„Máme obraz kapitán," povedal hlavný navigátor Josei prieskumnej lode Radio, nachádzajúcej sa v sektore Wulf.

„Dajte mi to na hlavnú obrazovku," odpovedal kapitán Heiss a sústredil sa na obrovskú obrazovku, nachádzajúcu sa na druhej strane riadiacej miestnosti. Zmizli z nej všetky výpočty a merania potrebné na let, a miesto nich sa na obrazovke zjavila prastará loď nezvyčajného dizajnu, ktorú sledovali už tri mesiace. Už zo diaľky bolo vidieť že dlho pláva vesmírom, krídla a motory boli značne pomliaždené, asi po prelete cez hustejší pás asteroidov.

„Neviete prečo velenie tak naliehalo aby sme ju čo najskôr lokalizovali a zaistili, pane?" spýtal sa Josei a opatrne riadil loď aby sa čo najskôr dostal ku vraku. Kapitán, zamyslene pozerajúc na obrazovku, odvetil: „Netuším. Možno sa tam nachádza nejaká stratená technológia, alebo to je dôležitý artefakt. Každopádne si s tým nezaťažujte hlavu a aplikujte na ňu silové pole, vraciame sa na základňu. Pochopili ste?"

„Rozkaz kapitán!"

----------------------------------------------------------

„Čo si myslíš Hergert, čo tam môže byť?" spýtal sa kapitán Heiss prvého dôstojníka, staršieho Eklomana z vonkajších sústav. Ten si najprv sústredene požmolil všetkých šesť očí, načo lakonicky odpovedal: „Netuším Heiss."

„A čo mám povedať pred posádkou? Všetci boli pripravení stráviť najbližších päť rokov skúmaním tých prekliatych vesmírnych veľrýb, a teraz sa neohlásene vraciame na základňu. Vieš koľko rozvodov z toho bude? Sám sa bojím ísť za mojou, ako ma privíta," povedal Heiss a prudko do seba hodil zostávajúci obsah fľaše, na ktorej sa skvela Kézarova koruna s nápisom "Vesmírny rum, dobrý na um!", a položil ju vedľa poltuctu ostatných.

„Vyhovor sa na mňa," znova lakonicky odvetil Hergert a starostlivo sa usadil do kresla špeciálne vytvoreného pre jeho druh.

„A čo poviem? Že si dostal chápadlový mor? Odumieranie membrán? Zápal tretieho mechúra?" sarkasticky povedal Heiss a zamyslel sa, na čo mu je vlastne tento Ekloman starší ako Slnko dobrý, no vzápätí si aj hneď odpovedal. Bol to vynikajúci bleskozvod na morálku, všetko zlé čo sa prihodí sa hádzalo na neho. Pokazené ventilačné pumpy? Môže za to Hergert. Katastrofálna večera? Hergert nakukol do kuchyne. Mokrá dlážka? Zase mu vytápa nižšie chápadlá. „Niečo by na tom bolo Hergert, ale dúfam že ti to nevadí?" spýtal sa Heiss, aj keď odpoveď poznal.

„Vôbec." odpovedal Hergert a začal do svojich otvorov strkať prázdne fľaše, aby doplnil zásoby kremíku. Heissa pri tom ako obvykle striaslo, a tak radšej rýchlo spustil komunikačné relé na celej lodi, a silným autoritárskym hlasom ohlásil posádke že sa musia neodkladne vrátiť, pretože Hergertovi vyrazili plesnivé póry po jeho mechúroch. Hergert len uznanlivo pokýval s hlavou a načiahol sa za ďalšou fľašou.

-------------------------------------------------------

„Odstúpte! Odstúpte! Najbližšie okolie sa uzatvára z dôvodu protipandemických nariadení. Neidentifikovaná loď môže prenášať zárodky chorôb ako sú cholera, Covid-19 a maniakálne osýpky!" valilo sa z ampliónov zatiaľ čo Radio aj prastará loď pristávali na planéte Sturm IV. Nedovolili im ani len pristátie na vojenskej odpaľovacej dráhe, odklonili ich na neobývanú pustinu, ktorú len kvôli nim narýchlo vybetónovali a zabezpečili. Už z diaľky videli ako sa pristávacia plocha hmýri všetkými možnými potentátmi a ich poskokmi, navlečenými v HAZMAT oblekoch. Josei rutinérsky pristál s jednou i druhou loďou, zatiaľ čo sa kapitán kŕčovito držal operadiel na kresle a prosil Kézara nech má normálnu posádku. S posledným prudkým trhnutím, po ktorom spadol na dlážku každý člen posádky čo sa nedržal (samozrejem Hergertovou chybou, ako inak) pristáli na betóne. Inokedy by sa hneď na to otvorili dvere, no kvôli protipandemickým opatreniam zostávali zatvorené, a tak len cez hlavnú obrazovku sledovali čo sa deje vonku. Ich loď si nikto nevšímal, no ku tej druhej sa okamžite rozbehla ženijná brigáda, ktorej rozkaz znel dostať sa čo najskôr dnu. Nestrácali čas preskúmavaním a okamžite začali používať autogén, za čo zaplatil tucet vojakov životom. Prastará loď totižto aktivovala obranný mechanizmus a z otvorov na to určených vystrekli hektolitre benzínu, zapaľujúce nešťastníkov vôkol. Po uhasení a zošrotovaní mŕtvol bol na miesto zavolaný hacker, ktorého však zabili odizolované ističe. Nakoniec sa rozhodli rozbiť čelné sklo pomocou sústredenej paľby z poloautomatického kanónu ráže 150 milimetrov, ktorý už zabral. Po prvom výstrele, ktorý rozbil sklo a všetko za ním, sa dnu vrhli prieskumníci, s úmyslom zaistiť náklad. Hlavný navigátor Josei len neveriacky krútil s hlavou keď videl ako si počínajú, kapitán Heiss do seba medzitým hodil ďalšiu fľašu a Hergert nedbanlivo levitoval, no len čo prieskumníci začali vynášať von zapečatené škatule, zbystrili pozornosť. Boli to obrovské prepravné debny, nepoužívané už viac ako tri storočia, do fialova nafarbené s bielym zošúchaným nápisom na boku, z ktorého sa dalo vylúštiť M.l.a. Hlavnému navigátorovi sa zdali akési povedomé, tak ich obraz rýchlo hodil do svojho osobného počítača a prehnal ho cez všetky databázy ku ktorým mal prístup. Vonku sa zatiaľ odohrávalo šialenstvo. Potentáti i poskokovia odhadzovali obleky a vrhali sa na škatule ako šialení, nestarajúc sa o vlastné bezpečie. Kapitán neveril vlastným očiam, no v tom ho vytrhol vydesený výkrik ktorý vydal Josei, ktorý začal bláznivo kričať a nahadzovať motory v pokuse vzlietnuť. Heiss ku nemu rýchlo pribehol, zhodnotil mentálny stav a vylepil mu šťavnaté zaucho, až mu zadrkotali zuby, a skríkol: „Čo sa deje Josei? Čo to otvorili?" Ten sa na neho pozrel a mŕtvolným hlasom povedal: „Čokoládu."

„Pravú čokoládu?" spýtal sa vystrašene kapitán a mysľou mu prebehli spomienky na dávne hodiny dejepisu a na čokoládové vojny.

„Pravú, originálnu, vákuovo balenú. Musíme sa odtiaľto dostať, než odpália celú planétu."

"Tak na čo čakáš? Štartuj štartuj!" povedal kapitán Heiss vystrašene i rozkazovačne zároveň. Hergert prestal levitovať a dosadol na svoje chápadlá a za zvuku burácajúcich motorov si sám pre seba povedal: "Čokoláda? Tú som už dlho nemal."