Tu je pokračovanie môjho príbehu, ďalšie budem pridávať postupne. Poznámka: časy sa dosť striedajú ale ak budete čítať pozorne, nebude pre vás problém vyznať sa. Prajem príjemné čítanie.
KTO SA BOJÍ, NECH NECHODÍ DO LESA! Pretože hlboko v horách ... kde nikto nepočuje tvoj krik ... z miesta, z ktorého už niet návratu ... TO vyčkáva na svoje obete ... aby zabíjalo ... ZNOVU !!! (pokračovanie)
Zapadá džungľa na ešte zapadlejšej planéte. Dlho trvajúca, miestami chaotická, až partizánska vojna sa už vryla do každodenného života miestnych ľudí. Ani jedna s bojujúcich strán nemôže pripusti aby prehrala, nemôžu pripusti ani len prímerie. A tak celé generácie ľudí bojujú proti sebe. No vojna však produkuje aj horších nepriateľov ako vojakov...
Trochu akčné, trochu krvavé, možno miestami viac než trochu. Neberiem to ako další pokus, proste som to napísal. Viem, že to neije bohvieako dokonalé no je to proste tak, ako som to napísal. Sanžil som sa dať tomu primeranú dĺžku, nie veľmi krátke ale zase ani nie veľmi dlhé.
KTO SA BOJÍ, NECH NECHODÍ DO LESA!
Pretože hlboko v horách ... kde nikto nepočuje tvoj krik ... z miesta, z ktorého už niet návratu ... TO vyčkáva na svoje obete ... aby zabíjalo ... ZNOVU !!! (pokračovanie)
KTO SA BOJÍ, NECH NECHODÍ DO LESA!
Pretože hlboko v horách ... kde nikto nepočuje tvoj krik ... z miesta, z ktorého už niet návratu ... TO vyčkáva na svoje obete ... aby zabíjalo ... ZNOVU !!!
Poviedka zo staroslovanského prostredia, o nepravej láske, bohoch a mocných duchoch, statočnom vládcovi ktorý sa vracia z vojny ale doma nenachádza šťastie ... (Ach, s touto poviedkou vôbec niesom spokojný, určite raz bude prepísaná, ale už nemám sili ju stále opravovať, mám dojem, že to pôsobí iba horšie, dúfam že z Vašich podnetov načerpám nové sily. A ospravedlnte tie veršovačky, nie som dobrý básnik !)
Otočil som sa k baru a taktne požiadal barmana o pohárik. Nalej mi tu žbrndu ešte raz ty splesnivelá rakva plná čerstvo rozloženej mŕtvoly pri bledom svite mesiačika. Vyzeralo to už so mňou veľmi zle, keď som počastoval barmana najhoršou hrobníckou nadávkou. Barman sa neisto zatváril. Podal mi pohár s pitím. Nevedel či to bol kompliment alebo skonštatovaný fakt. Ďakujem Vám pane, za vaše ocenenie rozhodol sa nakoniec za ten výrok poďakovať.
Po dlhšej dobe som mal opät náladu na písanie. Tým čo sa páčili predošlé moje poviedky sa to možno páčiť, nebude. Tým ktorým sa nepáčili, sa to tiež asi páčiť nebude. Ani mne sa to nepáči. Je mi to jedno. Všetko je na nič.
Je to ešte len prvá kapitola, má to byť príbeh o chlapcovi ktorý stratí rodičov, pomocou zahadného muža nájde meč Osudu a stane sa vrahom. Potom ho chytia a on sa pridá k armade.
Dufám, že vám nebude vadiť dĺžka kapitoly. Za prípadné gramatické chyby sa ospravedlňujem. :)