Klaus

PNP
Podporte scifi.sk
„...a potom celú planétu vyhodili do vzduchu!“ dokončil historku Josei, niekdajší hlavný navigátor, momentálne slúžiaci ako zástupca hlavného mechanika. Po katastrofálnom fiasku s čokoládou na planéte Sturm IV padali hlavy na prieskumnej lodi Radio, a medzi nešťastníkov sa radil aj Josei. Sprvoti sa mu to nepáčilo, no len čo zistil že mu kapitán Heiss dopláca rozdiel na žolde, prestal reptať. Navyše už len zriedkakedy videl Hergerta, a to bola sama o sebe odmena.
„Páni, to by som chcel vidieť,“ zasnene povedal Markéz, jeden z nových prírastkov na palube.
„Ver mi, nechcel by si. Len tak tak sme odtiaľ unikli, trysky boli odpísané. Keby sa nás neujala flotila, ešte teraz by sme sa bezcieľne plavili vesmírom. Ďakuj Kézarovi že nás poslal do tohto zapadákova,“ povedal Josei a kopol do seba naliaty rum.
„A čo tu vlastne robíme? Veď táto sústava je celá bez života,“ posťažoval si Klerge, oficiálne hlavný mechanik, no v skutočnosti to bol len prázdny titul ktorý mu kúpil otec a on sám nevykonával nič, okrem toho že sa Joseiovi stále plietol do cesty.
„Jedna z planét vraj bola kedysi obývaná, tak nás sem poslali preveriť to a zistiť či tu nie je nejaká stratená technológia,“ povedal Josei. V tom sa po celej lodi rozoznel alarm a z reproduktorov zahučal hlas kapitána Heissa, „Vyhlasujem okamžitý poplach! Zistené neznáme plavidlo pri tretej planéte! Okamžite obsaďte svoje bojové stanovištia!“
------------------------------------------------------------------------------------------
„Ja to zničím!“ rozhodne povedal kapitán Heiss sediac na svojom veliteľskom mieste. Jeho strhaná tvár a kopiace sa fľaše Vesmírneho rumu, ktoré ani Hergert nestihol likvidovať, značili že je pod tlakom.
„Neunáhli sa Heiss, nevieš čo to je,“ odpovedal Heiss a sunul do seba jednu fľašu za druhou.
„Hej, a dopadne to ako naposledy, však! Tak to veru nie, s tým nesúhlasím!“ neuroticky kričal kapitán a zahnal sa po Hergertovi, no nakoniec si to rozmyslel. „Čo teda navrhuješ?“
„Aspoň na to obráť teleskopy, nech vidíš čo ničíš,“ povedal Hergert.
„Dobre, nastavte na to teleskopy, no zároveň to aj zameriavajte, ak by to bolo nepriateľské, rozumiete!“ vydával rozkazy kapitán a otvoril si novú fľašu. Po asi desiatich minútach frenetickej práce všetkých na mostíku, sa objavil obraz, ktorý všetkých zaskočil. Vyzeralo to že vesmírom, bez akejkoľvek techniky, sa ženie akýsi prastarý dopravný prostriedok, poháňaný čudesnými tvormi. Celé to riadil akýsi obludne tučný muž, oblečený celý do červeného. Nikto nevydal ani slovo, až keď Hergert zošrotoval poslednú fľašu a otočil sa na obrazovku povedal, „Santa? Toho som dlho nevidel.
------------------------------------------------------------------------------------------
„Dobre. Dobre. Dobre,“ opakoval stále dookola kapitán, evidentne vyvedený z miery priebehom výsluchu. „Takže vy, vy dvaja sa poznáte?“ spýtal sa už asi desiaty krát. Hergert, a osoba ktorá sa predstavila ako Klaus, súhlasne prikývli. „Ale veď vy vyzeráte ako človek! Ako je to kurva možné? Čo ste to tu, v Kézarovom mene, robili?“ prudko sa na Klausa oboril. Ten vyzeral rovnako zmätený ako kapitán, a preto len prosto odpovedal, „Chcel som ísť rozdať darčeky, tak ako každý rok, nič viac.“
„Aké darčeky? A komu? Systémy nám hlásia že tento svet je neobývaný!“
„No ľudom čo tam bývajú, je ich síce len málo, ale zaslúžia si radosť, nemyslíte? Povedz niečo aj ty Hergert,“ a strčil do neho.
„Ja mu verím Heiss. Síce som ho dlho nevidel, ale poznám ho dlho a vždy mal mäkké srdce a rozum,“ povedal Hergert a radšej začal kontrolovať svoje orgány.
„Už som zabudol aký si občas nechutný Hergert,“ povedal Klaus a posunul mu jeden z jeho žalúdkov čo sa rozkotúľali po stole.
„Ale ako viete že tam žijú ľudia? A ako viete cestovať vesmírom?“ pokračoval vo výsluchu kapitán.
„Prosto to viem. Odjakživa to viem, ako aj cestovať vesmírom. Veď to vie aj tuná Hergert, však?“ odpovedal Klaus a znovu drgol do Hergerta.
„Čo? Áno viem, ale už dlho som to nerobil. Dáme preteky po tomto?“ spýtal sa Hergert a schoval si posledný mozog dnu.
„Ja si musím asi zase vypiť,“ bezmocne zašepkal kapitán, načo Klaus siahol do obrovského vreca čo mal pri sebe a vytiahol odtiaľ plnú fľašu Vesmírneho rumu.
„A-ako to?“ bolo jediné na čo sa zmohol kapitán.
„Každý si zaslúži darček,“ povedal Klaus a usmial sa.
„Pre mňa by sa nenašla čokoláda?“ spýtal sa Hergert.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

xius
Hergert je dobry napad!
Vela postav sa da tazko uhrat za hodinu, asi preto ten dojem uponahlanosti a nelogickych dialogov. Ale bolo to riadne susto! :)
18.12.2021

Veles
xius, dosť som sa ponáhľal a táto poviedka nadväzuje na smrťelné pokušenie odomňa, tiež je to PnPčka :D rozhodol som saa vybudovať si vlsstný PnP scifi vesmír :D
18.12.2021

Aleš Horváth
si ma komentárom predbehol, pozerám ze píšeš román na počkanie.
ale dobre minule a aj teraz.
18.12.2021

Nebuzardar
Dynamické zaujímavé dielko na pokračovanie
18.12.2021

Magda Medvecká
Tá nadväznosť na predchádzajúcu pnp ma potešila, podľa mňa je to super nápad! :D Ale štýlovo mi to vôbec nesedí, príliš šialené na mňa. Aj keď by som rada videla, ako sa Santa a ten druhý len tak preháňajú vesmírom :)
18.12.2021

Veles
Vďaka za komentáre. Najprv som začal písať úplne inú poviedku, no po 20 minútach som to vzdal a začal som písať toto, preto je to viac také hektické a šialené, rýchlo to písať, zároveň si to kontrolovať so Smrteľným pokušením aby som mal správne detaily :D Uvidíme aké témy nám prinesie budúce kolo :)
19.12.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.