Wampír

Roku 2077 nuklearne bomby takmer vyhladili všetko živé ... a takmer aj neživé. Ale vždy sa nájde niekto kto katastrofu prežije. A inak tomu nieje ani v tomto príbehu.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Dejstvo prvé : Prebudenie
Vojna , vojna je vždy rovnaká ...
To môžem to potvrdiť , zažil som ich dosť .
Už od najstarších čias ľudia viedli vojny proti sebe . Zo začiatku proti sebe hádzali iba kamene . Neskôr tie prekliate kamene priviazali na kus dreva a zaostrili ich ... a tak to pokračovalo . Prišli kovy - meče , brnenia a štíty . Gréci , Trójania , Rimania ...
Prišli pušky - muškety , opakovačky a guľomety . Angličania , Francúzi , Holanďania ...
Prišli mechanické stroje na zabíjanie - tanky a lietadlá . Američania , Rusi , Číňania ...
Prišli atómové zbrane - celý svet .
A čo som robil ja ? Lovil som . A spal . Som starý tak ako ľudstvo . Bojoval som snáď vo všetkých vojnách ktoré ľudia viedli . Pretože vo vojne tečie krv . A krv je mojou potravou . Som to čím ma príroda stvorila . Alebo diabol ? Som ten ktorý čakal na antikrista , na veľkú šelmu , ničiteľa svetov ako na spásu so svojho nudného a nekonečného života . Som Dark Angeluss , prezývaný Tepeš .
Čakal som na Armagedon . Čakal som na koniec sveta . Čakal som na poslednú párty môjho života . Po tej párty malo byť už len večné nebo alebo večné peklo .
Keď sa to začalo , myslel som si že sa to stalo . Že Veľká šelma povstal a štyria jazdci apokalypsy si cez svet krvavo prerážajú svoju poslednú jazdu ... ale neboli to jazdci . Ničiteľ svetov nepovstal . Ľudia už nepotrebovali peklo a démonov aby činili zlo . Nepotrebovali ani mňa aby som prelieval krv . A nepotrebovali antikrista aby sa začal armagedon . Vystačili si samy . Úplne samy .
Roku 2077 ľudia vyhladili celý svet od všetkého živého . A možno aj neživého .
Bola to škoda , pretože sedemdesiate roky boli pre upíra rajom . Viac ako rajom . Ja som totiž v rajskej záhrade Eden bol . A nebolo tam toľko ľahkej potravy ako v týchto časoch . Sedemdesiate roky boli hrozne prudérne . Aspoň sa tak tvárili . Paničky z predmestia nosili dlhé sukne a a tvárili sa akoby svojmu manželovi dávali len raz za týždeň . A to iba v misionárskej polohe a necítili sa pritom dobre . Väčšinou to bola pravda . Ale ľudia vždy túžia po tom čo nemôžu mať . A ja som im to dával . V tých časoch sa rozpútala dlhá , sedem rokov trvajúca séria vrážd . Obeťou boli ženy , väčšinou z predmestia , ktoré nosili dlhé sukne a dávali svojmu manželovi raz do týždňa a to iba v misionárskej polohe . Ale chceli viac . A ja som im to dával . Keby sa to začalo , povedzme o desať rokov skôr , tak by sa z toho stala mediána senzácia . Ale tieto vraždy sa tajili , tajila ich vláda , tajila ich polícia . Ženy boli nájdené v perverznej polohe a na tvári vždy mali orgastický výraz . Zomierali šťastné . Vtedajšia spoločnosť nebola schopná pripustiť že , niekto by bol schopný niečoho takého . Nemyslím vraždy , myslím orgazmu . A tak sa tajili a mne to prechádzalo , celých sedem rokov . Krv presýtená hormónmi chutila výborne . Dodávala mi silu akú som necítil už najmenej dvetisíc rokov , od čias Ríma . Neviem koľko manželov som pripravil o ženy a koľko detí o ich matky . A nezaujímalo ma to . Tak ako vlka nezaujíma či pripravil srnča o matku . Potreboval zabíjať aby prežil , tak ako ja .
Boli to skutočne šťastné časy ...
... ale nič netrvá večne . Upír ktorí má viac ako päťdesiat tisíc rokov to chápe . Chápe že impéria padnú , ľudia umrú že celé krajiny ktoré boli predtým rozkvitnutých rajom sa premenia na mŕtvu púšť .
Ale nechápal som toto .
Bola jasná noc a bol som práve na ceste autom do Los Angeles z Dalasu , uprostred Rocky Moutains , keď v rádiu zaznela znelka americkej vlády . Hlas prezidenta , oznámil : komunistický blok odpálil rakety a Američania ich odpálili tiež . Bol to hlas človeka ktorý to vedel . Dokážem rozoznať intonáciu ľudského hlasu a v tomto nebola ani štipka ľútosti alebo strachu . Bol to hlas človeka ktorý vedel že prichádza navždy o svoj zabehnutý štýl života , napríklad keď sa niekto presťahuje , alebo mu zrušia jeho obľúbený program . Mal som dosť času aby som sa to učil . Potom sa rozbehla moja obľúbená rozprávka s korytnačkou Betty ... duck’n’cover ... pochybujem že to niekomu pomohlo .
Zastavil som . Poznám to tu . Poznám to tu ? Poznám veľa miest . Od Sumeru po Andy , poznám skrýše v ktorých sa dá skryť . Poznám to aj tu ? Rok 2072 . Tu som sa stratil polícii . Bola to jaskyňa , s malou úzkou škárou ako vchodom . Dlhý úzky tunel ktorý smeruje do malej komory . Tam by som mohol prespať , kým ... kým sa nebude dať ísť von . Nevedel som , či mi radiácia skutočne uškodí . Nikdy som neskúšal vliezť doprostred reaktoru a ani to nemienim skúšať . Kde je ta prekliata jaskyňa ? Na východ . Cesta smeruje na juhovýchod . Utekal som šikmo cez breh kopca , najrýchlejšie ako som vládal , necítil som únavu ani strach , bol to len ten zvláštny pocit že ste niečo nestihli , že ste zmeškali autobus pretože na zastávke nikto nečaká s vami , ale potom zistíte že ste tam o dvadsať minút skôr . Vtedy som začul dunenie . Zem jemne vibrovala . Doliehali ku mne tlmené výbuchy , znova a znova . Keď som konečne dobehol do jaskyne , svet bol už zahalený do pološera . Pretiahol som sa cez úzky otvor a predieral som sa dopredu . Z vchodu do jaskyne ku mne padal prach . Teraz som to už vedel . Tak by ma nezabila radiácia tak by som sa zadusil prachom . Musím počkať . Koľko asi ? Keď v 558 spadol malý meteroid do Indického oceánu , bola obloha zahalená niekoľko rokov . Teraz na zem dopadli tisíce takých meteroidov . Budem spať . Budem spať dokiaľ sa nezobudím . Dokiaľ sa nezobudím . Moje vnútorné hodiny mi raz povedia : je čas . Je čas ... čas ... zobudiť sa .... je čas zobudiť sa ... čas ...
Otvoril som oči . Takéto prebudenie som nečakal . Čas .... čas ... aký je čas ? Koľko som spal ? To sa dozviem neskôr . Aspoň dúfam . Dúfam že niekto prežil .
Započúval som sa do ticha ktoré vládlo v jaskyni .
"Žijem ." povedal som . Bolo príjemné konečne počuť nejaký hlas . Za celé obdobie môjho snenia som počul len hlasy v mojej hlave , dunivé a neosobné .
"Technicky ."
Pomaly som sa zdvihol . Pozrel som sa na moje ruky . Boli úplne tenké a slabé . Neboli na nich svaly ako pred armagedonom .
Pomaly som začal vychádzať z jaskyne .
Vonku bola noc . Mesiac bol blízko splnu a hviezdy žiarili jasno - jasnejšie ako som si pamätal . Keď som prvý krát videl to čo ostalo po armagedone , bol som si istý že peklo vyhralo . Vonku nebolo nič len pustiny a piesok . Ale keď som vyšiel von zacítil som chlad . Naskočila mi husia koža . Až teraz som si uvedomil že som nahý . Moje oblečenie sa za ten čas úplne rozložilo a splynulo s prachom jaskyne . Spal naozaj som dlho .
Vykročil som tam kde pred tým bola cesta. Teraz tam boli len kusy rozlámaného asfaltu a prach .
Rozhodol som sa že budem nasledovať tú bývalú cestu . Možno ma zavedie k nejakému mestu . Možno v ňom budú ľudia . A ja sa konečne nasýtim .
Keď som vyrazil na cestu vedel som podľa polohy mesiaca že noc je ešte mladá . Pochodoval som celé hodiny a často som strácal stopu cesty . Na niektorých miestach bola úplne zanesená prachom z púšte . Tam mi pomáhala len intuícia a redšie trsy vysušenej trávy . "Zem" , ak sa tá kopa prachu dala tak nazvať , bola na mieste bývalej cesty redšia , takže tam rástlo menej vysušených listov divokej trávy .
Tak som sledoval stopu cesty takmer celú noc . Mesiac bol už nízko a na obzore sa ukazovali prvé červené lúče slnka , večného nepriateľa môjho druhu . Obzrel som sa okolo mňa . Žiaden prístrešok , len piesok a prach . Preto ľudia z púšte považujú mestá za sídla diabla . Pretože mestách sme sídlili my . Do otvorenej púšte sa úpíri odvažovali len málokedy , lebo v prípade núdze neexistovalo žiadne miesto kde by sa mohli skryť . V púšti je len piesok a prach .
Piesok !
Napadla ma myšlienka ktorá by nenapadlo žiadne žijúce či nežijúce stvorenie . Zahrabem sa do piesku . Neviem ako budem dýchať a neviem ako sa zbavím piesku v zuboch , ale každá smrť je pre mňa lepšia ako smrť upálením . Začal som vyhrabávať jamu do sypkého piesku . Piesok sa presypával cez okraje jamy a ja som ho musel znovu vyhrabávať a na mojom chrbte som začal cítiť jemné pálenie ktoré sa však pomaly stupňovalo . Jama bude musieť stačiť . Schúlil som sa do nej a začal som sa zahrabávať pieskom . Okolo úst som vytvoril z rúk akýsi chabý pokus o dýchaciu trubicu a zostal som ležať .
Slnko pomaly vyšlo a ja som cítil jeho hrozivé teplo . Peklo je ľadové , inak by všetci démoni nenávideli slnko a jeho teplo .
Znovu som zaspal .
Prudko som sa zobudil . Otvoril som oči a do nich sa hneď nahrnul piesok , hneď som vyskočil na nohy . Piesok som mal všade , v očiach , ústach , nose , ušiach úplne všade .
Nezostávalo mi nič iné ako sledovať cestu ďalej . Znovu som cestoval takmer celú noc . Keď bol mesiac opäť nízko a ja som sa bál že budem musieť znovu spať v pieskovom hrobe . Ale tentoraz sa nemusím zobudiť . Práve keď som sa chcel zohnúť a začať hrabať pri ceste tu prekliatu pieskovú jamu , keď sa mi zazdalo , že v diaľke som videl dom . Narovnal som sa a skutočne . Stál tam dom . Za ním ďalší a vedľa neho ďalší . Pozrel som sa na mesiac . Noc bude trvať ani nie pol hodinu . Musím bežať a to veľmi rýchlo .
Bežal som k tým domom ako najrýchlejšie mi to moje vysilené a chudé nohy dovoľovali .
Bol som asi len sto metrov od domov , alebo skôr zrúcanín mestečka , ako som zistil neskoršie . Slnko ma už neznesiteľne pálilo na chrbte . Vyšprintoval som ako najrýchlejšie som vedel a snažil sa nevšímať si bolesti ktoré mi tá ohavná guľa svetla spôsobovala .
Slnko bolo čoraz vyššie a pálilo viac a viac . Bál som sa že naozaj zhorím , spálený lúčmi slnka . Dom bol len pár metrov vzdialený ale celé moje telo už bolo spálené od lúčov slnka . V poslednom vypätí síl som skočil do okna zrúcaniny . Dopadol som tvrdo , ale stále som žil .Unavený som sa rozvalil na dlážke nemysliac na minulosť ani na budúcnosť som zaspal . Bola to vyčerpávajúca večnosť .
Smiech . Detský smiech . Ako milujem deti . Nemyslím v perverznom slova zmysle . Detská tvár má vysoké čelo a široké líca - tvary ktoré spôsobujú vylučovanie hormónu lásky . Ale nikde v mojom tele nebola žľaza , ktorá by taký hormón vylučovala .
Detský smiech .
To nebol sen .
Deti sa smiali . Nie bol to sen musím spať .
Detský smiech . Kde sú deti tam sú ľudia .
Otvoril som oči . Prvé čo som uvidel bol pruh svetla iba desať centimetrov od mojej hlavy . Pozrel som sa hore - v streche boli diery . Ako som si mohol myslieť že po tých rokoch budú domy neporušené ? Keby som tu ležal ešte desať minút , slnko by spálilo hlavu . Tie deti mi zachránili život .
Pomaly som sa priblížil k oknu a vyzrel som von .Raňajšie slnko , aj keď nesvietilo silno , ma skoro úplne oslepilo . Trvalo niekoľko minút kým som si zvykom na jeho svit .
Deti . Malé ufúľané špinavé deti . Nemohol som rozoznať dievča od chlapca , pretože všetky obvyklé poznávacie znaky sa strácali . Chlapci mali rovnako dlhé vlasy ako dievčatá , dievčatá mali rovnaké rozťahané , zo zdrapov látky ušité šaty ako chlapci , nenosili náušnice ani iné ozdoby podľa ktorých by sa dali rozoznať . Pripadali mi ako deti ľudí z doby kamenej, ktorými sa ľudia za starých čias tak radi vystatovali vo svojich múzeách . Nikdy ich nepochopím . Prečo sa len niekto vystatuje tak úbohou minulosťou ?
Deti stály v polkruhu okolo staršieho chlapca a smiali sa . Chlapec držal niečo v ruke - nevidel som jasne čo - a hlasno hovoril : " ...guláš z neho !"
"Sangwani je hrdina !" povedalo dieťa z tenkým hlasom . Žeby dievča ?
"Blobosť , chytiť potkana dokážem aj ja . Povedal zjavne chlapčenský hlas . Takže v ruke držal potkana ... a chcú z neho urobiť guláš . Takýto stupeň ľudského poníženia som nevidel od čias nemeckých lágrov , v mojich SS-áckych časoch . Páči sa mi to .
"Ale nie takého veľkého , pozri sa na neho ! Je aspoň poldruha krát väčší ako obyčajný potkan ." povedal Sangwani a zdvihol potkana do vzduchu . Vtedy som to uvidel . Poldruha väčší ? Tá ozruta bola oveľa väčšia ako mačka a stavím sa že väčšinu menších psoch by tromfla tiež . Odhadujem že mala aspoň dva a pol stopy , ak nie viac .
"Určite neni poldruha väčší , najviac tak o polovicu ," povedal druhý chlapec " o menšiu polovicu väčší ako obyčajný potkan . "
Takže tých beštií sa tu potuluje viac . Vtedy ma prešla chuť na spánok . A už som začínal pociťovať hlad . Nepočúval som konverzáciu tých detí a zaoberal som sa jedinou myšlienkou : Mám ich zabiť alebo nie ? Bol som veľmi hladný . Kde sú deti tam sú rodičia , a rodičov je určite dosť , súdiac podľa počtu detí je to trochu väčšia osada , našli by ma za bieleho dňa a vyhnali na slnko a ja by som zaživa uhorel .
Nie .
Budem sa živiť tým čo mi príde pod ruku . Ale nie tými ľuďmi . Nie kým som tak slabý .
Otočil som sa a pomaly prekľučkoval medzi kužeľmi svetla na miesto ktoré sa mi zdalo najviac chránené a uložil som sa tam . Nespal som, len som ležal a načúval . Spal som už dosť dlho .
Hneď po západe slnka som vyšiel na lov . Nenašiel som žiadne väčšie zviera ako potkana . Mohol som hľadať celú noc , ale nič okrem potkanov sa v blízkom okolí nepohybovalo . Nenašiel som v blízkosti žiadne obydlia - len ruiny a potkanov . Začínal som ľutovať, že som tie deti nezabil . A tak som sa znížil k tomu najnižšiemu k čomu sa môžu moji ľudia znížiť - k pitiu potkanej krvi .
A tak to pokračovala niekoľko dní . Bolo ich možno desať , možno to boli dva týždne . Možno to bol mesiac . Spomienky na toto obdobie sú už vyblednuté . No práve v tomto období som nabral znovu sily . Prehľadával som ruiny v čoraz väčšom kruhu od môjho úkrytu . Objavil som osadu s ľuďmi , z ktorej pochádzali aj tie deti .Našiel som aj hniezdo obrovských potkanov , veľkých ako prasa . Tiež som sa stretol s veľkými mravcami , ktorí mi však nikdy nevenovali pozornosť a ani ja im . Stretol som sa aj s veľkými škorpiónmi , dlhými aj tri a po stopy a vysokými asi pol stopy . Tiež aj so švábmi a muchami . A zahliadol som aj chameleóna . A to bolo všetky zvieratá ktoré som videl . Neprežili žiadne vyššie bytosti , iba hmyz , potkany a ... ľudia . Aké výstižné .
Bol to strašný svet , dokonca aj pre mňa .
Ale ešte strašnejšie bolo zrkadlo ktoré som našiel v jednom z domov v prvých dňoch - vlastne večeroch - života v tých neznámych ruinách . Keď som uvidel môj odraz v tom starom rozbitom zrkadle pocítil som prvý krát od môjho prebudenia nefalšovaný strach . Zo zrkadla na mňa nehľadela tá príjemná tvár ktorou som balil paničky z predmestí , ale vychudnutá prepadnutá tvár, ktorá bola biela ako stena . Všetky moje vlasy vypadali a dokonca aj moje oči stratil starú zelenú farbu a boli šedé . Ľudia bez potravy dokážu spáliť drvivú väčšinu tukov ale vždy im zostane malá vrstvička podkožného tuku . Ale mne nezostal ani ten . Zostali zo mňa len kosti , koža a pár šľách ktoré tým všetkým pohybovali .
Keď som sa vrátil o pár dní , nasýtený krvou a mäsom potkanov , videl som že vlasy mi už začali znovu rásť a moje oči boli bledo zelené . Dokonca som získal aj trochu toho podkožného tuku . Mohol som byť spokojný s tým že prežijem a budem znovu chodiť po tvári toho , čo kedysi bývalo Zemou .
Mohol .
Ale nebol som .
Ak majú ľudia a upíry niečo spoločné , tak je to večná nespokojnosť . Ľudia si ju kompenzujú tým , že objavujú nové kontinenty , vysielajú sondy k iným planétam a podobné nezmysli . My sa zas snažíme vynájsť stále nové spôsoby zabíjania stále väčšej a ťažšej koristi . Napríklad zabiť slona holými rukami je veľmi uspokojujúce .
Ja som potreboval zabíjať ľudí , bola to moja prirodzenosť .
A bol tu aj prozaickejší dôvod - ľudská krv je najvýživnejšia . Rýchlejšie naberiem sily a stanem sa znovu mocným . A mal som už plné zuby vyberania potkaním chlpov zo zubov .
Osada bola na opačnom okraji ruín ako môj brloh . Nachádzala sa vlastne v akejsi kotline , ktorá ju chránila pred búrkami a zároveň zachytávala vlhkosť . Domy boli takmer všetky iba staré zrúcaniny , ktoré ktosi opravil a začal v nich bývať . Obyvateľov bolo okolo sto , vrátane detí . Bola chránená palisádou -čo naznačovalo že sa mali pred čím brániť , nebola to teda osamelá skupina , jediná v šírom okolí - ktorá bola zo starých áut , kamenia a hrdzavých plechov . Ohrada mala dve brány - jednu západnú a jednu východnú .
Východnou sa chodilo na ich malé neúrodné polia kde rástlo iba niečo podobné kapuste a akási vyschnutá kukurica a na pastviny kde pásli vyziabnuté kravy. Ďalší tvor ktorý prežil. Západnou sa dalo dostať do mesta , kde pravdepodobne hľadali predvojnové vybavenie ako zbrane a lieky . A tiež tadiaľ vychádzali na deti na lov potkanov .
Ľudia z osady mali pušky . Ja som mal moje svaly . Ich bolo viac ako sto . Ja som bol len sám . Keď sa na to spätne dívam - bol som v presile .
Môj deň nastal, keď som jedného dňa zazrel, ako do osady prichádza karavána. Bolo to asi desať vozíkov vyrobených z kufrovej časti auta, ťahané podobne zúboženými kravami ako mali osadníci z mesta. Môj život upíra ma naučil, že domáci sa málokedy starajú o život obchodníkov z cudziny. Vlastne budú radi - za tie ich prehnané ceny si to určite zaslúžia. Karavána sa na noc zložila pri východnej bráne. Narátal som dvadsať stráži a jedného mohutného muža, určite hlavného šéfa. Nebolo čo riešiť.
Blížil som sa k táboru karavány popri ochrannom vale osady . Z valu síce mohli vidieť do dosť širokého okolia, no pochybujem že by ich napadlo pozerať sa rovno pod val. Došiel som až k východnej bráne. Brána bola osvetlená mnohými pochodňami, čo bolo zlé - ale vedel som že sa s tým budem musieť vysporiadať. Na vale boli stráže, rovnako ako aj karavána postavila stráže - karavána sa obávala toho, aby ju osadníci neprepadli, a osada sa obávala toho, aby karavána neprepadla ich. Aké typické pre ľudí. Naozaj sú dobrý len ako potrava. Situáciu komplikovalo to, že v okolí neboli nijaké stromy ani kríky za ktoré by sa dalo schovať, iba zopár balvanov. No, aj tie musia stačiť. Vyskočil som a šialene rýchlim šprintom som sa skryl za najbližší balvan.
Pomaly som prechádzal po tom , čo možno bolo pred vojnou ulicou . Trosky sa vŕšili možno až po vrch toho čo ostalo z domov . Autá , ktorých zhrdzavené trosky boli v meste ešte stále usporiadané ako v riadenej doprave , tu boli zasypané tonami kamenia , tehiel a kvádrov . Jediné čo zostalo bola jedna obrovská hlava , typický prvok architektúry sedemdesiatych rokov , šesť metrov vysoký , megalitický pamätník . Tvár sochy bola desiatkami rokov erodovaná , a pôvodne neutrálny výraz vystriedal výraz hrôzy a prekvapenia - taký ako som často videl na tvárach svojich koristí .
Usmial som sa .
Ako sa budú tváriť teraz ? Rovnako ako sa tvária vždy - niektoré veci sa nemenia .
Keď som zahol za roh , v diaľke som uvidel slabé svetlá - svetlá hliadky západnej brány . Pomaly som sa približoval , uvolnene a nenútene , zdanlivo bezstarostne . Ale v skutočnosti sa moje nechty zarývali do mojej dlane , napínal som každý sval ktorý budem potrebovať v týchto jatkách .
Vedel som že zvedovia ma už zbadali . Práve teraz na mňa mierilo niekoľko pušiek a z okolia sa ozývali zvuky ktoré boli zdanlivo len prirodzenými zvukmi trosiek ktoré sa neustále posúvali . Asi by som skutočne nevedel že okolia mňa je niekoľko stráží , pravdaže keby som nepočul ich dych . Cítil som že po mojej tvári prebehol úsmev .
Tešil som sa . Nemal by som sa tešiť , mal by som byť nervózny a v hlave si premietať plán prepadnutia . Ale i tak som cítil to čo by asi človek popísal ako radosť .
Začal som si pískať moju obľúbenú melódiu z korytnačky Betty .
Došiel som k bráne . Teraz ma už osvetľovalo svetlo . Uvedomil som si že som nahý . Čo si o mne pomyslia strážni ?
"Choď preč , cudzinec ."
Vystrel som sa a mierne sa prikrčil v kolenách . Neodpovedal som .
"Kto si ? Čo chceš . A prečo si ... eh , čo sa stalo s tvojimi šatami ?"
Pozeral som sa na stráže .
"Ty toho asi moc nenahovoríš , čo ?" povedal jeden z dvoch strážcov pri bráne . Potom sa otočil k svojmu spoločníkovi a šepol : "Je to blázon , odstrel ho , Yoe ."
To je výhoda upírov , počujeme lepšie ako ľudia .
Uvedomil som si že tých ľudí by som asi nemal zabiť bez jediného slova . I lovci upírov v minulosti po nás šli bez slova a vždy ma to štvalo .
"Ueh ." vypotil som zo seba .Moje hlasivky neboli zvyknuté na dlhé preslovy . Ešte raz som to skúsil : "Zhnili ."
"Čo ?" vyhŕkol ľavý strážca .
"Zhnili . Moje šaty , ony zhnili ." uvedomil som si že mám problémy z syntaxom . Po takej dlhej dobe keď všetka reč ktorú som počul bola len mojou myšlienkou , my pripadalo zvláštne zhovárať sa z človekom . Prebudila sa vo mne ta zvláštna divokosť akú som necítil už dlhé stáročia , od čias mojej mladosti .
"Zhnili ?" opýtal som ľavý strážca .
Pokýval som hlavou z hora dolu a naopak . Dúfam len že sa u tých ľudí nezmenil význam gest.
"Ako dlho už putuješ ?" spýtal som pravý strážca ktorému hovorili Yoe .
"Asi ... nie viac ako štyri desiatky tisícou rokov ." dopovedal som mu .
Ľavý strážca znovu pristúpil k Yoemu po povedal : "Odpráskni ho . Keď sa bude potulovať tu po okolí bude nám len kradnúť potkany ." Yoe mu na to podráždene odpovedal : "Odpráskni ho ty , je to len neškodný blázon ." Pravý sa na neho pozrel a vytiahol spod košele brok a začal nabíjať svoju pušku .
Skočil som sa a všetkou silou som sa vymrštil do vzduchu . Letel som štyri metre - rukami som sa zachytil vrchu palisády a skočil som dnu . Jedným silným úderom som prerazil Yoemu slabiny , muž sa s chrčaním zrútil na zem a tam pomaly zomieral . Rýchlo som sa postavil . Ľavý na mňa už mieril svojou puškou . Bleskovo som ju chytil za hlaveň a odchýli od jej cieľa . Tak rýchlo ako zaznel výbuch, vyletela moja ľavá ruka . Chytil som ho za čeľusť a prudko trhol jeho hlavou . Ozvalo tupé zapraskanie a ľavý strážca sa rútil na zem ako podťatý strom ( uvidím v tejto pustine ešte niekedy stromy ? ) . Bol na mieste mŕtvy .
Yoe ešte stále chrčal na zemi . Uštedril som mu ranu z milosti a zodvihol som jeho zbraň . Bol to nejaký druh loveckej pušky - presná a silná . Pozrel som sa za palisádu , na ulicu po ktorej som práve prešiel . Päť postáv - pozorovateľov - utekalo smerom k bráne . Počul som ako na seba kričia , no ľudia z osady to začuť ešte nemohli . Namieril som zbraň na jedného ktorí zaostával a vystrelil som . Ďalší , ďalší , ďalší , ďalší - päť výstrelov , päť mŕtvych . Naozaj zlá taktika .
Ďalší .
Bolesť mi prešla pažou . Bol to čistý prestrel . Prudko som sa otočil a obzrel som sa . Ľudia z osady sa ešte len zbiehali zo svojich ruín ktoré nazývali domy , privolaný výstrelmi , no jeden človek - starec - stál pod bránou a mieril na mňa zjavne nabitým revolverom . Jedna stráž bola aj pod bránou . Vzduchu som si sám sebe vynadal za túto hlúposť a zdvihol som ruku ktorá bola ešte zdravá do vzduchu .
"Nechcem vám ublížiť ." povedal som prvé čo mi v tejto situácii napadlo
Starec sa ani nepohol a zamieril na mňa .
Dúfam že nemá moc rýchle reflexy .
Zoskočil som z palisády dúfajúc že mi ďalší výstrel nepremení hlavu na fašírku , teda ak by z nej niečo zostalo . Nezabil by ma, ale o podobnú bolesť nestojím.
Ozval sa výstrel zo starcovej pištole .
A ja som stál na zemi . Pozrel som sa na starca a jedným kopom miereným po hrudnú kosť som mu rozmliaždil srdce . Z úst mu začal vytekať krv a pomaly sa zviezol k zemi - najprv na kolená , potom na lakte a nakoniec sťažka dopadla aj jeho hlava .
Takto si predstavujem smrť .
Vykročil som k zmäteným obyvateľom osady .
...
Bola to naozaj dlhá noc . Najdlhšia v mojom živote a posledná v živote osadníkov .
...
Jeden z domov horel . Keď som do neho vtrhol jeho obyvateľ - muž so zvláštne zdeformovanou tvárou - prevrhol sud s ohňom . Dodávalo to tomuto okamihu zvláštnu auru zlých hororov z päťdesiatich rokov .
Tú auru pravdepodobne dodávalo aj asi sto mŕtvol ktoré ležali po osade .
Zastavil som sa a počúval , no nepočul som nič okrem praskania ohňa vzdialeného mučania kráv. Teraz som bol už nasýtený a nemal ma kto prenasledovať .
Z jedného domu som vyhrabal staré rúcho a obliekol som sa , čo mi dodalo pocit civilizovanosti a čistoty . A ochrany pred slnečnými lúčmi . Vydal som sa na západ smerom ku pobrežiu .Cestou mi bude slnko bude svietiť na chrbát .
Keď som odchádzal cez západnú bránu , obzrel som sa . Nad bránou bolo napísané - Ramona . Teraz som už vedel kde som . Aj kde pôjdem .
Medzihra prvá
Kalisto tam stála nahá . Každý človek ktorí ma zmysli v poriadku rovnako ako aj myseľ by ju označil za skutočne krásnu .Ak v pustatinách existovala krása , tak sa sústredila práve tu . Kalisto mala dlhé hnedé vlasy ktoré jej siahali až pod pás, čo bolo veľmi nepraktické , ale Kalisto si takúto nepraktičnosť mohla dovoliť, okrúhlu tvár s jemnými rysmi , hnedé oči a pevné telo , ktoré privádzalo mužov do šialenstva .
Stála v tmavej miestnosti bez okien , s - na tú dobu - luxusným vybavením .
Stále tam a pozerala sa na knihu , čo by mohlo naznačovať že číta , ale človek si nikdy nemohol byť istý či čítať skutočne vie .
"A tak som putoval celé mesiace od mesta k mestu zbieral tých zo starovekého národa ktorí prežili Armageddon . A postupom času sme narazili na toto požehnané miesto a založili náš raj , náš Eden ..." čítala
Zavrela knihu a usmiala sa na svojho partnera . V jej úsmevu sa zaleskli dva dlhé tesáky .
"Tá tvoja kniha je veľmi zaujímavá , Angie ." povedala hlasom sladším než med .
Angeluss ležal na posteli , ruky pod hlavou a oddychoval .Už to nebol zhrbený vychudnutý tvor . Angeluss mal teraz čierne vlasy dlhé až po plecia , nabral skutočne veľa svalovej hmoty a hrbiť sa prestal vtedy keď už nebolo treba byť nenápadným , čo bolo skutočne dávno . Otvoril oči , pozrel sa na svoju milenku a povedal : "Áno , to je . Škoda že tak málo ľudí vie čítať ."
"Tak ich to naučíš ty ." povedala svojim sladučkým hlasom
"Ľudia sú dobrý len na jedno ..." zasmial sa " budeme učiť iba takých aký sme my ."
Kalisto pomalým krokom prešla ku Angelussovi a zvodne pri tom kývala bokmi . Ľahla si pri neho a pobozkala ho na čelo . Prehla chrbát ako mačka pričom sa jej prsia črtali v prítmí izby. Angeluss , keby nevedel že je to nemožné , by prisahal že dostáva infarkt .
O pár hodín , po západe slnka sa začalo zhromaždenie upírov . Už dávno ich nebolo niekoľko desiatok , ako na začiatku , Agelussov rod sa rozrástol a nežili len pri ňom ale postupne emigrovali do iných miest na všetky svetové strany . Bolo to v čase , keď ľudia osídľovali nové územia alebo znovu vychádzali z Vaultov , veľkých protiatómových krytov . A všade tam kde sa objavili ľudia , Angelussov rod ich nasledoval . Ale tu ich bolo najviac , toto miesto považovali za svoj domov a sem sa vracali keď nebolo inej nádeje . Tu bolo skutočné Kniežatstvo smrti .
Ten večer zažili okolité osady skutočne smrtonosnú noc .

Aldeberan

Aldeberan
Filmový a seriálový recenzent. Profesionálny hejter a odkrývač toho najbizarnejšieho v pop-kultúre. Redakčný glos-majster.

Diskusia

xius
fajn krvak, trochu viac preklepov, ale to je vedlajsie... v kategorii, do ktorej patri je imo dobry (k vybornemu mu chyba trochu viac invencie, napriklad som nenarazil na nic vyslovene prekvapujuce) a fallouta som odhalil uz pri prvej vete! ha :) (nj, je to dobra inspiracia)
21.03.2005
guezt (Anonym)
Medzera. Pred. Interpunkciu. Nepatri. Dik.
22.03.2005
Robert Sidor (Anonym)
zvlastny mix fallouta s vampiristickou tematikou. Nie je to zly napad, ale pozeram ze iba napad. a teraz kritika: Dost vela gramatickych chyb uz v prvej vete mas chybu !, chyb v skladani viet - aspon raz alebo dvakrat prejdi cele dielo, ak si uz stravil tolko casu napisanim tak dlhej poviedky, nedokoncene myslienky vo vetach - vety sa nenadvazuju, davas velky priestor citatelovi na domyslenie co 80% citatelov pri tom nepochopi, raz pises v pritomnosti raz v minulosti - najlepsie by bolo ak by si pisal v urcenom case(najlepsie v minulom), trochu viac rozvinut temu kultu vampirov a sveta po "armagedone", skus vlozit viac pocitov postavam o ktorych pises, ked uz pises o osamelosti upira po armagedone tak pis o jeho osamelosti o strachu trochu viac. Ta akcna scena z vybehnutim do osady a povrazdenie celej osady sa mi zda ako vystrihnuta z blada. Viac by bolo realne ak by ten upir zabijal po tichu, tak ako to upiry robia- nieco podobne ako v Interview s upirom - dal by som tam napr scenu kde upir vabi dieta do jaskyne pricom mu ukazuje akesi kuzla - ktore vampiry vedia robit a potom by mu zlomil krk a vycucal ho do dna - ked uz si xcel naznacit neludskost vampirov. Moj celkovy dojem nie je zly prave naopak pacilo sa mi to a ked je toto tvoje prve dielo tak je to super ! len skus sa zamysliet nad vecami co som ti tu popisal, teda ak xces dalej pisat poviedky ci rozsiahlejsie diela. Len tak dalej :). Inac ak sa xces inspirovat, teda mozno si sa aj inspiroval, tak si mozes precitat aj moje diela > proroctvo draka I, II, ktore opisuju svet po armagedone - ja som viac menej spojil mystickost s povojnovym svetom ... tak zatim drzim palce
23.03.2005
Aldeberan (Anonym)
Robert Sidor : dakujem za pripomienky :)
23.03.2005
Sano aka Babcom (Anonym)
No, musim povedat, ze sa to cita velmi dobre. Aj napriek uz spominanym gramatickym chybam a stylistickym nezrozumitelnostiam. Invencia mi v tom nechyba, tu musim Robertovi oporovat, zatial som o postapokalytickom svete mixovanom s upirmi necital... Zaujimave. Vytkol by som ale monologickost textu, prva osoba rozpravaca nie je zla, pretoze moze vstupit do dialogu sameho so sebou, ale aj napriek tomu by som vyuzil viac potencial situacie (opis pocitov, krajiny - aj ked je uplne prazdna, da sa opisat... mozno prave v tom je zaujimava, clovek si monolytickosti nachadza rozmanitost, ktoru by si inak neuvedomil). Vykynozenie celej dediny mi bolo trochu cudne, tiez by som sa priklonil k tichemu vyvrazdeniu... a urcite by som neminal krvou cistym zabijanim obeti... ktory upir uz len bude pit mrtvu krv - fuj! :) Ale paci sa mi to... dufam len, ze to s tym rodom Angellusa bude logicke... aj jeho svet musi byt trvalo udrzatelny. ;)
25.03.2005
Francisco Jose de Goya (Anonym)
vynikajuci napad, skvele spracovany, no fakt vela ostava na obrazotvornosti citatela,niektore zavazne obrazy ako armagedon, globalne stavy alebo pitie krvy ostavaju take nepovsimnute, skor ako samozrejmost. Pritom mam dojem ze prave to je kostra deja o ktoru sa opieraju ostatne akcie.
Hlbsiu myslienku som nehladal a skvele som si oddychol.aKoniec bol famozne napisany ale dost uťatý. Vdacna tema ktorou nic nepokazis a v celku super, akuratna poviedka so silnym dejom. len tak dalej
03.04.2005
Marcus (Anonym)
skutocne fakt dobre. Ten Fallout je z toho citit ale to mi v poctate vobec nevadi. Sem tam nejaka ta chyba, ale to je v pohode, hlavne chyby boli v slove ktori,y. Silny pribeh dobre napisany. Dufam ze bude pokracovanie.
03.04.2005
poisin (Anonym)
nieje to zlee...ale vymyka sa to akeejkolvek konvencii o upiiroch...skuus si pred piisaniim obdobnej poviedky zryychla preciitat nejakuu dobruu knihu o upiiroch :)))
08.04.2005
Marcus (Anonym)
poisin : Ja mam pocit ze to nie je vobec na skodu veci urcit si vlastne pravidla. Ved predsa sa nemusi do bodky dodrziavat stale to iste...
08.04.2005
Shade (Anonym)
tiez si myslim, ze si moze nejake veci prisposobit... to vyvrazdenie celej dediny, vazne citit bladom... pravopisne xyby nevadia, ale inak poviedka skvela...
17.04.2005
Aldeberan (Anonym)
to vyvraždenie dediny bola chyba, priznavam. ten koniec niekedy zmenim ... alebo to vysvetlim v dalšej časti ? :) No a filmami sa moc neinšpirujem. Moc rychlo my vyfučia z hlavy ... ČO sa tyka upirikov - ake konvencie ? :) Maškaráda, Blade alebo BUFFY ? :) Je toho tak vela že v tom mam hrozny mišmaš... tak som si vymyslel vlastne pravidla ktore sa mi zdaju logicke a uveritelne, ale je tiez pravda ze upirov demistifikujú a trošku aj zhadzujú ... :(

21.04.2005
kAnYs (Anonym)
"War... war never changes... the end of the world occured pretty much as we had predicted... too many humans, not enough recources to go around... the detailes were trivial and pointless... the reasons... as always... purely human ones...(blablabla) ...a quiet darkness fell across the planet... lasting many years....hmm.... hmmmm..... hmmmmmmmmm. Kurva dostal som na to strasnu chut, tusim si to znova zahram.
27.06.2005
kanys (Anonym)
Inak co sa tyka upirskych svetov tak Vampire the masquerade sa mi osobne zda najprepracovanejsi.
27.06.2005
Aldeberan (Anonym)
kanys : ono svet Masquerade je v skutocnosti deravy ako emental, plny nelogickych chyb ktore su pachane kvoli hratelnosti hry. ono pisat nieco podla hry je nezmysel, jedno ci pises o CLOVECE alebo DnD alebo spománanej Masquerade...
29.06.2005
kanys (Anonym)
Aldebaran, viac menej s tebou suhlasim. Chcem tym povedat ze to co si povedal plati pre 98 percent hier. Jedinou vynimkou su snad adventury. Ale najdu sa aj ine vynimky. A co sa tyka Maquerade, ja toho o upirskom svete moc neviem, takze nemozem sudit. Ale verim ti :). Never the less, bola to velmi dobra hra (myslim teraz na PC, nie pen-and-paper)
04.07.2005
Diabolko
Myslim si ze uvodne vety su velkym trhakom pre tvoju poviedku,ale cim dalej som to cital tak tym viac ma to prestavalo bavit.Je to prilis dlhe a neni tam ani jeden poriadny boj cloveka s upirom...Obcas si zbehni na net a precitaj si nieco o upiroch a potom by to malo vyzerat lepsie...

11.09.2005
SARS
Mna to nejak nenadchlo. Svet ako vystrihnuty z Fallouta, do neho vsadena postava nekonvencneho upira so ludskymi slabostami (dychanie, zranenia) a superhrdinskymi sklonmi (sam nahy, slaby proti celej dedine). Mne to pripada (dufam, ze sa nenahnevas) ako absolutny gyc, zlatanina vsetkoho mozneho, bez stipky orgininality (jednu tam predsa vidim, upir so ludskymi slabostami). O dediskom masakry sa vyjadrili uz vyssie, ale mna dorazil zaver. Uplne vytrhnuty z kontexu. Nech moja kritika ta neodradi, len chcem aby si vedel v com by si sa mal zlepsit. Pis dale a citaj... (ta ista rozpravka :)
12.01.2006
Aldeberan
SARS : musím napísať pokračovanie ... musím vela vecí vysvetliť ... bo niektoré veci niesú v skutočnosti tak ka osa zdajú. fakt :)
04.02.2006
SARS
Napis, uz sa tesim!
05.02.2006
Aldeberan
sa mi nechce :( mam ine veci rozpisane ... aj ked, postapo mam rad ... hm, možno.
05.02.2006
SARS
Nemusis v ohladnej dobe. Staci, ze o tom uvazujes.
05.02.2006
žjuvka (Anonym)
SARS: Ta posledna veta znie takmer ako varovanie.... Ale je fajn vidiet siet navzajom sa podporujucich a este k tomu nepopieratelne tvorivych ludi.... hm,len tak dalej, no a to pokracovanie je vrele ocakavane.
16.02.2006
SARS
žjuvka: Nemyslel som to ako varovanie, vlasne mi to ani tak nepripada, preto nechapem pred cim by to malo varovat?
17.02.2006
žjuvka (Anonym)
SARS: To mal byt akoze vtip. (Lebo:) Vytvory niektorych pisucich by mohli radsej zostat len v urovni myslienok a uvah, aj ked co sa tyka Aldeberana to podla mna neplati. Vsetko sa da vysvetlit minimalne dvoma sposobmi. Sorry.
17.02.2006
SARS
Nechajme to tak žjuvka.
17.02.2006
Nicki
"-" zvacsa gram. chyby niekedy posobia rusivo
"+" precitala som to na jeden dych, co je pre autora urcite pozitivna sprava a dalsia vec - pacilo sa mi, ako sa tu orelinali casy, to co bolo niekedy davno so sucasnostou a podobne... je to zaujimave, lebo je to v poviedkach zriedkavost, zit tak dlho. Cize super, hodnotenie: 9, ale kvoli chybam (tie robim aj ja, ale nesmie to udierat do oci) 8
20.04.2006
Nicki
ahaaaaa...... prave som si uvedomila, ako ma Aldeberan upozornil na eroticky nadych mojich poviedok... a co Kalisto? :)))))))))
20.04.2006
žjuvka (Anonym)
Uprimne zvedavo cakam na Aldeberanovu odpoved. No?
21.04.2006
draculin
Uprimne a strasne zvedavo cakam,kedy sa niekto premoze a hodi sem poviedku s poriadne erotickym nadychom :o)..tak neviem preco su to stale len mece,magia,kozmicke lode..pripadne len hlboky pohlad do oci :))
21.04.2006
marcus
draculin: no vsetci cakaju na prveho, ci prvu odvaznu, tak preco nieco nenapises ty ? :-)
21.04.2006
žjuvka (Anonym)
Veru, veru, povedal filozoficky marcus, kto mečom bojuje, ten mečom aj zahynie, že draculin? Tak čakáme.
22.04.2006
draculin
zjuvka,marcus: strasne zly napad:) mam problem dopisat zmyslupolnu poviedku..a nie to este erotiku do toho :) radsej sa budem drzat len scifi..
24.04.2006
Saťo
Fallout kombynovany z upirmi, ake originalne. Len si zabudol dodat ze tie kravy mali dve hlavy. Bolo to skvele, jedno z najlepsich co som tu doteraz cital. Obcas si mohol pouzit aj nejke to synonimu slova armagedon, ale neva. To jednorazove vyvrazdenie dedny sa my zdalo ako dost nelogicky krok. inak si kludne mohol pridat na krvavost, kubik krvi na vyse nikdy nic nepokazi, viď Kulhanek. A chyby to mozes mat MF , tie ti opravy hocihto ak pekne poprosis.
24.04.2006
Fučko
tak ako povedal sato, viac krvy :D. inak dobre, a este rok si mal dat na 2142 ako fallout II... No a k tej erotickej poviedke, tu najdete nieco fakt huste http://www.birdz.sk/casak/clan ok.php?clanok=213&vrubrike =13.
a skus si precitat Kulhanka : Nocni Klub. tam mas inspiracie azaz
25.04.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.