Zastabilizované Vianoce

PNP
Podporte scifi.sk
Ten pohľad som už poznal, niečo jej nesedelo. V strojárskej výrobe nebolo nič stopercentné aj bez jej paranormálnej paranoje, no v posledných dňoch podozrievala všetko – dokonca aj šťastné a veselé jej zneli inak.
„Čo zase, Baša?“ vzdychol som. Nemohol som sa čudovať, stalo sa priveľa náhod a očividne už neverila ľuďom ani toľko čo ja, napriek tomu ustavičné hľadanie ohrozenia unavovalo.
„Kaliareň už do Vianoc nerobí, však? Všetko by malo byť odstavené.“
„Možno prídu na nadčas, alebo proste zabudli. Ty si nikdy nezabudla odstaviť mašinu?“ skúsil som.
„Samozrejme, že nie. Mali by sme to skontrolovať, stabilizačná pec zostala zapnutá.“
„Povedz majstrovi. Ja o pár minút padám.“
„Myslím, že skôr zavolám Svetlane,“ pokrčila plecami a odkráčala. Dobehol som ju ešte pred bránou do druhej haly, vedel som, že o dve minúty by som to isté urobil aby som vyhovel priateľke.
„Mohla si mi to proste prikázať,“ pripomenul som jej aké má schopnosti.
„Nevieš si predstaviť ako to neznášam,“ prižmúrila oči, tuším práve menili farbu na zelenú.
„Ja neznášam kopu vecí, no vy dve tam rozhodne nepatríte,“ zaškeril som sa, no iba na okamih. Vzápätí som dostal päsťou do ramena, čo od nevysokej štíhlej dievčiny nemohlo bolieť – ak by bola normálna.
„Chceš to pofúkať?“
„Vieš to vypnúť?“ ukázala na ovládač pece, „Mali by sme sa pozrieť dovnútra.“
„Neviem ako ty, ale ja som brusič, vysokošpecializovaný zamestnanec svetovej firmy, čiže – nie, netuším ako sa to vypína.“
„A kedy to skončí?“
„Nahrieva sa to na stopäťdesiat stupňov, potom to drží teplotu asi hodinu. My máme odísť o pätnásť minút.“
„Tak fajn,“ vyhlásila a odkráčala bez vysvetlenia, nechala ma tam stáť. Bol som si istý, že to nevzdala, takže som čakal.
Vrátila sa s majstrom, kráčal za ňou ako očarený a usmieval sa ako debil. Na jej pokyn vypol pec a pobral sa preč, už ho nepotrebovala.
„A potom, že to neznášaš.“
„Otvor to, prosím ťa a bez komentára.“
„Ako rozkážete, slečna Barbora,“ pridal som na irónii a radšej to splnil skôr, než by ma stihla sarkasticky udrieť znova. Ťažké dvere som otváral opatrne, zvnútra sa valila horúčava. Potom som už nečakal, na vozíku totiž neboli žiadne obrobené kusy, ale cestovná taška.
Stopäťdesiat stupňov vydržala bez ujmy, zrejme značková. Pokúsil som sa ju otvoriť v hrubých rukaviciach, keď ma Baša zastavila.
„Niečo sa tam hýbe,“ upozornila.
„Ako tam môže byť niečo živé...“ hlesol som, veď taká teplota vám vyvarí vodu z tela a všetko...
Ak vašu podstatu netvorí oheň.
„Aký zlatučký, ňuňu,“ rozplývala sa Baša nad čerstvo vyliahnutým dráčikom. Na nejaké podozrenia úplne zabudla a hrala sa s ním v tmavom kúte, zatiaľ čo ja som usilovne premýšľal.
Áno, mali sme tu firmu plnú nadprirodzených bytostí, lenže Svetlana, Barbora a ostatné víly mali striktné pravidlá neprezrádzania sa, takže kto iný mohol byť taký cvok aby si dal stabilizovať dračie vajce a odišiel?
Ešte raz, kto bol taký magor aby vôbec chcel dračie vajce?
„Vy... áá, Baška, tak to je v poriadku,“ vydýchol si kolega z kaliarne.
„Čo je tu v poriadku, prosím ťa?“ pustil som sa do neho, „Sorry, ale drak? V robote? Netuším čo za rasu si, ale hádam nejaké pravidlá...“
„Kľud, kolega, si v práci,“ potľapkal ma po ramene, „toto je trpasličí drak, ten väčší nebude. Keby ste neotvorili pec, počká tam na mňa.“
„Ale prečo drak, prepána?“
„Idú Vianoce, predsa. Deti, darčeky... ja viem, viem, mal som ho vziať, ale – ty si si nikdy nezabudol batožinu?“

Ray Janonoff

Ray Janonoff
Pokiaľ si pamätám, písal som vždy. Dnes to už nie je hrozné, hoci zďaleka nie dobré. Preto som tu.

Diskusia

Alexander Schneider
Veľmi dobre napísané. Príjemné dialógy bez afektov, zbytočností. Znejú prirodzene a zároveň odhaľujú zákonitosti toho sveta. Možno by sa zišlo, aby sa to dialo ešte trochu viac. ;) Finále je fajn, detto pointa. Nie celkom som pochopil, prečo niekto "zabudol" tašku v stabilizačnej peci, keď je asi jasné, že to urobil naschvál, aby sa z toho vajca vykľul ten darček... to by mi dávalo viac zmysel. Inak - fajnotka.
30.04.2022

Ray Janonoff
Vďaka za hodnotenie:)
Informácie o svete ma zdržali (okrem toho ako som si vravel, že je to celé blbosť), nechcel som to preháňať, hoci by sa všetko dalo vysvetliť. O tom sú iné príbehy.
No a tá pec, došlo mi to neskoro. Zapol a zabudol vybrať, chcel ho len udržiavať v teple... čas nedovolil domyslieť to:D
30.04.2022

Gullath
Je to dobre napisane, vyborny napad, len bez toho dodatocneho vysvetlenia som nechapal preco....
01.05.2022

xius
Mne to dockvaklo, nebol to az taky nepochopitelny skok, myslim. A! Bolo to dost super. Magicke bytosti sa stale mocu po nejakych univerzitach, chce to viac kaliarni. Interakcia hlavnych postav bola paradne organicka! Ich spravanie sedelo, nesklzlo do prehania. Este aj ta posledna veta s doslovnym odkazom na temu, oho!
Len ciarky, prosim ta, co tam vystrajali? :)
01.05.2022

Ray Janonoff
Obávam sa, že odpoveď je priamo v texte - čiarky sa nestačili nahriať a stabilizovať za tak krátky čas :)
Priznávam, mám s nimi problém všeobecne, lenže pri x-tom čítaní sa to dá opraviť, tu nie.
Dokonca som mal pocit, že ich tam je priveľa :D
01.05.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.