Kovový svet

PNP
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Stretneme sa u fontány.“ Dievča si opakuje pre seba. Zvláštne, ako inak znejú tie isté slová od iných ľudí. Z jej úst jej to vôbec nechutí. Zato Humis, ten to povedal tak sladko, až dostala chuť na veterník. Z jeho úst samozrejme.
A tak sa tmou prediera, osamelá, nesmelá duša, ktorá čaká na prvé rande.
„Na to pravé rande.“ Doplní svoje myšlienkové pochody a snaží sa nedívať na vyšúchané tenisky a modrinu na ľavom kolene, ktoré jej biele šaty nezakryli.
„U fontány.“ Zopakuje prekvapene, keď do nej temer narazí. Cesta jej prešla rýchlo, pretože sa na ňu vôbec nesústredila, no teraz, keď je tu, znervóznie. Námestie je prázdne, sídlisko ožilo žltými oknami, ktoré ponúkajú príbehy desiatkach rodín. V diaľke započuje hádku. Na treťom poschodí sa nejaké nemotorné dieťa snaží učiť na husle a v prvom vchode bliká pokazené svetlo.
Dievča pozrie na hodinky. Chlapec mešká. Rozhodne sa preto že si skráti čas pohľadom na fontánu. Kde tu sa šum vravy stratí a jej oči a uši pohltí neprestávajúci súzvuk stekajúcej vody. Je takmer návyková. Jej stred sa belie pod spŕškou vody a okraje sa jemne vlnia.
Jej oči si však všimnú lesklú mincu na dne priezračnej vody. Podíde bližšie, obzrie sa, či ju nikto nevidí, nechce predsa, aby si ľudia mysleli, že vyberá z fontány peniaze, ktoré sem niekto hodil pre šťastie, i keď presne to má v pláne.
Natiahne sa, vloží ruku do vlažnej vody no fontána sa zdá byť hlbšia. Už-už ju má na dosah, musí sa len viac zohnúť...
Čľup! Dievča chytilo mincu a fontána chytila dievča a už aj jej otvára útroby tajnej šachty. Marlen sa nestihne spamätať, všetko sa s ňou točí a keď sa konečne vynorí z vody, tak len splašene lapá po dychu.
Vylezie z fontány, ktorá ju pohltila a jej bosé nohy klesnú na prašnú cestu akéhosi zvláštneho mestečka.
Hlavou jej prechádza tisíc otázok, na ktoré nepozná odpoveď.
„Toto nie je môj domov!“ Otáča sa na všetky strany, no jediné, čo jej príde povedomé, je stará fontána, ktorá svojim šumom dievčaťu pripomína smiech.
Staré budovy, prinízke a šedivé, ktoré sa na farebné paneláky vôbec nepodobali v jej malej hlávke pridávali na panike.
Praskanie halúzok v neďalekom lese a prazvláštne zvuky pripomínajúce vŕzganie starého železa jej stačilo na to, aby plieskala vodu vo fontáne a kričala: „Vráť ma späť! Počuješ?“
No šum vody sa akoby znovu rozosmial.
„Vari tu majú aj hlúpe fontány svoju hlavu?“ Obráti sa za zvukom škrípajúceho plechu a zatuhne.
Z lesa sa k nej valí akési zviera. Ihneď vyskočí na fontánu a keď sa k nej priblíži, urobí to jediné, na čo sa zmôže. Špliecha okolo seba vodu.
So splašeným krikom a vodou zviera napokon od seba odoženie a keď si už myslí, že je povšetkom a zlovestnej bytosti sa ubránila, konečne si dovolí otvoriť oči.
„Ty si ale hlučná.“ Povie tenkým hláskom malá kopa šrotu pred ňou.
Ak by Marlen nemala okuliare, isto by jej vyšli očné buľvy z jamiek.
„Čo čo čo čo tto má znamenať? Ty ty roz...“
„Samozrejme, čo sa tak divíš? Ešte si nikdy nevidela robopsa?“ Povie a jemne zatočí hlávkou do strany.
Dievča je v rozpakoch. Musela sa silno udireť do hlavy, keď spadla do fontány, alebo sa je prihovára naozajstný robotický pes?
„Prečo vyzeráš ako zo smetiska?“ Vyhŕkne z nej.
„A ty prečo vyzeráš, ako mokrý pes?“ Zasmeje sa.
Dievča sa na seba pozrie a zasmeje sa. Robo pes je zdá sa neškodný, rozhodne sa preto vystúpiť z vody a pozrieť si tú podivnosť bližšie.
Plecháčik vrtí chvostom ako ozajstný pes, čo ju pobaví a s ostýchavým smiechom psa pohladí. Ten celou radosťou pustí deci oleja rozhodne sa svoju novú majiteľku vyoblizovať nemrznúcou kvapalinou.
Dievčenský smiech zaleje prašné námestie. Marlen na pár okamihov zabudla, že je v problémoch.
„Plecháčik, si rozkošný! Ale ja musím ísť domov.“ Povie, no v tom sa otočí za vŕzgavým zvukom do lesa. Robopes sa rozbehne a zavrtí chvostom. Zdá sa, že sa niečo obrých rozmerov hýbe jej smerom.
„Plecháčik, poď sem! Nechoď tam! Niekto tam je!“ Vydesene kričí za svojim novým miláčikom a neisto podíde k hranici lesa.
Spoza starého stromu sa vytrčí akási plechová obluda. Nerobí nič, tak sa dievča zarazí. V tme noci jej oči zvláštne svietia. Po chvíli si uvedomí, že tam nie je sama. Zopár zvedavých očí sa vynorí spoza kríkov a iných stromov.
„Ešte sa hanbia. Nevyplaš ich.“ Povie robopes a usmeje sa na nemotorné roboobry.
Svetlo mesiaca sa v ich brnení odráža na sivo. Dievčaťu prebehne hlavou, že nič zvláštnejšie a krásnejšie zároveň ešte nevidela. Dráždi ju myšlienka preskúmať toto podivné miesto, avšak, kdesi hlboko vie, že sa musí vrátiť. Zamračí sa.
„Ak sa chceš vrátiť, tak môžeš. Ale už sa sem nikdy nedostaneš.“ Povie Plecháčik a v zuboch podáva Marlen mincu.
„Tento svet je ozaj úžasný. Ale nie je to môj domov.“ Pohľadom klesne na fontánu.
„Stačí si len zaželať.“ Poradí jej psík a dievča si vezme mincu. Vykročí na fontánu, pohladí malého priateľa a pohľadom sa rozlúči s roboobrami. Niečo jej vraví, že by mala zostať. Že by mala spoznať tento svet. Napokon sa rozhodne vrátiť a čľupne do vody.
...
Na druhej strane ju nikto nečaká. Dievča však nie je sklamaná, vylezie z fontány a započúva sa do šumu prúdiacej vody. Jej smiech bude počuť už naveky. Tak, ako nikdy nezabudne na Plecháčika a celý kovový svet.
„Ak je to pravda, že tam viac nesmiem, nechám mincu pre niekoho iného. Snáď mu prinesie šťastie, ako mne.“ Povie a s potmehúckym úsmevom ju nechá klesnúť na dno fontány.

WriterInTheDark

WriterInTheDark
Milujem sci-fi, horor, fantasy, pretože nie je krajší únik z reality, ako na krídlach fantázie :)

Diskusia

Veles
Zaujímavý námet, možno by bolo dobré v budúcnosti ho rozšíriť, napríklad by niekto iný našiel tú mincu a rozhodol by sa ten svet preskúmať. Inak vitaj naspäť, dlho som ťa tu nevidel :D
28.01.2023
WriterInTheDark
Ahoj Veles, áno zopár častí som zmeškala :) už nemám toľko času popri práci. Zo začiatku som na tom pozerala ako sliepka na zrno, ale potom sa to vyvinulo tak, že som (snáď) obsiahla všetky ponúkané témy :D
28.01.2023
MartinB
Súhlasím, vyzeral ten svet zaujímavo, prečítal by som si viac :) Milá poviedka.
28.01.2023
Olex
Ahoj,
poviedka sa mi páčila. Všetky tri témy boli prepojené nenásilne, šikovne.
29.01.2023
WriterInTheDark
Ďakujem Martin, Alex :) zaujímavé na tom je, že som to vôbec neplánovala. Pri týchto poviedkach vymýšľam príbeh za pochodu,- bo neni čas :D
29.01.2023
Arcey
Poviedka sa mi čítala príjemne, ale mám dojem, ako keby si prvotnú zápletku zbytočne vyhodila. Ten chlapec na ktorého sa tešila mohol byť do toho nejako zapletený. Mohol mať dohodu s druhou stranou, že im tam bude lákať nových ľudí, alebo niečo na ten spôsob. Meno hlavnej hrdinky mi tiež prišlo odhalené príliš neskoro, podľa mňa by mohla zostať dievčatkom od prvej vety až po poslednú. A viem, že za hodinu je to málo, ale tá minca ju mohla zaviesť na konci ešte niekde inde, možno aj na horšie miesto. A to by mohol byť cliffhanger k ďalšej poviedke. Ja viem, PNP nemá slúžiť na nejaké plnohodnotné poviedky, ale keď som si dočítal záver tak mi na um prišlo niekoľko ďalších, ako by to mohlo skončiť výraznejšie. Zaujímalo by ma , či si mala nejakú osnovu, alebo len čisto v hlave si to pospojovala.
29.01.2023
WriterInTheDark
Och nie, žiadne osnovy - pri PNP na to nie je čas. :D Úprimne povedané - chytím sa jednej myšlienky a nasledujem ju pokiaľ ma zavedie. Všetko sa vyvíja za pochodu. Meno som jej dala, aby nebola celý čas dievčaťom - to by bolo nečitateľné. Je pravda, že sa to mohlo zamotať viac, ale chcela so to nenásilne, čitateľa trochu navnadiť :)
Na dlhú zápletku nebol čas, ja som rada že som to stihla včas poslať :)
29.01.2023
Lucika
Pekná poviedka, niektoré vety na konci mi trošku pripomínali moju :)
29.01.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.