Pod papučou

pnp
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
"Dnes oslavujeme výročie, drahý. Nezabudol si?" opýtala sa Oľga Viktora, keď sa po návrate domov z práce posadil za kuchynský stôl a začal do seba pchať buchty.
Prehltol sústo, ktoré mal práve v ústach a skamenel. Kurňa! povedal si v hlave. "Nie, samozrejme, že som nezabudol," odvetil jej a začal premýšľať, ako z tejto šlamastiky von.
"To som rada, pretože ja som ti niečo kúpila. Snáď sa ti to bude páčiť." Vybehla z kuchyne a za moment sa do nej vrátila s malou krabičkou v rukách. Položila ju pred Viktora. "Otvor to," prikázala mu netrpezlivo.
Viktor pozrel do taniera. "Ale... ešte tu mám buchty. Nepočká to chvíľu?"
Oľga naňho pozrela najskôr prísnym pohľadom, no hneď nato sa na jej tvári zjavil pološialený úsmev. "Samozrejme," odvetila a posadila sa na stoličku oproti.
Viktor vzal do ruky buchtu. Pozrel na Oľgu. Teraz ho pozorovala svojím nepríjemným pohľadom. Podobne sa tvári, keď pozerá politické diskusie a Robkovi neustále skáče do reči nevychovaný moderátor.
Zakusol do buchty a zahľadel sa do taniera. Zostávali mu ešte dve, plus tá neúplná, ktorú mal práve v ruke. Keď budem prežúvať pomaly, získam nejaký čas, uvažoval. Mám maximálne päť minút, potom vybuchne a bude to horšie, ako keby som sa jej priznal, že pre ňu nemám nič. Došľaka! Čo jej mám dať? Bože, prosím, pomôž mi!
Zobral do ruky predposlednú buchtu a nakukol na Oľgu. To nemal robiť. Okamžite odvrátil pohľad. Prekukla ma! pomyslel si. Vie, že nemám nič a len naťahujem čas! Viktor začal vo svojom vnútri panikáriť. Odrazu mu bolo akosi horko. Na tvári sa mu zjavila celá armáda kvapiek potu. Vplyvom gravitácie stekali k brade a odtiaľ voľným pádom zoskakovali do taniera s poslednou buchtou.
Keď Viktor dožul predposlednú buchtu, vedel, že už nevymyslí nič. Na to nemal dostatok kreativity. Viktor bol dobrý, keď sa niečo pokazilo. Vtedy sa na tú vec len pozrel a jednoducho ju opravil. No ak mal z ničoho vytvoriť niečo, bol stratený.
Vzal do ruky poslednú... Buchtu... S makom...
Posypanú kakaom...
S cukrom...
"Jedz už, došlaka! Obzeráš si tú buchtu, ako by to bol cecek, prepánajána! Jedz!" zhúkla po ňom.
Vtedy sa Viktor rozplakal a pustil sa do poslednej buchty. V duchu sa modlil, aby ho nezmlátila tak, že si to zajtra v práci niekto všimne, no vedel, že toto Najvyšší neovplyvní. Takú moc nemá. Keď sa Oľga rozzúri, udiera najmä do tváre a neexistuje žiadna sila, dokonca ani tá najsilnejšia, ktorá by s tým vedela čokoľvek robiť. A tak sa začal modliť, aby to moc nebolelo.
Dojedol posledné sústo, vstal od stola a utrel si slzy z tváre.
Vstala aj Oľga. "Otvor to," prikázala mu a ukázala na krabicu.
Viktor mlčal.
Ani ja netuším, o čom v tej chvíli premýšľal, a to som už dosť skúsený rozprávač. V skratke - bolo to nejasné a pomerne chaotické.
Otvor to!" zhúkla po ňom opäť.
Vtedy Viktor pokrútil hlavou. "Otvor si to sama," povedal a hlas mu pri tom preskočil. A potom sa rozbehol naprieč kuchyňou a vyskočil z okna.
Oľga nemohla uveriť vlastným očiam. A ušiam. On s ňou nesúhlasil? Ako si to len mohol dovoliť? A čo je to veľké, čo poletuje pred činžiakom?
Dobehla k oknu a zapozerala sa na okrídleného tvora, ktorý pripomínal jej manžela. Len si tam tak lietal a užíval si slobodu.
Lietal si po sídlisku, voľný ako vták.
"Šak počkaj, len sa vrátiš domov!" zakričala za ním.
Viktor však už nepočúval.

MartinB

MartinB
Autor, ktorý píše o tom, čo ho baví. Ak tým pobaví aj ostatných, dodá mu to ešte väčšiu motiváciu sa zlepšovať. Inak je to finalista súťaže Literárny Zvolen 2023 a víťaz Fantastickej poviedky 3. kola v roku 2023.

Diskusia

B.T. Niromwell
Toto bolo veľmi príjemne pošahané :D Na začiatku som rozmýšľala,že čo to je, ale nakoniec to malo krásne vyústenie.
22.09.2023
Alexander Schneider
Hahaha! Toto je bomba. Perfektné vykreslenie situácie. S tou buchtou. Aj s tou druhou. :D A potom príde to prelomenie štvrtej steny a následne sa to celé zvrtne do absurdna. Top! Veľmi sa mi to páčilo. A tá koláž emócií, ktoré to vyvolá v čitateľstve - pomalá synchronizácia vĺn na začiatku, potom vyprskneš smiechom, keď sa to zrazu obráti do trápneho vnútorného ticha, kedy sa ten smiech mieša so zhrozením z prežitého násilia... a do toho potom zaklincovanie údivom z konca. Proste bomba, veľmi sa mi to páčilo, tie skratky na tak malom priestore.
22.09.2023
Hieronymus
Toto je šialenstvo a to sa mi páči :D
23.09.2023
Martin Hlavňa
Veľmi príjemné, len škoda, že sa to tak stočilo do absurdna :D ten koniec mi trochu nesadol :)
24.09.2023
Lucika
Bolo to super :D chudák, šak si ani nemohol tie buchty vychutnať pod takým tlakom :D inak ale ten koniec ani mne úplne nesadol. Možno keby boli náznaky na jeho schopnosť aj skôr. A ešte som zvedavá, čo bolo v tej krabičke?
24.09.2023
MartinB
Nemal schopnosť. Vyskočil z okna a zomrel. To len Oľga bola natoľko sebecká, že nevnímala, že sa Viktor nadobro oslobodil. To, že lietal bola len zobrazená myšlienka, že bol konečne voľný - ako vták. A v krabičke nebolo nič dôležité, Oľge išlo hlavne o to, aby dostala darček ona.
24.09.2023
Olex
Ahoj, no, mne sa práve záver páčil, keď som myslela, že je to čosi magické. Ja mám veľmi rada, keď sa autor hrá s čitateľovým zmyslom pre realitu.
25.09.2023
Veles
Ten závet dosť zaujímavý, alr čakal som skôr nejaký zásah Prozreteľnosti :D
25.09.2023
xius
Krasne! Pomale odhalovanie ako velmi je ich vztah pokazeny skrz buchty je stavnate.
Finale sa mi velmi pacilo aj bez vysvetlenia. Vyvolalo to potesene "cooooo?". :D (ale vysvetlenie nic neskazilo, dokresluje Olgu like a pro)
25.09.2023
MartinB
Dakujem vsetkym za komentare 😉
25.09.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.