(Ne)autonómna dovolenka

Dovolenka bez ľudí sa môže zvrtnúť...
Panteón majstrov hrôzy
23. august, 19:01, prvý vstup v hlavnej spravodajskej relácii najsledovanejšej televízie ---
Moderátor hľadiac do kamery:
- Slovenskom otriasa zmiznutie kvarteta žien z prvého plne robotizovaného hotela na našom území. Štyri dámy sa rozhodli, že si oddýchnu od bežných povinností a že sa oddajú kúsku samoty. Po týždni voľna sa však domov nevrátili. Na mieste je naživo náš redaktor. Michal, aké sú aktuálne informácie? -
Prestrih na muža pred luxusne vyzerajúci hotel Alonis. Po chvíli, pri ktorej si drží slúchadlo pri uchu odpovedá do štúdia:
- Zatiaľ máme len zopár strohých informácií o celom prípade. Štyri ženy sa takto pred týždňom ubytovali v hoteli Alonis, ktorý patrí pod svetovú sieť prvých plne robotizovaných hotelov. Ide o naozaj svojský koncept, pri ktorom ste vlastne počas celého pobytu odizolovaní od iných ľudí a celého sveta. Jedlo vám nosia na izby, šanca stretnúť človeka je vlastne len v spoločnom bazéne, aj to len minimálna, pretože jeho úchvatná rozloha minimalizuje šancu stretávať sa. Ženy po sebe podľa vyšetrovateľov nechali nielen oblečenie, ale na izbách sa našli aj všetky cennosti. S novými informáciami sa prihlásime opäť zajtra.
--- 25. august, krátka textová správa, najčítanejší mienkotvorný denník ---
Hlavným podozrivým je majiteľ
Majiteľ slovenskej frančízy hotela Alonis je podľa informácií, ktoré unikli z vyšetrovania, hlavným podozrivým v prípade zmiznutia štyroch žien z tohto hotela. Na izbách mali byť nelegálne nainštalované tajné kamery, pričom v hoteloch v zahraničí skúma telesné funkcie len špeciálny náramok. Majiteľ hotela, pán Karol K. tvrdí, že nemal žiadny motív ženy uniesť a netuší, čo sa mohlo stať. K bezpečnostným kamerám v hoteli, v ktorom nemali čo robiť, sa zatiaľ nevyjadril.
--- 26. august, úryvok z policajnej tlačovej správy rozosielanej do médií ---
...Privolaná hliadka musela zasahovať pred domom Karola K., ktorého štyria muži chceli napadnúť. Mužov polícia spacifikovala a nikomu nebolo ublížené na zdraví. Prípad úzko súvisí so zmiznutím žien, útok mužov bol aktom pomsty za stratené manželky. Vina majiteľa hotela, ktorý mal byť ich obeťou, sa však doteraz nepreukázala...
--- 28. august, rozhovor v najpočúvanejšom rádiu. S moderátorom je v štúdiu aj podozrivý majiteľ hotela, Karol K. ---
- Ako si vysvetľujete toto zmiznutie? Takýto prípad nemá obdoby v žiadnom inom z hotelov a tých je, ak ma informácie neklamú, viac ako 200 po celom svete.
- Ja neviem pán redaktor, ja… Snažil som sa dať tým ženám trochu oddychu, ja som im zlé nechcel, viete, ja, ja…
- A čo tie kamery? To ste nikdy uspokojivo nevysvetlili.
- Tak… Môžem to vysvetliť teraz?
- Nech sa páči…
- (hlboký nádych) Faktom je… Že žiadne kamery nie sú.
- Ako to?
- To, čo videli obhliadajúci manželia, ktorých sme pustili do izieb ich manželiek, to nie sú kamery. Sú to obyčajné senzory pohybu. Vďaka nim sme vedeli, kedy naši hostia vstávajú. Je to pilotná technológia, o ktorej sme ešte neinformovali, netušil som, že by to mohlo niekomu ublížiť…
- Prečo ste sa nesnažili vysvetliť to tým mužom?
- Ja som sa aj snažil, ale… Videli ste ako to dopadlo. Miesto konverzácie ma naháňali až pred môj dom, jedno šťastie, že sused zavolal políciu, lebo…
- Prepáčte, práve dostávam do ucha informáciu… Prosím? Neuveriteľné! Prepáčte, pán Karol, ale toto bude zaujímať našich poslucháčov, aj vás....
--- 1. september, všetky celoštátne médiá vysielajú priamy prenos ---
Pred kamerou, na malej stoličke sedí blondína, meter osemdesiat. Znechutený výraz, nahnevaný pohľad, dýcha zhlboka. Pred ňou desať mikrofónov, o pár metrov ďalej kamery a mobilné telefońy. Vysiela sa v televízii, v rozhlase aj na sociálnych sieťach. Je presne 20:00. Žena sa nakloní k mikrofónom a berie si slovo.
- No, môžem? No dobre. Dobrý deň, moje meno je Petronela Horňáková a som jednou zo štyroch žien, ktoré boli hľadané. Zmizli sme z hotela Alonis, pretože… No, to je jedno. Odišli sme dobrovoľne, ten nešťastný pán majiteľ si nezaslúži, aby naňho ktokoľvek ukazoval prstom. Teda, jedine za tie prehnané ceny, čo má za dovolenky…
(hlboký nádych)
Ja, Lenka, Jana aj Michaela sme sa minulý týždeň stretli prvýkrát v živote. Všetky štyri sme si chceli oddýchnuť od našich rodín. Nechápte ma zle, ale ženy, ktoré nerodili, si myslia, že pôrod je to najhoršie. Ale viete čo? Houby, nie je! Peklo začína potom! Plienky, plač, večne nespokojné detiská… teda, deti. Takto, ja sama som matka troch synov a poviem vám, že ten týždeň mi pomohol. To je vlastne aj dôvod nášho zmiznutia. Jednoducho sme si chceli ten pobyt trochu predĺžiť, v samote, bez ľudí, bez rodiny, bez manželov a bez detí. Príroda na Liptove bola ideálne útočisko. Plánovali sme to takto aspoň na dva týždne, no udalosti nabrali rýchly spád, keď sa naši manželia rozhodli zaútočiť na dom pána majiteľa. Tak sme sa radšej priznali. Nečakali sme, že to zájde tak ďaleko a je nám jasné, že z všetky problémy budeme potrestané. Nejaké otázky?-
Ruku dvíha jeden z redaktorov.
- Ako ste sa s tými ženami spoznali? V hoteli predsa nemáte stretnúť nikoho, len robotov! -
- Takmer nikoho! My štyri sme sa stretli v bazéne. Je síce obrovský, ale nám sa to podarilo, pretože sme všetky bývalé plavkyne. Využili sme zľavu pre bývalé profesionálne športovkyne, ktoré hotel ponúkal. V bazéne sme dohodli náš plán. -
Ďalšia ruka redaktora ide nahor.
- Naozaj ste plánovali byť preč tak dlho? -
- Pôvodne áno. Ale už na druhý deň som to začala zvažovať. Všetko bolo fajn, pokoj od detí aj od rodiny, ale… Ten mamičkovský plurál, ktorý všetky používali. Ach Bože! My sme chodili, my sme papali, my sme kakali! Ženy, ktoré toto sledujete, preboha, držte si aspoň nejakú úroveň! -
Ešte jedna ruka redaktora ide hore.
- Váš príbeh je fascinujúci a vtipný, ale asi nebude mať úplne šťastný koniec… -
- (povzdych nešťastnej ženy) Nebude. Máte pravdu. Chceli sme si odpočinúť od všetkého rodičovského stresu a vymklo sa nám to spod kontroly. Budem mať čo vysvetľovať manželovi a potom aj súdu. Trest nás aspoň neminie. Ale zas, za múrmi väzenia si môžem predĺžiť dovolenku a nepočuť tam detský plač a netreba tam nikoho prebaľovať… -
Priamy prenos skončil záberom na blondínu so sileným úsmevom a slzami v očiach.

JJ37

JJ37
Večne nevyspatý jedinec s hlavou plnou nápadov. Fanúšik čierneho humoru a Tarantina.

Diskusia

jakeerko
Opäť s vtipnou pointou. Ale skutočným scifi v poviedke nie sú roboti, ale fakt, že by ženy priznali skutočnosť, že si chceli do rodiny oddýchnuť :) To povestné "Zatloukat, zatloukat, zatloukat!" ovládajú oveľa lepšie ako muži :)
24.07.2021

Myrmarach
Značne nerealistické, nie je v tom ani toľko psychológie, čo by sa za ostrihaný necht vošlo. Ale oceňujem nápad s robotizovaným hotelom.
24.07.2021

10Geek
Toto ma neoslovilo… a čo sa vlastne stalo na konci? Možno pointa uletela len mne
25.07.2021

YaYa
Robotizovaný hotel je zaujímavý námet. Potreboval by ale nejaký prepracovanejší príbeh, tento má dier, že by sa cez neho dali scediť špagety. Ale určite na tom pracuj ďalej, môže byť z toho super prostredie napríklad pre nejaký thriller.
27.07.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.