Všetko... a nič

PnP
Podporte scifi.sk
„No, čo na to hovoríš?“ spýtal sa Rael kolegu, len čo prešli cez hermetickú bránu.
„Nie je to až taká krása, ako som si myslel,“ odvetil Jaur a položil kufrík s vybavením na zem. Napriek tomu, čo povedal, nedokázal zakryť úžas z toho, čo videl pred sebou.
Nachádzali sa v jednej z opustených miestností niekdajšieho vedeckého inštitútu, ktorého názov sa už dávno stratil v hlbinách času. Ich jednotka bola vyslaná na toto miesto, s cieľom zistiť, či sa v komplexe nenachádza niečo, čo by mohlo novovytvorenej svetovej vláde.
Vo väčšine miestností nebolo nič, len prach, ruiny a sem-tam rozbité a nepoužiteľné kúsky zastaralých prístrojov. Očakávali, že v podzemí nájdu to isté.
Opak bol však pravdou.
Niekto, či skôr niečo, totižto vytvorilo zo stoviek katakomb jednu miestnosť, či skôr obrovský priestor. A v jeho strede sa nachádzalo To.
Jedno obrovské, špinavo biele vajce.
„Ako sa sem dostalo?“ spýtal sa Jaur, akonáhle začal vyberať veci z kufríku. Ručný Geigerov počítač, prenosný spektrometer...
Rael len pokrčil plecami.
„Netuším. Nedokážem si predstaviť tvora, ktorý by niečo takého vedel vôbec zniesť. A celkovo vytvoriť toto,“ povedal a s baterkou zasvietil do prázdneho priestoru okolo nich. Lúče baterky neboli dostatočne silné, aby dosvietili na druhú stranu miestnosti. Raelovi z toho prešiel mráz po chrbte. „Ty máš nejakú predstavu?“
„Čo sa týka toho vajca, napadá mi len zopár vyhynutých tvorov. A čo sa týka týchto renovačných prác,“ povedal a baterkou opísal kruh okolo seba, „napadá mi len Godzilla.“
„To mi niečo hovorí, Godzilla,“ premýšľal Rael.
„Minule sme to pozerali, u mňa doma. Nepamätáš?“
„Niečo sa mi marí. Bojovala tam s nejakou veľkou opicou?“ spýtal sa Rael. Jaur len sťažka vzdychol.
„Počas filmu som ti vysvetľoval, že to bol len omyl. Zase si ma nepočúval?“
„Prepáč, ale vieš že mňa tieto filmy nebavia. Veľa akcie, málo dialógov. Kto by sa už len chcel pozerať na dve vymyslené monštrá, čo sa mlátia?“
„No napríklad ja,“ urazene odvetil Jaur. „Stále je to lepšie, ako tie tvoje anime, či ako sa to volá.
„Tak to si vyprosím!“ nahnevane odvetil Raul. Už-už otváral ústa, pripravených mal minimálne zo desať argumentov na obhajobu, keď v tom sa niekde za ním ozval šramot. Rýchlo tým smerom otočil lúč baterky, ktorý nepokojne poskakoval sem a ta z toho, ako sa mu ruky triasli. „Počul si to?“ spýtal sa, v ústach mu vyschlo.
„Asi sa len uvoľnil kus zeme, betónu, alebo čohokoľvek, čo použili na stavbu tejto opachy. Hlavne nerob paniku,“ odpovedal Jaur, ani len nezdvihol pohľad od čítačky, ktorú držal v rukách. „Veď na brífingu povedali, že ešte nepreskúmali celý priestor, alebo si na to zabudol?“
„Jasné, prepáč,“ povedal Raul, zatiaľ čo sa snažil upokojiť. Príliš sa mu to však nedarilo, predstavivosť mu bežala na plné obrátky. „Už si niečo zistil?“ zakričal na kolegu cez rameno, stále sa pozerajúc do temnoty pred ním.
Odpoveď však neprišla.
„Ak sa snažíš robiť si zo mňa žarty, neradím ti to!“ zakričal, hlas mu takmer preskakoval. „Dávam ti ešte jednu šancu: Už si niečo zistil?“ povedal opäť.
Znovu, žiadna odpoveď.
„Jebať,“ zhodnotil situáciu Raul a rýchlo vytiahol pištoľ, ktorú mal v puzdre na páse. Svojou muškou si nebol príliš istý, na strelnici predvádzal podpriemerné výkony, no aj tak si ju dnes zobral.
Rýchlo sa uistil, že má plný zásobník, odistil zbraň a otočil sa čelom vzad, kde sa mal nachádzať Jaur, spolu s vajcom.
Nič z toho tam však nebolo.
Keď sa totižto otočil, nachádzal sa v malej, presvetlenej miestnosti. V nej bol spolu s ním kancelársky stôl, zvädnutá kvetina, ktorá zúfalo potrebovala slnečný svit a niekto, kto sedel na druhej strane stola a čítal staromódne noviny, ktoré ho skrývali.
„Posaďte sa,“ povedal znudený hlas.
„A-ale k-kam?“ spýtal sa vydesený Raul, srdce mu bilo až v hrdle, dlane mal celé spotené.
„Žeby na stoličku?“ otrávene odvetil neznámy hlas. Raul si až vtedy všimol ošúchanú plastovú stoličku, ktorá sa nachádzala priamo oproti stolu.
„Ako to, že som si ju doteraz nevšimol?“ pomyslel si Raul, no poslúchol výzvu a usadil sa na stoličke. Tá bola bez operadiel, jedna noha bola kratšia a jej chrbát bol prehnutý. Stelesnené nepohodlie.
„Môžeme začať?“ ozval sa hlas spoza novín.
„S čím?“ nechápavo povedal Raul. Znovu si chcel prezrieť celú miestnosť, no zistil, že to nedokáže. Akási sila mu zafixovala pohľad na noviny pred ním. Tie však neboli napísané v žiadnom systéme písma, ktoré Raul ovládal, či niekde videl. Navyše, s hrôzou si uvedomil, že nevidí prsty, ktoré by noviny držali po stranách. Vyzeralo to, ako keby sa vznášali vo vzduchu. „Kde to sme? A kto ste?“ spýtal sa Raul, na poslednú otázku musel nabrať odvahu.
„No s čím asi,“ otrávene povedal neznámy hlas. „S vaším hodnotením predsa!“
„Prosím?“ nechápavo sa spýtal Raul. Priam cítil, ako ho opúšťa zdravý rozum, ako keby bol na šmykľavke, ktorá smerovala ku Šialenstvu. „Hodnotenie? Ja? Prečo?“ spýtal sa, zatiaľ čo mu po tvári tiekli slzy.
„Počkať,“ ozval sa hlas, tentoraz však aj on znel zmätene. „Ste Hergert?“ spýtal sa ostro.
„Kto?“ odvetil Raul, ktorého medzitým zachvátila triaška.
„Bytosť, ktorá má dnes kvartálne hodnotenie?“ odvetil hlas a konečne zložil noviny.
Raul nevedel, čo alebo koho má čakať na druhej strane stola. Nemyslel si však, že oproti nemu bude sedieť neupravený človek, oblečený v akomsi podivnom modrom mundúri, s cigaretou medzi perami.
„Kto dočerta si?“ spýtal sa neznámy a premeral si Raula. Ten sa nezmohol na žiadnu odpoveď, iba sa usedavo rozplakal. „Eeee... asi niekde nastala chyba. Hneď to napravím, neboj sa,“ odvetil neznámy a svet okolo potemnel.
O sekundu neskôr sa Raul opäť nachádzal uprostred obrovského podzemného priestoru, kde na neho vystrašene pozeral kolega.
„Čo ti už úplne zajebalo?“ spýtal sa vystrašene aj nahnevane zároveň a rukou ukázal na vajce.
Alebo teda na to, čo zostalo z vajca.
Všade naokolo sa povaľovali kúsky hrubej škrupiny. Nie však až tak hrubej, aby dokázal zastaviť zásobník plný deväť milimetrových projektilov. S Raulovej zbrane sa ešte dymilo. Bezmyšlienkovite ju obrátil na seba a vystrelil zostávajúci náboj.
***
„Takže sa zbláznil?“ spýtal sa veliteľ potom, čo mu Jaur podal hlásenie.
„To je jediné východisko, ktoré viem vydedukovať, pane,“ odvetil Jaur skleslo.
„Ale prečo? Nespomínal nejaké ťažkosti, či už v súkromnom alebo pracovnom živote?“
„Nie, nič takého. Nehovorím, že to bol dokonalý príklad duševného zdravia, no nemal žiadne problémy. Teda žiadne, o ktorých by som vedel.“
„Dobre, už sa tým viac netrápte,“ povedal veliteľ. „A v tom vajci sa čo nachádzalo?“
„Akýsi druh tekutiny. Než som však stihol zobrať vzorky, všetka sa stratila.“
„Stratila?“
„Sám tomu nerozumiem. V jeden moment jej boli celé litre. O sekundu neskôr po nej nezostala ani stopa, ani len vnútro vajca nebolo vlhké.“
„Zaujímavé, veľmi zaujímavé. Nuž, čo sa dá robiť,“ povedal veliteľ a vstal, až bolo vidieť modrú kombinézu, ktorú mal na sebe, „treba začať odznova.“
„Odznova?“ spýtal sa Jaur. Odpovede sa však nedočkal, keďže v nasledujúcom momente zmizol nielen on, ale aj všetko okolo neho.
Zostal len Muž v modrej kombinéze, ktorý mal na tvári smutný a zúfalý výraz.
„Nejako sa mi nedarí s tými príbehmi, mal by som sa dať dokopy,“ povedal. „S kritikou počítam, len smelo do toho,“ povedal tým, čo sa dočítali až sem a stratil sa.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

MartinB
Skus v PnP pouzivat napr. slovenske mena, ked pouzivas vymyslene, moze sa stat, ze do polovice pribehu je hrdina Rael a v druhej Raul :D inac celkom dobre, hoci na tvoje pomery krátke. a ten koniec pobavil
29.04.2023
Veles
Vidíš, to som si neskontroloval, idiot :D Nerodilo sa to ľahko, tak som rád že aspoň koniec ťa pobavil :D
29.04.2023
Nebuzardar
Fuha, dosť dobrý rozsah na pnp, dialógy ma bavili, videli sa mi dosť realistické, aj som sa pousmial na Godzille a to búranie tej štvrtej či ktorej steny smerom k čitateľovi na konci ma pobavilo :D Máš modrú kombinézu na sebe?
29.04.2023
Veles
Nie :D To narážam na montérky, čo nosievam v robote, tam dostávam väčšinu nápadov na poviedky :D
29.04.2023
xius
Meta poviedka! A vobec to nebolo zle, hlavne ten zaver sa ti podaril tak akuratne nejasne az to posobi ako trik! :)
29.04.2023
Veles
Ten koniec bolo najhoršie vymyslieť, nevedel som ako to zakončiť. Len ma mrzí, že som zas musel použiť "ťahák" v podobe Hergerta.
30.04.2023
Lucika
Zaujímavá poviedka, len si nie som úplne istá či som ju správne pochopila :D každopádne, dobre sa to čítalo
30.04.2023
Veles
Lucika, ani ja sám presne nechápem, ako by mala táto konkrétna poviedka fungovať :D Takže akokoľvek sivju pochopila, je to pravdepodobne správne :D
30.04.2023
Martin Hlavňa
Samotnému spracovanie veľmi čo nemám vytknúť a všetko by bolo super, len sa mi to trochu rozpadá na logike tých preskokov "v priestore a (možno) čase". Samotné to použitie by bolo v pohode, len by som čakal, že sa to vysvetlí. Celkovo dosť vecí ostalo nevysvetlených - čo bolo vo vajci za bytosť, prečo tam bolo, atď.
Ale inak sa to čítalo dobre, bavilo ma to. Len som na konci ostal s príliš veľa otázkami.
30.04.2023
Veles
Martin, ono ani ja sám sa v tom nevyznám, doslova som písal prvé, čo mi prišlo na um a tak to aj vyzerá :) Na začiatku som ani len netušil, akým smerom sa príbeh vydá, nieto ešte ako sa skončí. Musím sa priznať, že podľa mňa je toto jedna z mojich najslabších PnPčok. Nabudúce si budem musieť aspoň načrtnúť príbeh dopredu, nech sa to už neopakuje.
30.04.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.