Pozor na koho sa dívate

Jedným z pravidiel dobrého korporátneho biznisu je udržať zdravý symbiotický vzťah medzi firmou a veriteľmi. Z toho dôvodu Ernst Haščilo, CEO Night code corp. plánoval usporiadať oslavnú konferenciu, súčasťou ktorej mala byť aj darčeková kolekcia umeleckých aktov na zakázku. A keďže, ako my, vzdelaní čitatelia A. Crowleyho a Katolíckeho katechizmu vieme, vitae, sa mení, nie odníma. Energia sa hodí vždy. A náhle zmiznutie nejakého umeleckého fotografa nebude nikoho zaujímať, však?
Filmová história scifi
Na asfalt padali veľké dažďové kvapky. Dvojicu, ktorá stála pred veľkým skleneným vežiakom to však nevyrušovalo. Mali nepremokavé oblečenie.
,,Je zima“ posťažovalo sa tmavovlasé dievča svojmu spoločníkovi.
,,Vydrž, o chvíľu budeme v teple“ odpovedal jej muž v kapucni s malým kufríkom a bez starosti o hmlu, ktorá sa ako niť popretkávala, nocou vykročil ku vchodu. Dievča ho nasledovalo.
Pri vchode ich zastavil strážnik v čiernom obleku a okuliaroch. Prikázal im rozpažiť sa, ohmatal ich, nazrel do kufríka, kde odpočívala zrkadlovka, zložený statív a objektív a nakoniec ich prešiel detektorom kovu. Tmavovláska zapípala.
,,Oh, prepáčte, moja chyba“ povedala trochu zahanbene a zložila si vybíjaný náramok. Ďalšia skúška bola v poriadku a strážnik ich pustil do budovy.
Aula bola veľmi priestranná s masívnym koženým sedením oproti recepcii a veľkým skleneným lustrom. Bolo vidieť, že majiteľ tejto budovy nemá núdzu o peniaze. Dvojica si zavesila svoje nepremokavé kabáty na vešiak pri dverách a spoločne vykročili k recepčnému pultu na ktorom trónilo veľké jasnomodré logo Pienta group a. s. Prihovorila sa im usmievavá žena okolo tridsiatky v tmavozelenej uniforme: ,,Prajete si?“
Muž sa ležérne oprel o pult: ,,Samuel Tibík, fotograf. Toto je moja modelka Eva“ pravou rukou mierne pokynul k dievčaťu: ,,Mali by sme mať stretnutie s pánom Haščilom.“
,,Moment prosím“ pousmiala sa recepčná a zdvihla telefón. Samuel len kývol hlavou a išiel si sadnúť. Jeho spoločníčka ho nasledovala.
,,Nepáči sa mi to“ šepla.
,,Pokoj, bude to okej“ odpovedal jej rovnakým hlasom. Recepčná ich informovala, že čochvíľa pre nich prídu. Obaja čakali v trochu trápnom tichu až kým sa v aule nezjavil uhladený čiernovlasý pán v modrom obleku a tmavých slnečných okuliaroch. Kamenný výraz a visačka s menom A. Demoi – Security dosť výrazne napovedali o jeho charaktere. Len kývol dvojici, ktorá sedela na kožených pohovkách.
Samuel s Evou si len vymenili mierne začudované pohľady, vstali a nasledovali ochrankára do výťahu. Bol to luxusný, dubovým drevom obkladaný výťah. Viezli sa dlho, keďže budova v ktorej boli mala úctyhodnú výšku a oni mierili na takmer najvyššie poschodie. Napriek tomu však okrem občasnej náhodnej výmeny pohľadov nepovedali ani slovo.
Nakoniec výťah cinkol a dvere sa otvorili pozývajúc do tmavej chodby medzi sklami kancelárií. Strážnik sebaisto vykročil, ignorujúc občasné záblesky z upršanej oblohy. Jeho spoločníci ho nasledovali aj keď na konci chodby zahol doľava a im sa otvoril výhľad na jednoduché dvere kancelárie so závesmi. Strážnik ich otvoril a pokývnutím ruky vyzval dvojicu, aby vstúpila.
Kancelária bola priestranná. Namiesto stolov sa však v pravom kúte nachádzali nastaviteľné osvetlenia a zelené 3D tapety. Taktiež tam stála malá čierna otočná stolička a konfekčný oranžový stolík.
Sklo, ktoré tvorilo stenu oproti dverám bolo zatiahnuté ťažkými čiernymi závesmi pod ktorými sotva občas prebleskol lúč mestskej automobilovej premávky. Nebyť decentného neónového osvetlenia, sotva by ste si na čiernom pozadí všimli bodygardov v oblekoch a okuliaroch rovnakej farby.
,,Tak, tu budeme tvoriť, hej?“ prehodil ležérne Samuel ako spolu s Evou vstúpili dovnútra. Vtom sa za nimi zavreli dvere a privítal ich jasný a rozhodný hlas: ,,Veru tak, dúfam, že naši sponzori ocenia malú pohľadnicu ako darček k výročiu firmy.“ Obaja sa otočili a uvideli muža v stredných rokoch v obleku s tmavomodrou košeľou, decentnou hnedou kravatou, hnedými očami a ryšavými vlasmi. Mali pocit, že jeho jasnomodré oči sa im zabodávali priamo do duší. Za pár sekúnd však nastúpili obligátne úsmevy, potrasenie rúk a predstavovanie.
,,Zvolili ste správne pane, naša firma má päť ročnú prax“ uzavrel napokon Samuel, podišiel k pripravenému zátišiu, otvoril svoj kufrík, vybral zrkadlovku a začal nastavovať statív.
Eva zatiaľ prešla k stolíku a vyzliekla sa. Sotva jej vadilo, že je v miestnosti plnej mužov len v koženej spodnej bielizni a priesvitnej čiernej blúzke. Sadla si na stolík, jemne sa usmiala a vrhla vášnivý pohľad do objektívu. Než sa zaprela o ľavý roh a spustila svoje čierne pramene trochu do strany, prešla séria fotiek. Následne si vyzliekla aj priesvitnú blúzku, ľahla si na stolík dolu hlavou tak, aby publiku poskytla pohodlný pohľad na svoj dekolt.
Všetko sa opakovalo v rôznych pozíciách na, pred a pod oranžovým stolíkom, pričom sa na príkaz fotografa menil uhol a intenzita osvetlenia. Nakoniec sa rozhodol fotiť iba pod neónovým svetlom červenej farby, aby sa ešte zvýraznilo erotično tela modelky, oslobodeného aj od vrchného dielu spodnej bielizne. Väčšina pozícii sa opakovala, tentoraz s jemnými dotykmi rúk na odkrytej koži. Potom Samuel vstal a začal si prezerať fotky. Po chvíli pokýval hlavou, vybral SD kartu a pozrel sa po svojom klientovi. Vyzeralo to však, že pán Haščilo odišiel zatiaľ čo boli pohrúžený do práce. Nuž ju teda dal najbližšiemu bodygardovi, ktorý s ňou bez slova odišiel. Fotograf si len ticho povzdychol nad miestnou odmeranosťou a začal baliť vybavenie, zatiaľ čo jeho kolegyňa sa podobne ticho obliekala. Keď sa Eva obliekla a fotografické vybavenie bolo znovu na svojom mieste, vošiel do miestnosti pán Haščilo a v jednej ruke niesol otvorenú fľašku Penfolds Grange, v ďalšej tri poháriky.
,,Vidím, že už ste šťastne skončili. Čo tak trochu to osláviť? Túto fľašku som otvoril pred pár dňami pri výnimočnej udalosti a nechce sa mi ho piť sám. Prosím.“
Eva si zobrala pohárik, poďakovala a nechala si naliať. Samuel sa zdráhal: ,,Ďakujem, ale ja v práci nepijem. Navyše šoférujem.“
,,Ale no taak, spravte mi láskavosť, prosím. Snáď neodmietnete tak kvalitné víno? Pohárik isto zvládnete. Navyše, miestny náčelník je môj dobrý známy. Aj ak by sa nebodaj niečo stalo a spomeniete ma, určite pochopí. Prosím.“
Samuel ešte chvíľu váhal, nakoniec však kývol a zobral pohárik: ,,Tak na zdravie!“ V trojici si štrngli a napili sa. Víno bolo silné. Tak silné, že Samuel s Evou sa až rozkašlali.
,,Čo je to?“ pýtala sa Eva so zvraštenou tvárou: ,,Veď to je a-“ nedopovedala, pretože vtom sa jej, ako aj jej spoločníkovi zatmelo pred očami a bezvládne padli na zem, sprevádzaný treskotom roztriešteného skla a jemným šplechotom vzácnej tekutiny.
Otvorenie očí moc nepomohlo. Prvé čo uvideli bola čierna, kamenná zem pár centimetrov od ich nosov. Ich telá pálili bolesťou. Keď sa vystreli zistili, že kľačia nahí a spútaní s rukami za chrbtom, putá spojené retiazkou, takže vlastne podopierali jeden druhého ako im z rán na zem vytekali pramienky krvi. Okolo nich bolo pár kahancov a za nimi početné postavy v čiernych habitoch a kapucniach zakrývajúcich tváre.
Hlavný rečník čosi mrmlal, väzňov však sotva zaujímalo nejaké yogh – sothoovanie. Naproti situácií sa začali cez zakrvavené pery chichotať ako ich pokožka postupne strácala farbu. Za chvíľu rečník prerušil zaklínanie hnevlivo vážnym: ,,Čože je tak zábavné, že za to obetujete posledné minúty svojho života?“
Samuel pohotovo odpovedal: ,,Vrátnik s pár ghúlami, ktorý si zaplatil zopár poslíčkov a teraz si myslí, že je vládcom celého panstva. Pyramída z toho nie je nadšená.“
,,A určite to nebudú posledné minúty“ doplnila Eva. Oči sa im zmenili a spoločne sa na svojich väzniteľov uškrnuli, čím odhalili ostré tesáky.
Zariekanie veľmi rýchlo nahradilo nariekanie a zúfalé výkriky.
,,Tak a sme tu dámy a páni.“
Otvoril oči. Ešte stále si na to nevedel tak úplne zvyknúť. Jeho čiernovlasá spoločníčka sa našťastie zobudila skôr a už taxikárovi podávala hologramový čip s malým žiarivým D v strede. Dosť na platbu a bohatšie prepitné zároveň. Taxikár sa natešene pustil do skúmania nového zariadenia pomocou svojho prstového Boschkit-u Pro. Čiernovláska svojmu kolegovi venovala žiarivý úsmev a vystúpila von.
Tentokrát len prevrátil oči a skontroloval osobu naľavo od seba. Ryšavovlasý, vyvinutejší obchodník v obleku vyzeral byť v hlbokom spánku. Stačilo len aby odhrnul pár vlasov a stlačil zariadenie pripojené na spáčovej hlave. Začalo jemne blikať na červeno. Starostlivo ho znovu zakryl a náhlil sa preč. Celé to trvalo nanajvýš pár sekúnd.
Onedlho nato taxikár spokojne dokončil analýzu holografického zariadenia v hodnote jeho celej šichty a všimol si postavu v zadnom zrkadle. ,,Poslúžim ešte nejako pane?“ opýtal sa takmer mechanicky. Keď nedostal žiadnu odpoveď, pozrel sa lepšie: ,,Pane, haló, už sme na mieste!“
Ako dvojica zahla za roh ozval sa výbuch a taxík pohltili plamene.

Nietzscrates Seeker of Arts

Nietzscrates Seeker of Arts
Premyšlavá bytosť, ktorá verí, že svety stvorené slovom dokážu meniť bytosti a svety ako k lepšiemu, tak horšiemu. Osobne by sa rád snažila o to prvé. Nya!

Diskusia

Goran
Bláznivá "nerdovsko-intošská" prezývka autora a posplietaná a dopletená anotácia sľubovala niečo nevídané. Hlavne Crowley v spojitosti s katechizmom. Toto bude isto nevšedný text. A aj bol.
Bolo to hrozné. Totálna zlátanina.
Nebudem vymenovávať čo všetko tam bolo zlé, lebo to bolo naozaj všetko. Ak potlačíš ego a naozaj by Ťa zaujímalo, ako sa zlepšiť, tak mi napíš na mail, tu sa rozpisovať nebudem.
Poviem len jedno - čo, pri Yog-Sothothovi, Cthulhuovi, Nyarlathotepovi - si týmto textom vlastne chcel povedať? A čo si, akože podľa Teba, má z nečo čitateľ odniesť???
20.09.2021

BocianSara
Ahoj, na discorde som ti sľúbila komentár ale skočili mi do toho nejaké veci, tak som sa k tomu dostala až dnes. Nereagovala by som až tak prudko ako Goran ale pre mňa bola poviedka hlavne plná nelogickostí. Hneď na začiatku – modelke by nevadili mokré vlasy? Okrem nepremokavého oblečenia by si to pýtalo aspoň dáždnik. Hrdinka hneď povie, že sa jej situácia nepáči ale ani nám nenaznačíš prečo by to tak mohlo byť. Ak sa v kancelárii nachádzali prinesené osvetlenia bol by tam aj technik, nielen ochrankári, ak si ich fotograf nedoniesol sám. Pochybujem, že by riaditeľ prišiel na fotenie, riešil by to niekto nižšie postavený. SD kartu by fotograf nedal len tak bodyguardovi. Fotky by potreboval pretriediť a poupravovať v počítači. Takýto surový produkt teraz nikto neodovzdáva.
Veľmi mi chýbalo budovanie akejkoľvek atmosféry. Len si opisoval, čo sa deje a čo by si v tej miestnosti videl. V takom prípade prišlo odpadnutie z pohára vína veľmi nečakane a tu sa naozaj čitateľ začne sám seba pýtať, či to dáva zmysel. Čo alebo kto je Pyramída aby nebola nadšená? K tomu posledné odseky od „Otvoril oči.“ sú nielen veľkým priesekom v príbehu ale úplne chýba vysvetlenie čo sa tam deje. Taxikár dostal čip na platbu ale hrá sa s novým zariadením? V tom svete budúcnosti to preňho asi nové už byť nemalo. Čo hrdina tejto časti spravil s ryšavovlasým? Ak boli v nejakej kybernetickej simulácii a všetci traja mali tie zariadenia prečo by vybuchlo iba to jeho? Obeťou mal byť ten chlap alebo taxikár?
Jednoducho poviedka by potrebovala ešte dosť veľa práce na to, aby z toho bol zaujímavý text príjemný na čítanie. (Slovo „moc“ vo význame veľmi je čechizmus.)
21.09.2021

8HitBoy
Nebol by som určite až tak kritický, keďže prvá polovica mi prišla naozaj umne vystavaná, šikovne napísaná a z môjho pohľadu sa tam nič výraznejšie nedrhlo. Zároveň je poviedka na dobrej úrovni z formálnej stránky, takéto poviedky, ktoré nie sú len ozrutné bloky textu, je radosť čítať. Mal si v nej zväčša pekný jazyk, len s občasnými menšími zádrheľmi. Naozaj ma zaujímalo, čo s hrdinami bude a páčila sa mi zvláštna takmer noirová atmosféra. Zlomom bol pre mňa moment, kedy odpadli po vypití vína. Premýšľal som nad všeličím, ale samotné rozuzlenie príbehu sa mi až tak nepáčilo. Pôsobilo chaoticky, akoby si na jednu kopu dal viacero nápadov, ktoré ti prišli cool. Príbehu by svedčilo, keby pokračoval v nastolenej atmosfére a duchu, keby pointa bola niečo menej bombastické a pritiahnuté za vlasy. Nabudúce mi pokojne napíš ohľadom nápadov, ktoré nosíš v hlave a môžeme o nich podebatovať ešte počas tvorivého procesu, ja sa ozvem rád tak isto :)
V konečnom dôsledku... pozor na tie úvodzovky cez dve čiarky a na logiku výstavby príbehu, menej je niekedy viac. Teším sa na ďalšie kúsky!
21.09.2021

Goran
Ok, dobre, aj keď by som sa radšej zaoberal takou poviedkou, ktorú budem chváliť a nie haniť... vypíšem, čo je na nej zlé, čo nepôsobí dobre, čo nefunguje.
Vieš, úplne inak by som pristupoval ku skromnému, milému, a hlavne mladému autorovi. Tam by som skromne a milo radil. Pracujem s mladými a mám ich rád a treba k nim byť zhovievavý, ale, a to zas vidíš, ako si krásne človek buduje predsudky, stereotypizuje, generalizuje, paušalizuje a čo ja viem čo ešte :) - keď má niekto prezývku - alias - alter ego - Nietzscrates Seeker of Arts, očakávam, že to bude synkretický umelec, filozof (reálne si čítal Nietzscheho aj Sokrata?! áno?!), intelektuál, modernista a zároveň milovník klasiky... alebo aj, a čo je najčastejšie, násťročný, či tesne po dvadsiatke, pozér, ktorý chce byť za každú cenu, násilne, strojene, (ne)umelo cool a "artsy". Po prečítaní poviedky sa všetko potvrdzuje. A že stereotypy nefungujú ;) Totižto presne taká je tá poviedka - pseudoumelecká, kváziintelektuálna, akožeexperimentálna, "pa"postmodernistická. Milujem umenie, mám rád experimenty, neznášam štylizovanie sa a pózovanie. Všetko musí vychádzať z hĺbky ducha a duše, nie byť vystavané na okázalý efekt. Ktorý navyše nefunguje.
Máme tu hi-tech, skoro sci-fi prostredie, ktorého prípadný potenciál nie je nijako využitý, obmedzuje sa len na vágny opis, prípadné reálie teda vyšumejú totálne do stratena. Kulisy tvojho sveta nie sú ani poriadne vztýčené, a to, čo je v nich, nás necháva chladným. Máme tu postavy, o ktorých nič nevieme a nič sa o nich nedozvieme, nie sú nijako vykreslené, a to, samozrejme, nežiadam v krátkej poviedke (short story/ short short story) nejakú psychologickú drobnokresbu. Samotná firma nám tiež nie je nijako priblížená. Antagonisti i protagonisti príbehu, to sú len štatisti. A keď sme pri tom príbehu, kde je vlastne PRÍBEH? Kde je posolstvo príbehu? A... kde je jeho pointa? Čo konflikt, čo jeho zauzlenie a čo jeho rozuzlenie?
"Príbeh" je ku koncu tak zamotaný, že ho ani nik nerozpletie. On vo svojej podstate ani nedáva zmysel. Ak dáva nejaký zmysel tebe, nechal si si to pre seba. Ide napokon len o skladačku absolútne nadsadených a dovedna poprepájaných nesúrodých nápadov. V tomto kontexte isté momenty deja, ľahká erotika s fotením či rituál alá Lovecraft (zas Lovecraft?! Chudák Lovecraft! - pritom skutočne sa dá jeho mytológia použiť aj inovatívne, viď niektoré poviedky v Čiernych krídlach Cthulhu), pôsobia až groteskne. Nechcene smiešne.
Napokon, nie, ani formálna stránka textu nie je dobrá. To, že tam nie sú (alebo je veľmi málo) gramatických chýb a štylistika je ako tak v poriadku, neznamená, že forma je dobrá. Pokiaľ sa na nás chŕli priehrštie postáv, pričom so železnou pravidelnosťou je každá jedna opísaná vždy jednou vetou, tak má síce čitateľ predstavu, čo mal bodyguard, recepčná, aj trebárs hajzlaba oblečené, ale pre príbeh to je jednoducho irelevantné a čitateľa to nezaujíma (pokiaľ náhodou po večeroch neprispieva do magazínu Vogue). Štýl je tiež veľmi monotónny, nudný. Pripomína skoro až nejaký popisný scenár. On išiel tam a tam, urobil to a to, preložil hento a hento, vstúpil tými a tými dverami... uf. A čitateľa ani trochu nezaujíma, že tam je "čierna otočná stolička a oranžový konfekčný stolík".
Celkom ináč by som k textu pristupoval - rozumej: rovnaký obsah, ale podaný nežnejšími slovami - ak by za tým bola jednoducho neskúsenosť, lenže podľa mňa z neho sála megalomanská snaha zaujať za každú cenu, ohúriť, oslniť čitateľa... Aleister Crowley a katolícky katechizmus, veď isteže.
Ohromne mi to pripomína mladých "nezávislých" básnikov, ktorí v živote neprečítali jedinký verš od Ivana Kraska či Štefana Krčméryho, ale v miestnej art café vystúpia so spam poetry a súkajú zo seba verše typu: "Nad vertikálou tvojich nôh, sypem ti piesok do očí / aby som ich zožral / Je západ slnka - rodíš krvavo / Je hodina brannej výchovy - hod atómovým granátom / Reinkarnácia! Behemót!! Leviatan!!!"
Póza, sebastrednosť, prázdnota - nič.
Ak sa to ale zmení, necháš sa unášať mágiou príbehu a rozprávačstva, naozaj budeš chcieť čitateľa i potešiť i obohatiť, potom ti budem veľmi fandiť.
22.09.2021

Goran
malé post scriptum: Máš veľmi pekný popisok pod menom (možno najkrajší, čo som tu čítal), s tým sa nedá nesúhlasiť, je to trefné, pod to by som sa aj ja podpísal. Oprav si ale chybu - správne je "premýšľavá (bytosť)".
22.09.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.