Ahoj. Toto je moja prvá takáto poviedka. Ani si nie som úplne istá či patrí práve sem, ale páčilo sa mi ako sa tu ostatné komentujú. Preto prosím skomentujte a skritizujte aj tú moju, aby som sa mala z čoho poučiť.
...vo vojne je takmer vsetko nepochopiteľné, ale najviac ona sama a jej dôvody...
...takže tu je ukážka z môjho románu, zatiaľ mám len tri kapitoly ale pomaly sa to nabaluje...neviem či to je scifi alebo fantasy, ale viacerí mi povedali že fantasy a preto som dal fantasy :)) dielo je zatiaľ v základoch, čistý text nič viac, po dopísaní plánujem aj nejaké opravy a prepisy a podobné drobnosti....rád privítam akýkoľvek názor a akúkoľvek radu...a teraz už prvá kapitola :-) (dielo je bez odsekov, aj tie časom plánujem porobiť)
Do hviezdnej sústavy Razal Spaar vletela ťažobná loď s nákladom rudy obsahujúcej kobalt. Obraz vracajúcej sa lode nebol ničím nezvyčajný až do chvíle, keď zakotvila na orbite planéty. Namiesto rutinného prekladania suroviny plavidlo nečakane obkolesilo množstvom malých bojových strojov a dva gigantické útočné koráby, prešpikované zbraňami pripravenými spáliť všetko živé.
Hranice deliace jednotlivé Zóny majú úplne nový rozmer významu, než aký majú dnes. Delia od seba úplne odlišné svety, kde všetko funguje inak a riadia sa vlastnými zákonmi v tieni tých primárnych. V B Zóne bola teraz jar, čo značilo extrémne nebezpečný prechod jej územím. Trent to vedel a vedeli to aj Prevádzači. Pripadalo im preto veľmi podozrivé, že ľudský zasran (s nikým sa nemaznajú) chce s balíkom v ruke prejsť pomedzi Alediánov práve v tomto období.
Toto nie je scifi ani fantasy, vlastne by to nemalo byť nikdy publikované, pretože je to nechutné, zvrátené a odsúdeniahodné viac ako gladiátorské zápasy, inkvizícia či holocaust. Z nejakého dôvodu, ktorý sám nechápem, som to stvoril a dávam to sem, pretože viem, že si to vela ludí neprečíta :)
Čo som mal robiť?! Mal som nechať tú strašnú chorobu z ktorej sa dnes smejú, aby mi zožrala aj poslednú zdravú časť môjho tela?
Presne tú ktorú teraz zvieram v dlaniach, jediná časť môjho pôvodného tela. Jediná partia ľudského tela vďaka ktorej sa navonok od seba dokážeme odlíšiť fyzicky i psychicky. Schránka duše a všetkých zmyslov a nezmyslov...
Pozbieraj sa! Veď žiješ! Zvíťazil si nad smrťou! Máš novú šancu! Hovorím si to deň čo deň.Podnikol som boj bez vedomia Boha.Zbabelo som odvrhol jeho plán ktorý mi prichystal...
Je to jeho vina! Nemal svet urobiť takým nádherným! Kto ho dobrovolne opúšťa je blázon. Bojím sa HO! To čo sa mi stáva je jeho pomsta. Nechcel som odísť a tak ma necháva umrieť päťkrát za deň!
Už ste niekedy premýšľali o tom, čo je po smrti? Presnejšie po samovražde? Posledný súd alebo peklo? Ale pozor, neprejavovať emócie! Aj to sa dočítate v poviedke Za závojom smrti.
Uprostred krovia sa konal obrad, o ktorom ľudia hovoria len ako o mýte. Dosiaľ sa nenašiel človek, ktorý ho videl alebo o ňom všetci zaryto mlčia. Panantha, tak sa tento obrad volal.