Zničené Vianoce

PNP
Filmová história scifi
V mestečku Cloudport zavládla pravá vianočná atmosféra. Všade, kam ste sa pozreli, boli povešané rôznofarebné svetielka a vo vzduchu bolo cítiť vôňu medovníkov a sviatočného punču. Aj snehu bolo tento rok dostatok. Obyvatelia, drobní elfovia, sa predbiehali, kto spraví krajšiu výzdobu. Tak ako každý rok. Veď prečo by to malo byť inak? Duch Vianoc zosadol na každého jedného z nich.
„Hej Saria! Zastavíš sa u mňa na trošku punču?“ kričal jeden elf z okna svojho domčeka.
„Áno, určite, Felix,“ zasmiala sa a žmurkla naňho. „Aj toto sa tuším opakuje každý rok“, povedala si sama pre seba, keď kráčala okolo námestia. V strede bola obrovská fontána, no voda v nej zamrzla. Vedľa nej stál ešte väčší vianočný strom. Na jeho vrchole sa ligotala zlatá hviezda. Zastala pod ním a uprela pohľad smerom hore. Hviezda zrazu zhasla. A postupne začali vypínať aj ostatné svetielka na strome.
„Hm, to je zvláštne. Nepamätám si, že by sa toto niekedy stalo.“
Otočila sa, námestie bolo aj v túto neskorú hodinu stále plné. Videla, že nie je jediná, kto si všimol náhlu zmenu. Vtom sa jej zakrútili špičky uší. To bolo zlé znamenie. Každý elf mal nejakú schopnosť a ona niekedy predvídala, čo sa stane. Skrútené uši znamenali veľkú pohromu. No čo môže byť horšie ako výpadok elektriny práve počas Vianoc? Všetci by z toho šaleli. Znova sa jej uši skrútili, tentoraz ju to bolelo. Rozbehla sa domov. Musí zistiť čo sa deje.
Doma vbehla do kuchyne, otvorila skrinku, kde si miešala odvary a schytila malú fľaštičku so sýtozelenou tekutinou. Na jeden dych ju vypila. Pred očami sa jej zahmlelo. Zrak mala zastretý, no predsa niečo videla. Bola to vizia. Videla veľkú žiaru. Počula krik a plač a zem sa otriasala.
Potom upadla do bezvedomia. Prebrala sa až po niekoľkých minútach. Prudko sa posadila a zhlboka dýchala. Musí o tom niekomu povedať. Namierila si to rovno do starostovho domu. Dúfala, že ešte nebude spať. Našťastie sa u nich svietilo.
Nedočkavo zabúchala päsťou na dvere. Otvorila jej starostova žena v župane.
„Saria?“ zvolala prekvapene.
„Musím hovoriť s Tanythom. Hneď.“
„Tu som. Deje sa niečo?“
„Mala som víziu, že sa stane niečo strašné,“ v očiach sa jej zrkadlil strach.
„Poď dnu,“ pokynul jej a ona mu rozpovedala, čo videla.
„Neviem, čo by to mohlo byť, nič podobné som ešte nevidela. Má to však niečo do činenia s ľuďmi.“
„S ľuďmi? Ale veď najbližšie dve mestá sú od nás vzdialené na stovky kilometrov. Koľko máme času?“
„Mám pocit, že možno len pár hodín. Začneme evakuáciu?“
Starosta mlčal. Bolo šialené, čo mu povedala. Áno, jej vízie sa väčšinou vyplnili, ale niekedy nie. Premiestňovať obyvateľov v tomto chladnom počasí? Vyrušiť ich počas príprav na zajtrajší štedrý večer?
Saria tušila, čo sa starostovi honí hlavou. Musí naňho zatlačiť viac. Tu ide predsa o ich životy!
Vtom ich oslepila silná žiara.
„Čo to, preboha, bolo?“
Ohlušujúci výbuch prerušil aj ich myšlienky. Tlaková vlna porozbíjala okná až ich odhodilo a s tvrdým žuchnutím dopadli na podlahu.
„Je neskoro,“ hlesla Saria.
Vybehla na nádvorie a jej predtucha sa vyplnila. Časť dedinky už bola zdevastovaná, ach, nechcela ani len pomyslieť na tých chudákov, čo nestihli ujsť. Začula kovový škripot a stihla sa obzrieť, aby v poslednej chvíli uskočila. Kovové monštrum si to rinulo cez ich dedinku, akoby tam ani nebola. Starostov dom bol v troskách. Znova sa ozvala uši driapajúca rana a z monštra pred ňou čosi vyletelo. Sledovala dolet a videla, že to niečo trafilo. Videla výbuch.
„Panebože, čo sa to deje?“ v ušiach jej hučalo, no napriek tomu počula svojich susedov a kamarátov kričať.
Niektorí z nich utekali do lesa, hľadať tam útočisko. Ona spraví to isté. Musí sa dozvedieť, prečo sa toto všetko stalo.
S niekoľkými ďalšími elfami sa dostali až na neďalekú horu, ktorá, ako sa zdalo, nestála v ceste tým železným opachám. Tam, zaborení v snehu takmer po pás, sledovali, čo zostalo z ich milovanej dedinky. Pár domov stálo nedotknutých, no zvyšok bol na prach. Doslova.
Malé elfie dievčatko vedľa nej začalo vzlykať.
„Neboj sa, zvládneme to,“ chlácholila ju mama.
Saria si nevedela predstaviť, ako toto dokážu zvládnuť. Kovové stroje pokračovali v ceste a aj výbuchy už zneli tlmenejšie. Bolo zjavné, že iba stáli v ceste niekomu inému. Počula príbehy o tom, akí sú ľudia zlí, no akosi im nikdy neverila. Elfovia to nemali v povahe. Väčšinou boli šťastní a usmiati a žili si svojím životom.
„Mami? A kde teraz budeme sláviť Vianoce?“ spýtalo sa to isté dievčatko, ktoré predtým plakalo.
Jej mama sa na Sariu pozrela s prosbou o pomoc.
Nepoznala ich tak dobre, no podišla k nim. Kľakla si k malej a pohladkala ju po líčku.
„Vieš, pokiaľ máš Vianoce s kým tráviť, je jedno, kde to bude. Na lúke, v jaskyni, hocikde.“
„Aj na zamrznutom rybníku?“ zajasalo elfiatko.
„Áno, aj tam.“
Presvedčiť dieťa, že nič nie je stratené, je tak jednoduché. To dospeláci sa s tým budú musieť popasovať.

Lucika

Lucika
Písanie je moja vášeň

Diskusia

Arcey
Parádna rozprávka o zlých ľuďoch a dobrých elfoch. Pekne napísané, pár slov ako napríklad elfiatko mi rezalo uši, ale to bol iba môj pocit, na celkový dojem to neubralo. Páči sa mi, ako sa čoraz viac autorov snaží použiť obe témy, je to iba o hraní a fantázií. Čo sa týka názvu mesta, predstravil som si to najprv ako mesto v oblakoch, a až potom mi došlo, že nie. Chcelo by to ešte viac motivácie, prečo ľudia zadupali ich dedinu do zeme. Celkove však parádny kúsok. Začínam byť tvoj reálny fanúšik.
22.12.2022
Lucika
Jeej dakujem krasne, vazim si to :) S tym elfiatkom som si nakoniec ani ja nebola ista, mohla som dat napr. elfíča. A Cloudport mi tiez nesedel, ale akosi som nevedela vymysliet nieco lepsie. Urcite by to chcelo viac objasnit, co sa dialo, no v tej hodine mi toho akosi viac nenapadlo. Ale pisat ma bavi odjakziva, tak sa budem stale snazit zlepsovat :)
22.12.2022
Veles
Napísané je to dobre, klobúk dole, ale som trošku smutný že som netrafil koniec :D Ja som totižto tipoval že na konci tam príde Santa Klaus na tanku a poberie všetkých elfov na nútené práce vyrábať hračky :D
22.12.2022
Lucika
Kokoos tak to by bol super zaver :D skoda ze mi to vobec neprislo na um
22.12.2022
Martin Hlavňa
@Veles No ty veru bol riaden záver :D Generál Santa Claus :D
@Lucika - poviedka sa mi páčila, super ako si na krátkom rozsahu s limitovaným časom vybudovala atmosféru.
23.12.2022
Lucika
Dakujem Martin, som rada ze sa pacila :)
26.12.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.