Slobodná duša
PNP
Sychravý deň sa prelievala, ako kvapky pomaly klesajúce po okne. Stekajú tichučko, nikto si ich takmer nevšíma. Razia si svoju cestu cez nános špiny, spájajú sa a ukončia svoj osud na práchnivom drevenom ráme. Je rovnako zmáčaný ako pokožka na mojej tvári.
Na poschodí hrá klavír. Poznám každú notu melancholickej melódie, predpovedám každý jeho tón a napodobňujem bubnovanie prstami na parapete. Bezducho hľadím do prázdna. Moje ruky si s kvapkami skvelo rozumejú. Spoločne dotvárajú symfóniu beznádeje.
Nasleduje posledný tón. Domom sa rozleje chladivé ticho, ktoré mi rozprúdi krv v žilách. Viem, čo bude nasledovať. Objímem roztrasené kolená a pritisnem nahé telo do útrob tmy.
Hryziem si do pery a snažím sa skrotiť splašené srdce, ktoré by najradšej vyskočilo z tohto týraného tela. Je to preňho priveľká záťaž. Pumpuje adrenalín do každej bunky, vháňa strach do temnotou zaplnenej miestnosti. Kiežby svoj boj už vzdal. Kiežby môj osud ukončil.
Počujem jeho ťažký krok. Pomaly schádza po schodoch a po každom stupienku mi adrenalín v hlave hovorí, aby som sa bránila. Pri každom dupnutí sa moje telo trasie viac, ako by som si kedy myslela, že je reálne.
Vlastný tep ma škrtí v krku a keď si už myslím, že to moje telo nezvládne, otvoria sa dvere.
Je ticho. Nemusí nič vravieť.
Kedysi mi hovoril, aby som nekričala. Vraj ma aj tak nikto nepočuje. Nikto mi nepomôže. Aj tak dostane to, po čom túži.
Teraz už viem, že nepatrím sebe. Som len duša ukrytá v schránke, ktorá túži len po jednom. Vyslobodiť sa.
Sklopím zrak. Nahá sa skrývam v tieni, v rohu miestnosti, aj keď viem, že nemá cenu sa brániť. Jazvy na mojom tele sú však nič s porovnaním s tými na mojej duši. Viem, že zomiera.
Zapáchajúce mužské telo sa ku mne priblíži a ja viem, že musím dvihnúť zrak. Nemá rád, keď uhýbam pohľadom.
V tom sa niečo zaleskne. Strieborný náznak nádeje ukrytý v záhyboch deravých teplákov, ktoré predo mnou klesajú k zemi. Mužské libido povzbudené pornom stíska v ruke a druhou ma k sebe pritiahne.
Viem, že by som nemala. Zbije ma, ak to prežije. Alebo horšie, nechá ma nažive ešte veľmi dlho.
Ale skúsiť to musím. Moje telo mi je ukradnuté. To moja duša potrebuje vyjsť von!
Šmahom ruky schytím vyskakovací nôž z jeho vrecka a pocítim náznak moci.
Pozriem sa mu priamo do očí. Do hnusných čiernych očí, plných slasti a ukájania, kde nie je ani náznak dobra a v ten moment viem, že MUSÍM.
„Vraaaa!“ mužské stony pretne výkrik do tmy a ja pocítim teplo jeho krvi.
Dýcham plytko a prirýchlo. Pustím nôž z ruky, akoby som neverila, že to mojou rukou zhasína jeden ľudský život.
Chrčí a drží sa za krk. Tentoraz ľutujem, že mu nie je dobre vidno do tváre. Schytím ho za golier, adrenalín v mojej krvi mi dáva silu, ktorú potrebujem. Ešte dýcha. Potiahnem ho ku dverám, kde nechal zapnuté svetlo. Pozriem sa z blýska do jeho očí. Do tváre diabla, ktorý vytvoril toto peklo na Zemi.
V tú chvíľu sa prestávam triasť. Priblížim sa k jeho tvári čo najbližšie a s ľadovým kľudom si vychutnám jeho posledné zachrčanie. Prosba jeho pľúc o kyslík je márna.
Úprimne sa usmejem a okamžite sa začudujem, odkiaľ vyšiel ten zvuk.
„Ten som roky nepočula.“ Pošepnem a spoznávam vlastný hlas, ktorý bol ukrytý v tejto desivej temnote.
Zostávam, kým krv nepokryje značnú časť podlahy. Sledujem, ako pomaly vyteká a chladne. Pripomína mi kvapky dažďa, ktoré pred časom zmáčali moje čierne okno.
„Dážď.“ Poviem zachrípnutým hlasom a bezducho vykročím neznámymi schodmi.
Oči si zakrývam pred ostrým svetlom z lámp na stenách. Len tipujem, kde môže byť východ a keď otvorím dvere vychutnám si závan letného dažďa.
Pozriem na prah, na pomyselnú čiaru slobody a väzenia. Na chvíľu zaváham.
Napokon cúvnem, rozhodnem sa ešte zahrať poslednú pieseň. Tú, ktorú hral on. Každý večer. Už trinásť rokov.
Moje prsty stláčajú klávesy s ľahkosťou. Zatvorím oči a predstavím si sálu plnú krásne oblečených ľudí. Presne ako v ten osudný deň, keď ma uniesol.
S posledným tónom otvorím oči, prejdem do kuchyne a vezmem nôž. Vyjdem do tmy letnej noci. Som sama. Nikde nie je žiadna známka života. Som ďaleko v divočine, ukrytá pred svetom.
„Konečne.“ Pošepnem.
Ešte posledný nádych, posledné údery srdca, ktoré v mojom zúboženom tele trpelo dlhé roky.
Kvapky, ktoré som sledovala len cez začiernené okno objímajú moje telo a očisťujú od zla.
Zatvorím oči, zaženiem sa a pocítim chlad ostria v hrudi. Klesám na kolená a s úsmevom opúšťam tento svet.
...
Sychraví deň sa prelieva ako kvapky stekajúce po mojom tele. Z hora ho sledujem, uvedomujem si, čo všetko si vytrpelo.
Dvihnem zrak a s úľavou sa nechám vtiahnuť do belasého víru plného hviezd a oblakov, plná nadnesenej spokojnosti a lásky. Už necítim nič, len šťastie. Akoby mi niekto zložil betónovú platňu z pŕs. Konečne som slobodná duša.
...
Pôrodnú sálu zachváti detský plač.
„Je to dievčatko.“ Zahlási lekár.
Matka sa pozrie dieťaťu do očí, pritlačí si ho k prsu a pošepne: „Vitaj doma Soul. Tak dlho sme na teba čakali.“
WriterInTheDark
Milujem sci-fi, horor, fantasy, pretože nie je krajší únik z reality, ako na krídlach fantázie :)
Diskusia
xius
Technicky zvladnute, ale prilis mocne sa opiera do klise. (forma vztahu medzi hrdinami, klavirny vstup aj hrdinkina smrt) Prevtelenie/druha sanca v zavere prichadza odnikial a chyba jej uder akehokolvek vytusenia citatelom. Je to velmi prijemne volne plynutie slov s tazkou temou, ale myslim, ze nikoho neprekvapi, ze toto ti ide. Casto hovorim, ze v PNP su skratky nutne, ale ked je na nich prakticky cely text, je to take mechanicke... Napr. bez Soul by to, paradoxne, bolo lepsie. Myslim, ze nas potrebujes viac prekvapit, nielen uistovat, ze pisat vies. :)
19.02.2022
Technicky zvladnute, ale prilis mocne sa opiera do klise. (forma vztahu medzi hrdinami, klavirny vstup aj hrdinkina smrt) Prevtelenie/druha sanca v zavere prichadza odnikial a chyba jej uder akehokolvek vytusenia citatelom. Je to velmi prijemne volne plynutie slov s tazkou temou, ale myslim, ze nikoho neprekvapi, ze toto ti ide. Casto hovorim, ze v PNP su skratky nutne, ale ked je na nich prakticky cely text, je to take mechanicke... Napr. bez Soul by to, paradoxne, bolo lepsie. Myslim, ze nas potrebujes viac prekvapit, nielen uistovat, ze pisat vies. :)
19.02.2022
WriterInTheDark
Ďakujem za zmenu názvu a Xius aj za tvoj názor. Neviem teda či je PNP pre mňa. Nejak neviem chytiť tému, ktorá by nebola na dlhšie rozpisovanie a potom ju musím natlačiť do hodiny, čo je na škodu. Ja samu seba prekonávam v každej poviedke. Vždy idem no niečoho nového, buď zmením štýl, rozprávača, už som bola aj v ženskom aj v mužstkom tele, skúsila som sci-fi, fantasy aj horor. Naozaj sa snažím prekvapiť a mrzí ma, že to podľa teba nestačí.
Ale beriem, že sa človek musí snažiť stále viac.
20.02.2022
Ďakujem za zmenu názvu a Xius aj za tvoj názor. Neviem teda či je PNP pre mňa. Nejak neviem chytiť tému, ktorá by nebola na dlhšie rozpisovanie a potom ju musím natlačiť do hodiny, čo je na škodu. Ja samu seba prekonávam v každej poviedke. Vždy idem no niečoho nového, buď zmením štýl, rozprávača, už som bola aj v ženskom aj v mužstkom tele, skúsila som sci-fi, fantasy aj horor. Naozaj sa snažím prekvapiť a mrzí ma, že to podľa teba nestačí.
Ale beriem, že sa človek musí snažiť stále viac.
20.02.2022
Olex
Ahoj,
táto poviedka je veľmi zručne napísaná i keď dosť realistická, až na tú mystickú záverečnú časť. Ja by som sa rozhodne nermútila nad tým, čo komu stačí, či nestačí. Myslím, že PNP má v prvom rade dať niečo tebe:)
20.02.2022
Ahoj,
táto poviedka je veľmi zručne napísaná i keď dosť realistická, až na tú mystickú záverečnú časť. Ja by som sa rozhodne nermútila nad tým, čo komu stačí, či nestačí. Myslím, že PNP má v prvom rade dať niečo tebe:)
20.02.2022
xius
@WriterInTheDark: Prepac, poznam ta skor z FP a viem, ze s technickymi vyzvami pisania nemas problem. Bolo to myslene len ohladom lepsieho hodnotenia. Pretoze pocitove opisy okolo tazkej temy za hodinu koncia banalne a nezaujimavo. Nielen u teba, toto je vyzva ako drak aj ked je casu dost. Precital som si tvoje ostatne PNP a velmi sa mi pacil Rukopis (zdovodnenie preco chcu jeho rukopis!) aj Prekliatie. (cokolada ako nastroj magie ma obrovsky potencial!) Planet smrt a Uspavanku vidim podobne ako Slobodnu dusu: vela slov, ktorym sa vobec nedari ma nadchnut. Ale Olex to podchytil/a tiez dobre - ma to dat hlavne nieco tebe. A ze ma nejaky Xius problem s temnotou preberanou v prvej osobe je len a len jeho problem. :) Tym celym chcem povedat, ze PNP su urcite pre teba - mas dostatocne siroky zaber, aby si v tvojich textoch nasiel nieco dobre kazdy. A ak ta to aj bavi, je to skvele straveny sobotny vecer, myslim!
21.02.2022
@WriterInTheDark: Prepac, poznam ta skor z FP a viem, ze s technickymi vyzvami pisania nemas problem. Bolo to myslene len ohladom lepsieho hodnotenia. Pretoze pocitove opisy okolo tazkej temy za hodinu koncia banalne a nezaujimavo. Nielen u teba, toto je vyzva ako drak aj ked je casu dost. Precital som si tvoje ostatne PNP a velmi sa mi pacil Rukopis (zdovodnenie preco chcu jeho rukopis!) aj Prekliatie. (cokolada ako nastroj magie ma obrovsky potencial!) Planet smrt a Uspavanku vidim podobne ako Slobodnu dusu: vela slov, ktorym sa vobec nedari ma nadchnut. Ale Olex to podchytil/a tiez dobre - ma to dat hlavne nieco tebe. A ze ma nejaky Xius problem s temnotou preberanou v prvej osobe je len a len jeho problem. :) Tym celym chcem povedat, ze PNP su urcite pre teba - mas dostatocne siroky zaber, aby si v tvojich textoch nasiel nieco dobre kazdy. A ak ta to aj bavi, je to skvele straveny sobotny vecer, myslim!
21.02.2022
WriterInTheDark
Ďakujem Xius - baví ma to - to by bolo slabé pomenovanie, ale áno, milujem písanie a dúfam, že je to vidieť :)
Budem preto rada za každú radu a názor, aby som sa mohla zlepšovať.
21.02.2022
Ďakujem Xius - baví ma to - to by bolo slabé pomenovanie, ale áno, milujem písanie a dúfam, že je to vidieť :)
Budem preto rada za každú radu a názor, aby som sa mohla zlepšovať.
21.02.2022