Chutná večera

Téma: Spolubývajúci
Panteón majstrov hrôzy
V dverách sa ozvalo cvaknutie zámku a Dávid vošiel do svojho bytu. V rukách mal igelitky s nákupom, takže dvere za sebou zavrel kopnutím. Všade bola tma, len v obývačke hral zapnutý televízor.
“Spolubývajúci stále pozerá telku?” pomyslel si kráčajúc do kuchyne.
“Dnes si pochutíš, kámo” zvolal Dávid na celý byt, kým z tašiek vyberal nákup.
Hovädzie mäso, fazuľové výhonky, rybacia omáčka, cesnak, rôzne koreniny, arašídy, ryžové rezance a zopár drobností, ktoré by sme mohli nazvať chuťovkami.
“Viem ako rád chodíš dole k tým Vietnamcov, tak dnes pripavím domáce Bun Bo Nam Bo. Dúfam, že si ešte nejedol” pokračoval Dávid, kým precízne krájal hovädzie mäso na malé tenké plátky.
“Nič? Žiadna reakcia?” zastavil sa a pozrel sa smerom do obývačky, ktorú osvetľovalo svetlo z televíznej obrazovky.
“Stále si nasratý?” pokrútil hlavou a rukou od seba odohnal doternú muchu poletujúcu po kuchyni.
Na sporáku sa v hrnci zohrieval vývar zo včera a vo Woku sa pripravovali plátky mäsa.
“Skutočne? Ignorácia? Neprestalo ťa to po týždni baviť?” naliehal kým premiešaval zeleninu.
“Napríklad ja už ani neviem, kvôli čomu sme sa pochytili” prihováral sa Dávid kráčajúci do obývačky, v rukách s dvoma miskami lahodnej vietnamskej pochúťky.
Spolubývajúci bez slova sedel na gauči s hlavou nasmerovanou k televíznej obrazovke. Dávidovi nevenoval pozornosť ani keď na stolík pred neho položil misku s jedlom.
“Sme dospelí ľudia, preboha! A k tomu spolubývajuci! Ako máme takto fungovať?” s plými ústami pokračoval Dávid vo svojej argumentácii.
Rukou sa zahnal po ďalšom páre otravných múch, ktoré mu znepríjemňovali chutnú večeru.
“Pozri, ja som povedal nejaké veci, ty si povedal nejaké veci. Bolo to v návale emócií a viem, že sme to tak nemysleli. Aspoň ja určite nie.” odložil svoju misku na stôl a otočil sa k mlčiacemu spolubývajúcemu.
“Môžeme sa, prosím ťa, porozprávať ako dvaja normálni ľudia?” preniesol už podráždeným hlasom.
“Tak ja sa ti idem doprosovať, ešte aj navarím jedlo ktoré máš rád a ty sa chováš takto? Skutočne?!” už rozčúlene zvyšoval Dávid hlas, “Ako chceš! Naser si!”
Schmatol diaľkové ovládanie zo stola a zvýšil hlasitosť televízie.
“....Polícia je stále bez stopy, v prípade zmiznutia študenta medicíny Benjamína Dvorského...” hlásila reportérka v správach.
“Aha, si v telke.” otrávene poznamenal Dávid.
“... hovorca policajného zboru neposkytol prehlásenie, či prípad súvisí s ďalšími zmiznutiami mladých študentov z posledného roka...” pokračovala hlásateľka, kým sa na obrazovke zjavili fotografie ďalších nezvestných.
“A aj všetci moji bývalí spolubývajúci, heh” pousmial sa kým vstával a zbieral riad zo stolu.
“Všetci ste rovnaké primadony” precedil pomedzi zuby a lakťom agresívne drgol do spolubývajúceho.
Jeho telo sa zvalilo na zem a z nosa, uší a úst mu vyleleteli muchy, ktoré si dotera pochutnávali na chutnej večeri, ktorou bola jeho mŕtvola.

10Geek

10Geek
My name is my name

Diskusia

B.T. Niromwell
Páčili sa mi náznaky ako muchy, hádka, ktorá logicky hájila, ako to mohlo zájsť až tak ďaleko, i ked by sa dalo hádať, ako to, že to hlavnej postave nedošlo. Škoda je len potom, že čitateľovi to došlo príliš skoro, možno by som poviedku v strede trochu skrátila,ale inak veľmi dobré hodinové písanie.
24.10.2020

HB
Súhlasím s B., aj mne to došlo relatívne skoro, ale to zas až tak nevadí, je to PnP, nemáš k dispozícií betaready a teda nemáš žiadnu spätnú väzbu.
“Spolubývajúci stále pozerá telku?” pomyslel si kráčajúc do kuchyne. Toto mi udrelo veľmi do očí, myšlienky hrdinu by som nedával do priamej reči.
Inak dosť fajn, dobrý nápad! Som veľmi rád že si to dnes stihol a zúčastnil sa :)
24.10.2020

Monika Kandriková
He - tak v tomto prípade čitateľ po štvrtej vete podvedome tuší, že spolubývajúci je tak trochu po smrti. Čaká, že dôjde k zvratu a z kuchtíka bude večera :D :D, nuž ale kuchtík musí mať veľa nadprirodzených schopností, napríklad nedovolí smradu z týždňovej mŕtvoly opustiť byt, a polišom v celom okrese vymyl modzog, že ho ešte nechytili. :D :D pardón, poliši v tom meste asi nemajú modzgy vôbec. V podstate ako obyčajne. Bavila som sa.
25.10.2020

Magda Medvecká
Mne vôbec nevadilo, že som už na začiatku tušila, že zo spolubývajúceho je mŕtvola, vlastne to hodnotím ako pozitívum :D Rozmýšľala som, ako sa to vyvinie a či bude večera z neho alebo si pre neho prídu tí Vietnamci. Skôr mi ten koniec prišiel trochu nelogický. Ako odstránil predchádzajúcich spolubývajúcich, keď si neuvedomoval, že sú mŕtvi? Alebo tam bolo nejaké druhé "ja", ktoré ich po čase odnieslo a ukrylo?
04.11.2020

Marquis
Ja nemám žiadne väčšie pripomienky, fakt podarené, 10/10.
26.07.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.