Dobrý deň

14. február
Filmová história scifi
„Napíš FUCK YOU!“
„Hej, neboj!“
„Keby si napísal po našom, medzinárodnejší kreténi by mohli neporozumieť. Hoci tí nerozumejú racionálnym argumentom v žiadnom jazyku.“
Uchechtol som sa. Slovenčina mala omnoho kvetnatejší výber racionálnych argumentov. Ale ak chce tento, tak nech sa páči.
Mali sme s mojou Bejbygél, ako som občas prezýval svoju drahú Marienku celkom dobrý deň. Sedela v nákupnom košíku a v lone zahrievala basu plechoviek z pivom, ktorému ešte neskončila doba použiteľnosti. Vymenili sme ju za jej topánky s iným dievčaťom. Tipujem, že malo sotva pätnásť a na nohách úplne rozbité tenisky. Pivo by jej bolo úplne nanič. A Mária mala doma ešte jeden omnoho viac zachovalý pár šnurovacích bagančí.
Dostriekal som O v nápise a prázdna plechovka zarachotila v kúte. Odovzdali sme posolstvo. Ďalším generáciám asi sotva, ale ak sem raz dorazia vesmírni cestovatelia, nech sú varovaní. Žmurkli sme na seba a rozosmiali sa. Bolo pekné môcť zase raz vykričať „celému svetu“ vlastný, dokonale overený, správny názor.
Poznali sme dobre svoje limity. Nemali sme veľa času. Následky modernej vojny, viditeľné všade vôkol, nás zožierali i zvnútra. Prvotná deštrukcia bola megaobrovská, iba máločomu sa vyhla. Roboty zastali v krátkej agónii, ľudstvo vymieralo v dlhej. Nedalo sa povedať, či sme boli tí šťastnejší, keď sme prežili až doteraz. Alebo, dofrasa, predsalen hej! Mali sme jeden druhého a pred sebou ešte aspoň pár spoločných dní. Keď som riadne pridal do kroku, Mária sa viezla domov ako kráľovná. A ja som sa cítil ako kráľ.
Po veľmi dlhom čase sme si pozháňali skutočné mäso. Žiadnu hlodavčiu pečienku. Pravý kravský steak, ako z tej modernej kuchárskej knihy s farebnými fotkami jedla, ktorú sme si prečítali minulý mesiac. Panvicu sme síce ešte nemali, ale nejakú si rýchlo vyrobíme a upečieme si ho iba na divoko, tak, že bude vnútri ešte pekne krvavý. Už len z predstavy tej výnimočnej chute som mal slinky na jazyku.
Kalendár z roku 2022 nám doma na stene visel otvorený na stránke s februárovými dátumami. A my sme sa svorne rozhodli, že mu budeme veriť a užijeme si deň lásky, Valentína. Zásoba dreva nám vystačí na celý večer. Budeme sýti a v teple. Budeme sa milovať až do roztrhania tela a potom vyspávať, až kým zase nevyhladneme a nepohneme sa ďalej.

Monika Kandriková

Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

xius
Takto ma vyzerat prolog, plny energie! Kratke a pritom to vobec nevadi, akoby sa ti podarilo naznacit, ze cely ich pribeh sa bude odohravat v tomto duchu bezstarostnej rebelie. :)
19.02.2022

Veronika Valent
Súhlasím, ako sľubný prológ zaujímavého románu. Konečne som si našla čas nazrieť do Vašich dielok a ako vždy zase dlho sem nepošlem nič, lebo ste super. Obdivujem Vás za to, aké máte parádne nápady a ako ich viete dať za ten okamih, čo je hodina na "papier." Klobúk dole pred všetkými. PNP sme písali pár dní pred vypuknutím vojny. Dnes mám normálne strach, aby táto poviedka nepatrila k tým, ktoré sa neskôr označia za vizionárske. A máš pravdu, Valentín by mali mať ľudia viackrát do roka! :-) A Valentín bez dobrého jedla a pitia nie je poriadny Valentín! (PS- asi sa idem pozrieť na plechovku piva, koľko je doba použiteľnosti. Nepamätám si, že by sme to niekedy doma riešili... :-)
02.03.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.