mu zadriemalo na mokrých teplákoch a namiesto nekonečnej kolóny áut sa konečne dívali do západu Slnka na prázdnej diaľnici o dobrých šesťdesiat kilometrov ďalej.
„Kde to chceš urobiť?“ nadhodil napokon.
Afu poklepal prstami o volant.
„Ak to chceme urobiť v kľude doma, mal by si sa pozrieť na ten spodný monitor pod skokom. Čím nižšie otáčky špirála má, tým väčšia je pravdepodobnosť, že skočíme blízko našej hviezd-“
„Viem,“ sykol Afu zamyslene, „toto si ešte pamätám! Spravíme to tu. Tí, čo robili tie kruhy v obilí a ďalší, čo vypočúvali kravy, si ich tiež nevodili domov. Vieš, čo hovoria ľudia - neser-“
„Neser tam, kde jedávaš,“ prerušil ho zachmúrene Mos, „toto si zas pamätám ja.“
*****
„Nič, doriti, nemá to žiadny efekt!“ rozčuľoval sa Mos.
Strhol zo seba prepotenú košeľu a hodil ju do prachu pri ceste.
Šteňa na neho prekvapene hľadelo z kapoty auta.
„To mi nejde do hlavy. Má to byť najlepší priateľ človeka; ako to, že o nich nič nevie?“
„Varujem ťa!“ zaklínal sa Mos, „už ma táto hra nebaví! Hovor, ty tvrdohlavá potvora!“
Šteňa po ňom chňaplo a odhalilo mäkký čierny vankúšik na prednej packe.
Mos zacúval tak rýchlo, že dopadol na zadok.
„Eeeh,“ zatiahol Afu nesmelo, hľadiac na drobný, tabletu podobný prístroj, „tomu nebudeš veriť, Mos...“
„Ja už uverím snáď všetkému... No, hovor.“
„On nám nerozumie. Akože vôbec; to nie je výcvikom, on nezapiera. A teraz sa podrž - on toho o človeku zas až tak veľa nevie. Rozhodne nie tento tu.“
„Načo ich teda majú?“
Afu pokrčil plecami.
„Ako spoločnosť. Niekto, kto im rozumie bez slov. A bez toho, aby sa zaťažoval analýzou získaných dát.“
„Ach, doriti... Čo teraz?“
Šteňa sa naklonilo cez okraj kapoty, až so žuchnutím spadlo do prachu. Na vratkých nôžkach došlo až k Mosovi. Poskočilo a olízlo mu špičky prstov.
„Myslím, že vieš, čo musíme urobiť.“
*****
Pani v chovateľských potrebách už chcela zatvoriť, keď sa odrazu vo dverách zjavil ten čudný spotený mladík, čo vybehol z predajne s tým chutnučkým zlaťáčikom.
Dlhovlasý kamarát s unaveným úsmevom ho postrčil smerom k pokladni.
Krátkovlasý sa pohol pár krokov bližšie a tichým hlasom so sklopenou hlavou hlesol:
„Prišiel som zaplatiť za tento - za toto šteňa. Máte... Psiu búdu?“
Dlhovlasý sa na chvíľu odlepil od draho vyzerajúceho tabletu. Zrejme najnovší model, usúdila pani predavačka.
Zrazu sa jedným skokom ocitol tesne pri hlave Krátkovlasého.
„Máte aj mačky?“ dychtivo sa usmial.
Oči mu veselo žiarili.
BlackTom
If it bleeds we can kill it
Diskusia
MartinB
Bolo to milé a zabavne, najma to, ako si tito spioni z vesmiru mysleli, ze ked je pes priatel cloveka, vie o cloveku vsetko. A aj vtipny zaver s mackou. Urcite rozpracovat na poriadku poviedku, lebo je to originalne a toho je dnes malo.
25.05.2024
Bolo to milé a zabavne, najma to, ako si tito spioni z vesmiru mysleli, ze ked je pes priatel cloveka, vie o cloveku vsetko. A aj vtipny zaver s mackou. Urcite rozpracovat na poriadku poviedku, lebo je to originalne a toho je dnes malo.
25.05.2024
Avery
Dokonalý popis XD. Skvelý vtipný príbeh, chcelo by to pokračovanie, v ktorom zostanú na Zemi a žijú tam so svojimi zvieratami.
30.05.2024
Dokonalý popis XD. Skvelý vtipný príbeh, chcelo by to pokračovanie, v ktorom zostanú na Zemi a žijú tam so svojimi zvieratami.
30.05.2024