Pútnik
Je to moja prvotina. Je to písané skôr na odľahčenie, nie je to žiadny "vážny príbeh". Poprosil by som úprimnú kritiku.
Posledné lúče slnka dopadali cez lístie zo stromov , na lesnú cestičku po ktorej kráčal neznámy pútnik. Bol koniec leta a teda boli príjemné večery , pútnik išiel oblečený podľa toho , mal na sebe oblečenú ľahkú bielu košeľu na ktorej mal vyhrnuté rukávy po lakte, manžetovú vestu čiernej farby a čierne nohavice. Tvár mu zakrývalo niekoľko prameňov vlasov a klobúk. Z toho čo však bolo z jeho tváre vidieť sa dalo usúdiť že je mladý a nebyť jazvy ,ktorá mu hyzdila tvár, bol by celkom pohľadný. Cez plece mu visela malá gitara a na boku mal cez opasok opásanú dlhšiu dýku. Po lesnej cestičke kráčal pomalým tempom a vychutnával si prekrásnu scenériu posledných lúčov, ktoré svietili pomedzi lístie a konáre stromov. Do tváre mu fúkal jemný vánok, ktorý robil pekný deň len sviežejším a krajším.
Lesná cestička sa po pár minútach ukončila a pútnik teraz uvidel celú oblohu, ktorá mala ružovkasto-oranžovú farbu a zo slnka , ktoré korunovalo oblohu , bolo vidieť už len malý kúsok. Jeho cesta teraz neviedla cez les ale viedla vedľa polí , ktoré občas lemovali stromy.
Kráčal rovnakým tempom akým kráčal v lese. Keď už zapadlo slnko a vyšiel mesiac , pútnik uvidel vzdialenú siluetu mesta , ktoré svietilo uprostred vzdialenej tmy. Tempo chôdze po prvý krát zrýchlil a pohol sa smerom k mestu. Cestou ho už teraz nesprevádzal štebot vtákov a tichý šum vetra ale ho nahradili bežné nočné zvuky. Keď už prišiel do mesta uvidel pri bráne ležať muža v zbroji s halapartňou v rukách. No muž nejavil známky väčšieho života, ako mierneho dvíhania hrudníka a občasného zakašlania. Pútnik podišiel k nemu bližšie a pocítil vôňu zvratkov a uvidel vedľa muža ležať prázdnu fľašku. Len sa pousmial , muža obišiel a vkročil do mesta.
Mesto už spalo tichým spánkom, ktorý prerušoval smiech a krik, ktorý bolo počuť z neďalekých domov. Pútnik sa vydal tým smerom a po pár minútach uvidel z diaľky zdroj hluku- hostinec. Pútnik sa pobral smerom k hostincu, keď už stál pred ním z dverí sa vyvalil postarší muž. V hostinci sa ozval rehot a muž na zemi a postavil, no za chvíľku zase spadol a už ostal ležať.
Pútnik muža obišiel a vkročil do hostinca. Ocitol sa vo veľkej miestnosti plnej stolov , osvetlenej ohňom z krbu a sviečkami na stoloch. Poobzeral sa po ľuďoch a všimol si že všetci hľadia na neho. Pútnik sa len pousmial a veselým hlasom pozdravil: ,, Dobrý večer, ľudia.“
Vyhýbajúc stolom sa dostal až k pultu, kde sedel očividne unavený hostinský.
,, Buď pozdravený hostinský. Nenašla by sa u teba voľná izba .. samozrejme zaplatím .“
Hostinský sa len pomrvil a pokúšal sa prekričať krik čo bolo počuť zo stolov: ,, Samozrejme že voľné izby mám , bude ťa to stáť 15 zlatiek na noc. Dúfam že máš toľko? „
Pútnik sa len pousmial a odvetil: ,, Ehm , neboj sa , odo mňa ti dlh nezostane.“
Hostinský nadvihol obočie a usmial sa , pri čom mu bolo vidieť štrbavé ústa. ,, Tak to si vítaný pútnik, smiem však vedieť tvoje meno? Teda pravdaže ak ho smiem vedieť.“
,, Prečo by aj nie? Veď ty si tu pán, volám sa Arius Larzen.“
,, Tak dobre Arius , nasleduj ma a ukážem ti izbu.“ Hostinský sa nadvihol a pohnutím hlavy dal znamenie aby ho Arius sledoval. Hostinský ho viedol cez schodisku a na druhé poschodie.
,, Dnes tu oslavujú narodeniny nášho zemana, je o dobrák tak povedal že dnešnú oslavu zaplatí on. Preto toľký rev ale zajtra tu už bude pokoj.“
,, To je dobré , pokiaľ sú ľudia veselý, tak som veselý aj ja a nevidím v tom problém.“
,, Nechcem byť moc zvedavý ale vidím že máte gitaru , ste nebodaj spevák , alebo niekto podobný?“ hostinský zvraštil obočie a pohľad uprel na Ariusa, ten si však z toho nič nerobil a spokojne odpovedal : ,, Nooo ... aj spevák , aj rozprávkar a niekedy bard. V podstate všetko čo sa dobre platí.“
,, Hmm , to znie veľmi dobre, očúvaj ma ty , dám ti pracovnú ponuku. Všetci sú dnes v dobrej náľade a je jasné asi každému že zajtrá si to budú steť zopakuvať, ak ty zajtrá zahráš v mojom hostinci , tak ti zaplatím veľmi pekne a dnešek a zajtrajšek tu budeš mať zadarmo. Tak čo ?“
,, No veru to je mi dobrá ponuka, ale môžem s tu zdržať len dnes a zajtra. O päť dní mám hrať v ďalšom meste. Ak mi k tomu pridáš ešte zadarmo večeru a obed tak súhlasím, ale aj an dnes a na zajtra tiež..“ Arius uprel pohľad na hostinského a čakal na odpoveď, ten však chvíľku premýšľal a nakoniec len pokrčil hlavou : načo budem robiť ze seba šéfa, keď je nám obidvom asi jasní že ty si ten čo si bude určuvať šecko, ale dobre. Takže tu bude tvoja izba a vyspi sa porádne, nech zajtrajšek bude stáť zato.“
Arius sa len pousmial : Aj tebe dobrú noc, hostinský.“ Hostinský sa pobral dole do haly a rozhovor musel zapiť.
Arius sa popozeral po izbe , bola celkom útulná, no hneď zistil že hostinský mu dal izbu ktorá patrila asi k najlacnejším. Gitaru si zvesil z pliec, natiahol si plecia a zvalil sa posteľ. Snažiť sa ani nezaspal , lebo vedel že pri kriku ktorý vládol dolu by nedokázal zaspať ani mŕtvy.
******* ************************************
Arius sa ráno prebudil na brechot psov z neďalekej ulici. Po niekoľkých dňoch sa mal po prvý krát možnosť vyspať v mäkkej posteli. Postavil sa, ovlažil si tvár v nádobe s vodou a vysypal obsah batohu na posteľ. Mal tam dve košele, jeden kabát a jedny , na kolenách zodraté, nohavice. Veci radšej hneď nahádzal do batohu , a obliekol si oblečenie z minulého dňa. Pobral sa potom dolu do haly. Za pultom videl sedieť hostinského , jeho oči boli celé červené a sťažka dýchal. Keď uvidel Ariusa len sa pomrvil a zakričal : Doneste žrať nášmu váženému vyprávačovi.“
,, Asi bola ťažká noc, všakže.“ Arius si sadol za stôl , pohľad na hostinského v ňom vzbudzoval smiech.
,, No dajme tomu tak že noc to dobrá veru nebyla , prebrať sa pod stolom neni moc blažené.“
Z miestnosti za pultom vyšlo mladé dievča s tanierom ruky. Arius sa postavil a poklonil sa jej. Ona sa len začervenala a sklonila hlavu , rýchlo sa zvrtla a odišla . Arius hľadel za ňou a len sa usmieval. Hostinský si to všimol tiež a okríkol Ariusa : ,, Hej kurva, čo ty si to vlastne za rozprávkara , sposoby máš jak nejaký šlachtic. A reč uhladenú též. Dúfam že nesi z družny kráľa od susedov.“
,, Bol som vychovávaný v drahých školách, preto tie spôsoby. A niesom verný žiadnemu kráľovi, len sebe samému.“
,, Čooo ? Takže šlachtic ? No ty si mi mal povedať hneď. Né až teraz, hneď by sa s tebou ináč jednalo.“ Hlas hostinského sa zmenil z podráždeného na hlas prestrašený.
,, Nie , neboj sa nie som šľachtic v úplnom podaní. Len mám v sebe časť trochu váženej krvi.“
,, Aspoň že tak, raz tu bol jeden taký šlachtic a nevedel sa chovať, tak sme mu ukázali dedinský zákon ale potom sa zistilo do to je a polovica dobrých chlapov z mesta musela do vojny. Ten pankhart mal styky s králom a to neni veru dobrý človek.“
,, Kráľov nechajme kráľmi , povedz mi niečo o vašom zemepánovi, nepočul som že by niekedy zemepán oslavoval s ľudom.“
,, No to víš, on najskor nebol zemepán, ale keď bol decko odišiel do vojny a vrátil s ako zemepán, čo sa stalo nikto neví, ale k ľuďom je odbrý a platí vždy keď sem dojde. Tak nás to moc netrápi , hlavne že ho máme. Jediné čo nás štve sú tý, kráľovský vojáci, zgerba žobrácka, žoldnérska. Len by sa to spíjalo a ženám zle robilo.“
,, Taký je už údel tohoto sveta. Ale aspoň že sú časy mieru.“
*******************************************************
Arius stál pred zrkadlom v jeho izbe a upravoval si tvár. Oblečený mal na sebe oblek ktorý kúpil v meste. Keď už videl že nieje viac čo upravovať, schytil gitaru a brnkol na každú strunu , zvuk bol správny na každej tak si ju prevesil cez plece a pobral sa do haly. Tam bolo živo ako minulý večer a možno aj viac. Hostinský ho uvidel a hneď k nemu pribehol:
,, Dneská budú zisky jak nikdy, ľudí tolko nebolo ani včera. Tak to nepokaz a dostaneš veľa peňazí. Ale ešte počkáme , kým ich dojde vác. Zatál si sadni a oddychuj.“
Arius sa vydal k pultu pre korbeľ piva, keĎ sa tam dostal uvidel ako v miestnosti stoja dvaja vojaci a obchytkávajú dievča ktoré mu ráno prinieslo jedlo. Keď zbadal že dievčaťu tečú slzy a snaží sa brániť, rozbehol sa smerom ku skupinke. Všimol si ho jeden vojak a postavil sa pred neho.
,, Sme kráľovská garda, podľa narádeňá kráľa máme právo na každú ženu, kerú steme. Otoč sa a vypadni! Ináč už neuvidíš vychádzať slnko.“
,, Nechajte ju, inak váš budú čakať zlé chvíľky.“ Arius hľadel vojakovi z očí do očí a dúfal že naozaj odíde. No vojak sa len pousmial a otočil sa. Arius si vydýchol, no v tom sa vojak zvrtol a udrel ho tváre. Arius spadol na zem , v hlave mu hučalo a videl rozmaznane. Vojak sa nezastavil jedným úderom a kupol ho brucha. Tretia rana do Ariusa však nedopadla, lebo vojak dostal ranu. Arius nevedel čo sa deje , v hlave mu hučalo a mal pocit že sa točí dookola. Keď sa mu konečne podarilo spamätať sa , videl ako sa nad ním nakláňa muž, ktorého videl minulý večer vypadnúť z hostinca.
,, Si v poriadku chlape?? Muž nad ním kľačal a hľadel mu priamo do očí. Arius sa prudko strhol a pokúsil sa sadnúť. Muž ho podoprel a pomohol mu. Chvíľku len sťažka dýchal až keď si úplne uvedomil čo sa stalo , obzrel sa na muža , ktorý stále na neho hľadel:
,, som v poriadku ďakujem.“ Chlap sa na neho stále pozeral a potom mu pomohol postaviť sa, Arius však stratil rovnováhu a podoprel sa o pult, chlap pri tom uvidel jeho prsteň s erbom modrého sokola.
,, Pútnik? Zázrak nečakal som že niekoho uvidím. Už chápem tú odvahu.“ Ariusovi po údere ešte chvíľku trvalo kým si uvedomil o čom hovorí.
,, Áno, už pár rokov. Aj ty si?“ Chlap sa len zasmial a povedal: ,, Samozrejme že som, poď pridaj sa ku mne a k mojím priateľom je tam ešte jeden pútnik.“
Chlap ho priviedol ku stolu , kde sedel jeden starý muž zo šedivými vlasmi a jeden trpaslík, s ryšavou farbou brady a vlasou. Pomohol mu posadiť sa za stôl a začal predstavovať spoločníkov. Prvým bol trpaslík: ,, Toto je trpaslík , ako očividne vidíš . Jeho meno neviem vysloviť, ale tu ho volajú Potkan Warb. Tento starec tu ... „ prstom ukázal na šedivého muža, ,, ... sa volá Rein, miestny učiteľ , vlastne kvôli nemu som tu . A ja , jeho mladší brat , sa volám Stygmus Bras.“ Arius chvíľku mĺkvo hľadel na nich trochu a potom tichým hlasom predstavil seba : ,, Ja som Arius Larzen.“
Prvý sa potom ozval šedivý muž : Rád ťa Arius poznávam. Máš štastie že sme tu my traja, inak by ťa kráľovská garda dokaličila.“
Stygmus ktorý pil pivo , začal kašlať a bolo očividne jasné že mu zabehlo. Keď prestal kašlať pozrel sa na brata: ,, My traja ? Nie náhodou ja? Vy ste sa len kukalia to bolo všetko, nebyť mňa ináč by dostal.“
,, Nebolo by teba, bolo by mňa a to by dopadlo lepší , né jak takto jak sa ti to podarilo. Možeme každú chvílu čakať za tucet debilov v plnej zbroji.“ Teraz sa prvý krát ozval Potkan Warb.
,, Nebodaj si myslíš že naozaj dojdu? To by lutuvali jak sa len dá. Ja akožto najslávnejší paladin a ty akožto najnámejší ožran. Už to vidím ako vypisujú odmenu na našu hlavu.“ Stygmus sa popritom pochechtával.
,, Hmm ... paladin? A čo robíš v týchto bohmi zabudnutými oblasťami, myslel som si že všetky rády paladinov odišli na sever proti tým barbarom čo holdujú s démonmi.“ Tento krát otázku podával Arius.
,, Všetci ne a tých pár čo nás tu ostalo je skór na smích. Nevím či si myslá či nečo dokážu tým, že nás tu držá, keď je každému jasné že na sever pójdeme tak či tak. Ale poďme skór k tebe , né si ty ten dnešný bard čo tu má byť?“
,, No najskôr to vyzeralo tak, ale ako sa pozerám okolo ľudia začínajú odchádzať. Takže to vyzerá tak že žiadne predstavenie hudobného charakteru nebude, ale vidím že sa zdržujú v okolí hostinca , že by na niekoho čakali?“
Arius hľadel na všetkých troch a všetci mali ustráchané tváre. Panovalo okolo nich ticho, ktoré prerušil až Stygmus :,, Tak ja sa nato móžem vysrať , si nebodaj myslá že ma móžu zabiť!“
Rein uprel na neho prudký pohľad, ale chvíľku nič nevral až nakoniec prehovoril : ,, Tak ja neviem čím vás paladinov kŕmia ale pochybujem že ich porazíš všetkých naraz. Ja niesom bojovník, Warb má v sebe toľko piva že už skoro spí a ty ho máš v sebe dosť tiež.“ Hrozilo že medzi nimi opäť zachváti ticho , tak Warb rýchlo reagoval : ,, Hostinský kurva, veĎ sme hovorili že ked nebude piva tak nám ho máš donésť. A ty sa len sereš za tým pultom a nič nerobíš.“ Hostinský sa postavil a šomrajúc im priniesol plné korbele piva. Keď ich ukladal na stôl bolo vidieť že s amu trasú ruky.
Prvý kto nato zareagoval bol Arius: ,, Vidieť ža aj hostinský sa bojí, nebolo by na čase radšej sa pobrať z mesta?“ Hneď ako dopovedal vetu , uprel Stygmus na neho pohľad ktorý dával jasnú odpoveď.
,, Načo z mesta? Sme predsa pútnici, já aj ty a dokonca aj toto hovado Potkan... No pozri .. to hovado dokonca zaspalo. Jemu je to už jedno a, ani na pivo nedočkal.“ Chvíľku pobavene hľadeli na Warba, ten chvíľku podriemkaval až kým sa nestrhol. ,, Ach kurva ... de to ... čo robím?“ Stygmus ktorý bol tiež v dobrej nálade ho len objal okolo pliec a šeptom mu povedal:
,, Warb , sme v hostinci , nemá názov ale to nevadí. Očividne si zachrápal. Vydrž ešte momnt, za chvílu dojde tucet vojakov krála ... ehm jak sa vlastne volá mýstný král?! Kurva ,hostinský jak sa volá váš kráľ?“
Hostinský však odpovedať dvere nestihol , lebo do haly vtrhli dvaja vojaci v zbroji s mečom v rukách.
,,Sme vojaci jeho veličenstva krála Eurytha ...“
,, Aha tak toho krála som stel vedet. Očúvajte, netrepte somariny o tom že tý dvá , boli zranený bez príčinne, dám vám možnosť odejsť alebo bojuvať. Ale akožto člen rádu Niriam , čo je paladinský rád, kerý tu zostal aby opatruval vaše smradlavé rite. Mám právo vyzvať vás na súboj jako muž muža, alebo žena ženu .. aj keď nevím či to sa dá. Vyberte najlepšého spomedzi vás a potom ma méže zabiť.“
Vojaci stáli chvíľku v pomykove, bolo jasné že od opitého muža neočakávali hodnosť vyššiu ako drevorubač alebo farmár. Stojac pred ľuďmi šak nemali možnosť ustúpiť.
Stygmus sa postavil a spolu s ním Rein a Warb , ktorý už úplne vytriezvel. Rein mávnutím hlavy dal znamenie Ariusovi aby ho sledoval.
,, Poď s nami ak chceš, toto sa tu deje pravidelne , keď sú tu títo dvaja. Ale ešte nikdy nepohnevali kráľovskú gardu.“
Arius vyšiel spolu s nimi z hostinca a nasledoval ich, niektorý ľudia sa snažili poberať za nimi, ale vojaci im zatarasili cestu , tak sa radšej otočili a šli späť do hostinca.
Zastali až pri senníkoch. Chvíľku hľadel okolo seba , až sa mu pohľad zastavil na opitom Stygmusovi, ktorý ledva stál až nakoniec padol dole. Vojaci sa začali rehotať, z ich skupinky sa ozývali nadávky a urážky. ,, Proti takto opitému má šancu aj moj slepý dedo. Nestete radšej nech mu dáme po papuli, aspoň by prežel?“
,, Vy mne stete dať na papulu , podte na mňa a dám vám to čo vám nedal zatal nikdo.“ Stygmus kričal na nich zo zeme a snažil sa pozviechať na nohy. Skupinka vojakov chvíľku stála a potom sa začali radiť o tom kto pôjde proti paladinovi. Ich rozhovor prepukol do hádky, pretože každý si myslel že opitého paladina porazí.
ÄArius si sadol na zem a položil gitaru vedľa seba a len čakal čo sa bude diať. Po chvíľke si sadol aj Reiin a Warb, ktorého vytriezvenie nebolo až také dlhé ako vyzeralo, spadol do trávy a niečo si pohmkával. Pohvíľke sa nahol k Ariusovi a šeptom prehovoril: ,, Ariuš, požičaj mi tô gitaru, nech ši zahrám.“ Arius mu podal bez slov gitaru , Warb sa lahol do trávy a začal hrať na gitare veselú melódiu. Ariusa prekvapilo že vie hrať na gitare, no nechcel slovami rušiť hádku medzi vojakmi, ktorú s pobavením sledoval.
Keď ho hádka prestala baviť nahol sa k Reinovi a začal sa s ním rozprávať.
,, Ako dlho tu vlastne robíš učiteľa?“
,, Pár rokov iba, najskôr som bol učiteľom v Hornstragu, ale keĎ hrozilo že začne vojna s orkami, odišiel som radšej sem. A odvtedy tu žijem , na juhu je príjemné teplo a hlavne sú tu neni vojny.“
,, No vojny možno nie, ale otrokári a banditská zgerba. Cestou sem som išiel okolo malej dediny, ktorú napadli otrokári , jediný kto prežili boli starci čo sa im podarilo ujsť.“
,, Veru, časy začínajú byť zlé, mier neni trvalý a tu je čoraz kratší.“
,, Časy sa začínajú opäť meniť, povráva sa že medzi čarodejníkmi to vrie a možno prepukne vojna.“
,, Čarodejníci , pche! Oni vedú vojny stále, len sa tvária že nemajú za tým prsty, takto by sa aspoň pokántrili navzájom.“
,, Dopekla, nemám na toto nervy, veď oni sa nedohodnú nikdy. Idem po pivo, Warb chceš pivo?“ trpaslík bol zabratý do hrania na gitare, sa pri jeho mene strhol a po prvý krát zahral falošný tón. ,, Mňa sa na také nepýtaj, mne len nos.“
,, Dobre takže ty chceš , chceš aj ty Stygmus“ odpoveď od Stygmusa dostal, lebo spal v tráve.
Rein odpovedal za neho: ,, No ten asi nechce, ale kď už tam ideš prines aj mne jedno prosím ťa.“
Arius sa pobral prázdnymi uličkami k hostinuc, keď vstúpil do hostinca, uprela sa na neho niekoľko pohľadov a z davu sa ozvalo: ,, Tak čo, do umrel?“ Arius sa len zasmial. ,, Zatiaľ nikto, vojaci sa nevedia dohodnúť a paladin zaspal , takže mu to je očividne jedno.“
Celým hostincom otriasol zborový smiech.
************************************************************
Keď sa Arius vrátil ku skupinke čakajúcej na súboj, videl vojakov ktorý sa stále hádali.
,, Hmm tak čo ? stalo sa už niečo?“ Odpovedal mu Rein : ,, No asi dnes asi nič ani nestane...“
Stygmus hlasno zachrapčal a prudko sa postavil, vojaci sa otočili smerom k nemu.
,, Kurva, toto je moc aj na koňa, tak podte naráz, nech už je pokoj.“ Stygmus sa tackavým krokom pobral k vojakom, vybehol na neho najblizší vojak a pokúsil sa po ňom seknúť. Stygmus ľahkým pohnutím tela úderu ušiel a vojakovi vrazil jedno do hlavy. Ten spadol a pokúsil sa postaviť, no jeho snahy zastavil kopanec do hlavy. Na Stygmusa sa vyrútili ďalší dvaja vojaci. Prvému úderu sa vyhol skrčením hlavy a vojaka následne buchol do brucha sériou spodných hákov. Ďalší vojak už mal v rukách meč. Stygmus prekrížil ruky a vykrýkol formulku v dudzom jazyku a z pŕs mu vyrazil svetelný lúč, vojak padol na zem a ostal ležať. Keď to videl ostatný vojaci rozbehli sa preč. Stygmus sa len zasmias a pozrel sa na skupinku troch sediacich. Warb s Reinom očakávali čo sa stane , no Arius bol prekvapený. Stygmus sa na neho pozrel a následne spadol na zem a ostal ležať.
,, No povedal by som že dnešný deň sa asi pre neho škončil a pre Warba tiež.“ Rein prstom ukázal na Warba, ktorý s otvorenými ústami ležal na chrbte a hlasno chrápal.
,, No tak ja idem ja zemepánom , nech si napomenie vojačikov. A ty poď sa hostinským že, problém je yriešený a že môžeš začať s predstavením. Rád som ťa poznal Arius, Dobrú noc.“
Rein sa pobral do tmavej uličky. Arius sa pozrel okolo seba a pohľad sa mu zastavil na spiacom trpaslíkovi, zobral mu z náručia gitaru a ešte sa pozrel na Stygmusa, ktorý ležal na kope vojakov , ktorý boli v bezvedomí. Pousmial sa a zabrnkal si na gitaru. Pozrel sa na hviezdnu oblohu a len spokojne povedal : ,, Nakoniec, to nebol až tak zlý deň...“
Lukáš Filo
Diskusia
draculin
Takze uprimne,hm?A vies co za takuto prosbu mozes schytat na tomto sajte? :) Ale oki,tak nech sa paci.Fantasy nie,vlastne len pribeh z imaginarneho stredoveku-to nie kritika,len poznamka.Pouzivat "iny druh reci" sa stava uz casty postup,ale v tejto poviedke nezafungoval - nejde o pouzivanie nespisovnych vyrazov,v tomto pripade to vyzeralo ako kombinacia trnavskej tvrdosti a blavackeho zatahovania.Caro to ma ak su pouzite niektore hovore vyrazy,alebo historicke dnes uz nepouzivane,cim sa dotvara atmosfera.Nie je to nic lahke,takze v tomto pripade by som vazne doporucil drzat sa radsej spisovnej reci.Samotny pribeh vlastne nic prevratne,taka mala epizodka bez velkeho napatia,hrdinov ci prekvapenia.To co ake kvitujem ze si poviedku neodflakol na polstranu ako spusta ludi.Niektore dialogy su zbytocne a nudne,ale zase je tu snaha o opis prostredia a deja cez dialogy -co je pozitivny pokus.Vcelku nejak nemastne-neslane,ale na prvotinu dobre.Takze to chce len dalsi pokus :)
28.07.2008
Takze uprimne,hm?A vies co za takuto prosbu mozes schytat na tomto sajte? :) Ale oki,tak nech sa paci.Fantasy nie,vlastne len pribeh z imaginarneho stredoveku-to nie kritika,len poznamka.Pouzivat "iny druh reci" sa stava uz casty postup,ale v tejto poviedke nezafungoval - nejde o pouzivanie nespisovnych vyrazov,v tomto pripade to vyzeralo ako kombinacia trnavskej tvrdosti a blavackeho zatahovania.Caro to ma ak su pouzite niektore hovore vyrazy,alebo historicke dnes uz nepouzivane,cim sa dotvara atmosfera.Nie je to nic lahke,takze v tomto pripade by som vazne doporucil drzat sa radsej spisovnej reci.Samotny pribeh vlastne nic prevratne,taka mala epizodka bez velkeho napatia,hrdinov ci prekvapenia.To co ake kvitujem ze si poviedku neodflakol na polstranu ako spusta ludi.Niektore dialogy su zbytocne a nudne,ale zase je tu snaha o opis prostredia a deja cez dialogy -co je pozitivny pokus.Vcelku nejak nemastne-neslane,ale na prvotinu dobre.Takze to chce len dalsi pokus :)
28.07.2008
Milano
ochhhhh....ledva som to dočítal...jaj...ten začiatok, neviem prečo, mi strašne pripomínal nejaký japonský seriál.Vieš, ten opis pútnika...živo som si ho prestavoval...strapaté vlasy, veľké oči...úškr na trári...Ale to bolo asi jediné čo sa mi na tom páčilo, teda za pomoci mojej fantázie.Už som skoro prestal čítať pri tom HOSTINCI...fuuuu...hostinec, hostinec, hostinec hostinec....v každej vete...hmmm..toto sa nerobí! No poviem úprimne, neohúrilo ma to...nepáčilo sa mi to. Plus je ten rozsah. Na prvotinu dosť veľkeee ( no, moje micropoviedky majú možno stranu :-) scifi4ever
28.07.2008
ochhhhh....ledva som to dočítal...jaj...ten začiatok, neviem prečo, mi strašne pripomínal nejaký japonský seriál.Vieš, ten opis pútnika...živo som si ho prestavoval...strapaté vlasy, veľké oči...úškr na trári...Ale to bolo asi jediné čo sa mi na tom páčilo, teda za pomoci mojej fantázie.Už som skoro prestal čítať pri tom HOSTINCI...fuuuu...hostinec, hostinec, hostinec hostinec....v každej vete...hmmm..toto sa nerobí! No poviem úprimne, neohúrilo ma to...nepáčilo sa mi to. Plus je ten rozsah. Na prvotinu dosť veľkeee ( no, moje micropoviedky majú možno stranu :-) scifi4ever
28.07.2008
jurinko
Pribeh bol v podstate dost nulovy, akurat typek dosiel do hostinca a nejako sa s kymsi pochytil a niekto treti im dal na hubu. Takze nic moc. Na style pisania je vidiet, ze je to prvotina, velmi caste opakovanie ktory a strasne komplikovane zlozene vety. Niekedy je dobre vetu rozdelit, lahsie sa to cita, chape, aj to lepsie vyzera. Niektore vety boli vylozene zbytocne (to o tej zmene zvukov z dna na noc napriklad). No a este je tu samozrejme podivna gramatika a caste opakovanie slov... Ale v podstate vsetko tak nejak v norme. Cize ako povedal draculin, zostava len cakat na druhotinu :-). Dal som 2
28.07.2008
Pribeh bol v podstate dost nulovy, akurat typek dosiel do hostinca a nejako sa s kymsi pochytil a niekto treti im dal na hubu. Takze nic moc. Na style pisania je vidiet, ze je to prvotina, velmi caste opakovanie ktory a strasne komplikovane zlozene vety. Niekedy je dobre vetu rozdelit, lahsie sa to cita, chape, aj to lepsie vyzera. Niektore vety boli vylozene zbytocne (to o tej zmene zvukov z dna na noc napriklad). No a este je tu samozrejme podivna gramatika a caste opakovanie slov... Ale v podstate vsetko tak nejak v norme. Cize ako povedal draculin, zostava len cakat na druhotinu :-). Dal som 2
28.07.2008
zuna
uplne ma dostalo spojenie : "pocítil vôňu zvratkov " to akoze eau d'grc alebo co hehe. ale nic to len pis pis dalej 4/10
28.07.2008
uplne ma dostalo spojenie : "pocítil vôňu zvratkov " to akoze eau d'grc alebo co hehe. ale nic to len pis pis dalej 4/10
28.07.2008
draculin
Ten rozsah som bral skor ako nieco pozitivne.Vies ako mi uz neskonale lezu na nervy tie nekonecne prology,zaciatky,polstanove "prve kapitoly",uryvky,prapodiv ne prepisy dusevnych pochodov a nariekanie nad ludskou zlobou ci upadkom sveta?Ludia citaju scifi a fantasy poviedky..a ked pride na pisanie,akoby zabudli na to co poviedka je.To ze nie je dobra je fakt,ale je to POVIEDKA,co sa o vacsine utvarov tu uverejnenych neda povedat.Ak bude Lukas rozhodnuty pisat dalej a zlepsit sa (lepsia zapletka,skrotit opisy,skrtat zbytocnosti,zivsie dialogy..) - je na dost dobrej ceste vyprodukovat nieco nad cim t budeme tlieskat.A vazne neocakavam od scifi ci fantasy aby mi toto v provom rade obuchavalo o hlavu nejake velke ludske mudrosti,ci vecne pravdy.Najlepsim dedicstvom mistrelov a bardov je aspon na chvilu dokazat uputat posluchacov/citatelov a dat im okusit nieco nove a nezname - a to je uz poriadny kumst :)
29.07.2008
Ten rozsah som bral skor ako nieco pozitivne.Vies ako mi uz neskonale lezu na nervy tie nekonecne prology,zaciatky,polstanove "prve kapitoly",uryvky,prapodiv ne prepisy dusevnych pochodov a nariekanie nad ludskou zlobou ci upadkom sveta?Ludia citaju scifi a fantasy poviedky..a ked pride na pisanie,akoby zabudli na to co poviedka je.To ze nie je dobra je fakt,ale je to POVIEDKA,co sa o vacsine utvarov tu uverejnenych neda povedat.Ak bude Lukas rozhodnuty pisat dalej a zlepsit sa (lepsia zapletka,skrotit opisy,skrtat zbytocnosti,zivsie dialogy..) - je na dost dobrej ceste vyprodukovat nieco nad cim t budeme tlieskat.A vazne neocakavam od scifi ci fantasy aby mi toto v provom rade obuchavalo o hlavu nejake velke ludske mudrosti,ci vecne pravdy.Najlepsim dedicstvom mistrelov a bardov je aspon na chvilu dokazat uputat posluchacov/citatelov a dat im okusit nieco nove a nezname - a to je uz poriadny kumst :)
29.07.2008