Žebrák

AKo sa z obyčajného chlapca stal žebrák
Podporte scifi.sk
Hovorí sa, že v živote človeka stačí jeden zlý deň, aby všetko šlo nenávratne do sračiek. Andrej sa presvedčil, že stačí jeden kratučký okamih. Na rande si mohol zobrať nový ručne šitý oblek na mieru. Namiesto toho zvolil neformálny odev a nahodil najdrahšie bambusové ponožky, aké našiel na trhu. Chcel urobiť dobrý dojem na svoj najnovší objav, ďalšiu rozmaznanú bohatú fiflenu. Už pri ceste za ňou mal taký čudný pocit, že niečo nehrá. Mal sa obrátiť a utekať preč. On však na nejakú intuíciu nikdy nedbal. Ona svojím analytickým pohľadom zhodnotila jeho outfit a keď ho už chcela svojím typicky panovačným hlasom ofrflať, čosi na nohách upútalo jej nežiaducu pozornosť.
„Fejk,“ zahlásila a stratila sa ako ranná hmla.
„Počkaj!“ zúfalo vykríkol, no bolo neskoro. „Len žiadnu paniku, hovoril si. To bude určite nejaký omyl. A keď aj nie, ja im vysvetlím, že moja chyba to nebola, asi niečo domrvili v e-shope. Oni to pochopia.“
Chybnejšiu myšlienku ani vysloviť nemohol. Fiflena na všetkých sociálnych sieťach a v diskusných kruhoch vyššej vrstvy rozhlásila, že Andrej si na rande vzal fejkové bambusové ponožky. Okamžite to vyvolalo pochybnosti o pravosti ostatných jeho vecí. Plebs nakoniec vyhlásil nemilosrdný verdikt: Andrej nie je taký bohatý ani štýlový ako sa tvári, ale je to obyčajný „žebrák“.
Rozsudok znamenal „sociálnu smrť“. Odrazu nikto nechcel mať nič spoločné s „fejkovým chlapcom“ z obavy, aby nebol označený rovnakou nálepkou. Všetky dvere sa pre Andreja zatvorili. Čoskoro bol vysťahovaný zo svojho luxusného apartmánu, aby taký „žebrák“ neznížil hodnotu bytového komplexu. O svoju lukratívnu prácu „kritik lukratívnych a zvlášť drahých reštaurácií“ takisto prišiel. Žiaden slušný podnik nikoho s nálepkou „žebrák“ dnu nevpustil.
Rodina sa mu obrátila chrbtom a vydedila ho.
„Ale to nie je moja chyba! Ja som nevedel, že sú fejk!“ ospravedlňoval sa asi po milióntýkrát Andrej.
„Ale je! Mal si si ten e-shop poriadne preveriť!“ zakontroval otec a tresol mu pred nosom dverami.
„Fejkový chlapec“ zostal na ulici. Už nebol iba „žebrák“, ale doslovne a do písmena sa stal žobrákom ozajstným.
Keď premietal o svojom zničenom živote pri hľadaní slučky na obesenie v kontajneri, znova sa v ňom ozval ten čudný pocit. Najprv ho nepoznal, až kým v ňom zarezonoval poriadne, zistil, s čím súvisel. Prezradil mu to aj parfém nesmierne drahej a luxusnej značky. Obzrel sa a zbadal fiflenu, ktorá ho vtedy odpísala. Kedysi ju videl iba ako stála a písala na mobile v tvare púderničky. Teraz si všimol, ako sa pohybovala. Ladne, bez námahy, akoby ani nepochádzala z tohto sveta...
Okamžite sa za ňou rozbehol. No skôr ako ju stihol dobehnúť, znova zmizla. Doslova sa rozplynula vo vzduchu. Zazdalo sa mu, že ešte zbadal jej škodoradostný úškľabok.
Padol na kolená, začal ziapať z plného hrdla a trhal si pritom vlasy.
Tak predsa existuje! Zlovoľný prízrak, škodiaci všetkým úspešným a právom bohatým, ktorí nezískali majetok nejakými švindľami a úžerskými praktikami. Fejková víla!

Sep

Sep

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Možno by stálo za to viac to potiahnuť tým sociálnym smerom a žebrákom :-) Fejková víla na konci už pôsobila umelo. Za 5 :-)
04.02.2017
Sep
Som zvedavý, čo by si za hodinu vymyslel ty!!!!!!!!
Aha, tak nič.
04.02.2017
Marek Páperíčko Brenišin
@Sep: :-D Lol :-D Hodnotil som podľa dojmu, nechcel som zdrbávať, len mi poviedka prišla najslabšia a tak som aj hodnotil. Rovnako aj podľa toho, že sa to v polke zlomilo :-)
04.02.2017
Monika Kandriková
ale čo, mne sa celkom páčilo. :D :D Fejková vílenka, dobre tak. :D:D
04.02.2017
Culter
Sep, kámo, ja som ti dal desinu. Po prvé pre to, lebo koľko ľudí, toľko chutí a mne si sa totálne trafil do tej mojej. Dnes najzábavnejšia poviedka. V strese a za tak krátky čas si vychrlil toľko nápadov okolo jednej postavy, až kukám ako puk. 2) Podľa môjho úsudku, najčistejšie napísaný text. 3) Lebo môžem :D Výborne.
05.02.2017
YaYa
Nefejkovaná haluz! ;) 10 aj odo mna...
05.02.2017
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.